Prečo sa vzťahy po rokoch rozpadajú?
Ahojte, s partnerom sme spolu 11 rokov, poznáme sa cca 15 rokov. (Máme okolo 35ky obidvaja) Máme spoločný dom bez hypotéky. Financie nie sú problémom ani u jedného. Zarábame nadštandardne, nemáme žiadne záväzky-(finančné/deti/psy/mačky nič).
Čo sa spoločných záujmov týka, tak nás spája turistika, chodíme pomerne často na výlety/dovolenky, kde sa venujeme tejto činnosti. Iné spoločné záujmy nemáme. Každý sa rád venuje svojim záujmom a vlastne tu aj celkovo ten problém. V podstate žijeme spolu, správame spolu, vzťah je ok, nepohádali sme sa snáď nikdy, ani nejaká ostrejšia výmena názorov či čokoľvek iné. Ja som nekonfliktná, on tiež. Celkovo si už posledné roky ale všímam, že my si skôr žijeme ako "súrodenci". Sex síce máme a je fakt ok- pravidelný, funkčný, okorenený tam je všetko ale nejaká iná intimita veľmi neexistuje ani žiadna "blízkosť" . On je pre mňa bezpečie, stabilita, pohodlie, istota. Ja pre neho podľa mňa to isté ale v podstate nič viac. Ani jeden nie sme nejako extra emocionálne nadaní ani sa emočne neprejavujeme.
Akože s ním je život fajn ale rovnako fajn by bol aj bez neho, nevšimla by som si nejaký rozdiel. A aký je vlastne ten dôvod rozchodu? Však jemu nič v podstate nechýba, nechlastá, nepije, nefajčí, zarába, upratuje, stará sa o domácnosť, o dvor, berie ma seberovne, podporuje ma v mojich nápadoch a myšlienkach... Všetko je relatívne ok, rozumiem, že nik nie je dokonalý ale to je ten "rodinný život" taká bohapustá bez emočná nuda? :D Také plávanie spoločným životom? :D
Keď sme sa o tom rozprávali, tak on mi povedal, že je spokojný so mnou aj naším životom a že mu to vyhovuje, že to považuje za vysoký komfort ako si žijeme (teda pohodlnosť, že je u nás pohodka a dobrá atmosféra). Ani jeden nemáme dobré rodinné zázemie, kde by sme odkukali ako si žijú iní. Nemáme ani nejakých extra blízkych priateľov, kde by sa dalo odkukať ako sa žije v dobrej láskavej stabilnej rodine. Ako sa žije u vás?
Ako sa prejavuje láska po veľa rokoch? Aké sú jej znaky/parametre? A aké sú vlastne dôvody na rozchody? Len gemblerstvo, peciválstvo, záletníctvo a podobné ťažké diagnózy?
Nemožeš to nazývať pravým rodinným životom. Pretože keď sú vo vzťahu deti, to je tá správna “šťava a korenie”. Takto riešite len seba. Svoje pohodlie, svoje koníčky. S deťmi je to jazda na horskej dráhe. Veľakrát ráno netušíš, kde sa ocitneš poobede. My si veľakrat s mužom večer v posteli keď padáme na hubu povieme “ale čo by sme bez toho krpca robili?”. Plus dve už dospelé deti, ktoré v 19 a 20 rokoch tiež nie sú ešte úplne upratané. Žijeme v podstate ako vy, doprajeme si, nežijeme od výplaty k výplate, ale tie deti dajú spolužitiu úplne iný zmysel. Nemáme čas špekulovať, čo a ako. U nás sa hovorí, keď je koze dobre, ide sa šmýkať na ľad. A tak mi to pripadá aj u teba. 🤷🏻♀️
Skuste si dat nacas pauzu od seba a uvidite ci budete jeden druhemu chybat
Jednoznacne vam chybaju deti, nemate spolocny ciel a ked nemate ciel, cesta je nudna, cestou myslim zivot
Dieťa vám dá zmysel . Podľa mna každý vzťah prejde do rutiny. A osobne by som radšej žila v pokojnejším vzťahu, ako v takom akože “ vášnivom” , kde to lieta hire dole
@mooonika1975 dovolim si nesuhlasit, poznam pary, ktore dieta uplne rozdelilo 🙄 nedali to
Tu už len dieťatko treba a zabezpečíte mu harmonicku rodinu.
Úplne vám to zmení život.
Necitala som celu diskusiu ale podla mna sa da zit aj takto. Deti nie su zarukou stastia, stastny sa musi naucit byt kazdy sam o sebe. Mate stereotyp a ziadna zmena, casom to moze byt ubijajuce ale musis sa pozriet, ze vztahy su rozne a tam kde su deti, je viac radosti ale je tam ovela viac aj starosti,stresu a povinnosti. Ved to nie je zly zivot. Len musis mat nejake naplnenie, zivot musi mat nejaky zmysel tak si poloz otazku ci skor to nie je to co ta "trapi" ako vas vztah.
Ja si myslim ze svojho partnera nelubite. Ked dokazete napisat ze by bol zivot pre vas fajn aj bez neho. Ja zase nesúhlasím s tym, ze nemate deti tak preto je vas vztah ,,nudny,,. Nie kazdy je stvoreny mat deti (mam 2,cize to nehovorim lebo ja ich nemam). Vam chyba uprimna laska. Ja si veru nedokazem predstavit zit bez mojho manzela. Urcite by mi nebolo bez neho fajn.
Mate asi vela volneho casu, ktory namiesto toho aby ste vyuzili na nieco zabavne asi len “preplavate” a premyslate nad blbostami...vztah je presne taky aky si ho dvaja urobia..asi ste sa o nho prestali starat ked su z vas surodenci 🙂
Odpovedala si sama: on je pre mna bezpecie, stabilita, pohodlie, istota. Mas vsetko. Dokonca aj kvalitny sex. Uplne normalny stereotyp. Nemam ine starosti, vyrobim si…
Toto je tá láska. Takto sa má prejavovať. Toto, čo opisuješ, je pre mňa až závideniahodné. Napadá ma len jedna vec,ktorú nespomínaš a ktorá vám možno aj chýba. Ale vždy sa dá na tom pracovať. Smejete sa spolu? Lebo smiech je tá emócia, ktorá ľudí vždy zbližuje. Nie funkčný sex. Nie spoločné záujmy. Nie deti, zvieratá.. Len smiech. Láska je len slovo. No vzťah vzniká spoločnými rokmi, zážitkami, starostlivosťou jeden o druhého .. to všetko máte.. možno vám chýba len spoločný smiech.
Autorka odporucam ti psychoterapeuta, ktory ta povzbudi v hladani radosti zo zivota pretoze vo vztahu jej ocividne vela nemas...skus hladat povod tvojej emocnej odtazitosti v detstve, pises ze obaja ste z chladneho prostredia, mozno by ten terapeut pomohol obom
Pýtaš sa, či sa aj ostatní nudíme 🙂 My nie. Manželia sme skoro 10 rokov, chodili sme spolu kus vyše roka, poznali sme sa ešte trošku dlhsie. Manžel má stále vie rozosmiať, maličkosťami. Aj ja jeho. Často mi dá pusu so slovami "bavíš ma..." Teraz napríklad chodím na contemporary dance. Včera keď deti zaspali, sme si skúšali s manželom improvizacne cvičenia, čo tam mám. Strašne sme sa nasmiali, naobjimali, narozpravali. Napríklad bežať so zavretými očami smerom k nemu a on ma má zachytit (ak by ste to skúšali - tak jednu ruku na moje plece, druhu na opačný bok, a trochu povolí lakte a cuvne aby ma zabrzdil, najprv skúste len chôdzu, až potom beh :D ) - a potom vymeniť role, a potom aj chrbtom beh... Spolu robíme rôzne dobrovoľnícenie, to nám dáva obom zmysel. Vrelo odporúčam aj vám - nie dať peniaze, ale cielene si vyrobiť takúto spoločnú aktivitu, napríklad ak ste v Bratislave - tak chodiť k Misionarkam lásky vydávať obedy, alebo do DePaul,... Aj po rokoch sa radi rozprávame (odporúčam napríklad Človečina pre páry, alebo Pokec karty), väčšinou nám jedna dve kartičky zaberú celý voľný čas, že proste sa rozhovorime.
Teda u vás, u teba je podstatná jedna vec - chces skúsiť vybudovať v tomto vzťahu viac citovej intimity, zdieľania, smiechu a spoločného plaču? Otvoriť sa jeden druhému do absolútnej hĺbky, nezľaknite sa vlastných zranení - alebo aj zľaknúť, ale aj tak sa ich navzájom s láskou dotknúť... Je to možné a stojí to za to 🙂 Vzťah nemusí byť nuda. Ak chces, kľudne mi napíš, môžeme pokecať 🙂 Super vec je napríklad manželský refresh, taký intenzívny mesiac práce na vzťahu, v januári to býva. Online skupina, a rôzne úlohy na jednotlivé týždeň, perfektné to je.
A teda ešte aj dovolíš, myslím, že by bolo fajn, aby si skúsila pokec s nejakým psychológom. Ak naozaj vnímaš veci tak, ako píšeš, je možné, že si si spravila bariéru pred vlastnými pocitmi, neviem, možno vplyvom nejakého zranenia, odmietnutia, možno uz strašne dávno... Napadá mi k tomu kniha Zlatá žatva. Je to román, v podstate vymyslený príbeh, ale tie psychologické veci, čo sa tam riešia, mi hneď napadli pri čítaní tvojich komentárov.
A ešte ak máte chuť aspoň pasívne zatiaľ si pozrieť niečo dobré vzťahové, zasmiať sa pri tom a azda aj porozprávať, tak toto je veľmi fajn kurz: https://youtube.com/playlist?list=PL0HTIaIq_pp1...
Si právnička?
Vy nie ste znudení, vy ste regulérne nudní. Podľa popisu teda. Ja som zažila aj dlhoročný vzťah, ktorý sa rozpadol... zažila som vzťah bez detí, a zažila som vzťah aj s deťmi. Poviem ti ale, že nikdy som sa vo vzťahu nenudila. Nikdy. A tiež nikdy som si nepovedala, že rovnako by mi bolo bez neho. Tie emócie boli za tie roky všelijaké, prežili sme si vo všetkých vzťahoch všeličo (myslím v rámci bežného života), aj krízy aj radosti...spoločné zážitky, záľuby, vášeň, silnú lásku aj silný krik, veľké výšky a veľké pády...toto, čo píšeš, je tak emočne ploché, ste tak zúfalo nezaujímaví, že neviem, či sa taká povahová črta dá zmeniť. Asi sú aj takí ľudia, a myslím, že tí pravdepodobne žijú zhruba rovnako, ako vy. Tak sa možno len potrebuješ zmieriť sama so sebou.
Panecku mas idealny vztah,troska vášne mozno ti treba ale v podstate ste rovnakí,ja tam nevidim dôvod odist ale asi ty hej no
Takýto životný štýl, vzťah a nuda by ma časom doviedli az k úzkostiam...ziadna radost, potreba sa niekam vo vztahu a v zivote posunut...emočne podla toho co pises si na tom velmi zle...je ti vlastne jedno ci s partnerom budes alebo nie...toto si neviem predstavit...tiez sme s muzom uz spolu dlho ale.nikdy mi ani len nenapadlo ze by mi bolo bez neho rovnako ako s nim...vazim si kazdy jeden den ked sme spolu, ked spolu travime cas...ale nas zivot vyfackal...moznk to potrebujete aj vy aby vam boli spolocne chvile vzacne
Ťažko sa číta ako pises ,si nespokojná sama so sebou zrejme a niesi zamilovaná a asi si áno nikdy nebola do terajšieho partnera .
Ty musis sama vedieť co potrebuješ.
Máš možnosť ostať alebo "hľadať " na to co ti chyba .
@autor Prečitala som 2 strany a dalej uz ani nejdem citat.Dobre ti kape na karbit...Co vyzvedas ako to je v inych rodinach?Tebe fakt preplo!Chces ist zit podla inych,ci ako?Prides mi ako robot a nie ako clovek.Je ti jedno,ci by bola svadba..Je ti jedno,ci by bolo dieta...Vidim,ze prepnutych je na svete o cosi viac...
Milá autorka 10 rokov spolu spávate, napísala si... keď sa zamotá dieta k vám..z toho dedukujem, antikoncepciu neberieš., nejako sa nechranite..
.. tak máš problém otehotniet... téma o akože dokonalom živote...no nie, nemáš ho ani ty....
Nerozumiem nadpisu témy. Idete sa rozchádzať alebo nie? Lebo keď čítam čo píšeš, tak žijete krásne. Nedávno som čítal, že pre pocit šťastiaje potrebné poznať aj nešťastie alebo bolesť. Nesúhlasím s tým hoci je to pravda. Myslím si že sa to dá zažiť to prežívanie šťastia aj bez nešťastia. Tie vaše pocity poznám a občas to rovnako s manželkou cítime. Deti už veľké len do prace z práce šport super, ridičia sú zdraví peniaze máme tak čo? Našťastie vždy príde aj niečo čo nám umožní prežívať šťastie. Humor. Objatia. Vrúcne srdečné vnímavé nasával jej vôňu a hmatom jej pokožku a vedome si uvedomím vzácnosť toho okamžiku a že ju milujem, že som vďačný. Celkovo vzbudenie pocitu vďaky veľmi pomáha v pocite šťastia. Vy máte za čo ďakovať tak to robte. Skús to a uvidíš. Urobte niečo netradičné, niečo inak. Sadnite si k ohníku a vnimajte sa - rozprávajte sa chvíľu a potom mlčte a rozprávajte sa mlčaním. Bez slov. Skúste sa rozprávať len pohľadmi do očí a dotykom rúk. A hovor mu pritom ako ho miluješ aj keď momentálne o tom pochybuješ. Vzbud si to, uvedom si to. Uvidíš aké to bude pekné. Ešte lepší je ten humor. Doberaj si ho, pleskni ho po zadku keď krája mäso v kuchyni. A urob si z neho prču aj zo seba. Zasmejte sa aj na tom akí ste nudní. No a čo. Tak sme. Je to vaša voľba. A bude vaša aj že tú nudu niečim zmeníte a nemusí to byť nič smutné naopak. Ono je to ťažko ti radiť ja skôr hovorím čo nám robí dobre. Ale vlastne to si chcela. Ešte raz: vzbud si pocit vďaky, prítomnosti, vzácnosti, dočasnosti. Snívaj a predstavuj si. Plánujte nejaké blbosti. Ak to všetko robíte tak neviem potom už. Možno nejaká výzva. Ale aj tie ste mali a zvládli. Potom už asi len tá intimita, tešiť sa z prítomnosti.