Rozišli by ste sa kvôli rodinným problémom?
Ahojte, chcela by som poznať váš názor na moju situáciu. Rozišli by ste sa na mojom mieste?
S priateľom sme spolu už dlhší čas a dva roky sme zasnúbení. Poslednú dobu si však začínam všímať veci, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti. Keď sme spolu sami, všetko nám funguje a nemám pocit, že by bol medzi nami nejaký zásadný problém. Ten však nastáva, keď ide o jeho rodinu.
Jeho otec sa podľa môjho názoru nevie veľmi dobre správať v spoločnosti. To by mi samo osebe až tak neprekážalo, keby ma neustále nepoučoval a nemal potrebu mi hovoriť, čo mám robiť. Napríklad sme v reštaurácii, nezjem celú porciu a on mi začne rozkazovačným tónom hovoriť, aby som to dojedla a nenechávala tam jedlo. Podobné situácie sa opakujú pomerne často. Takto sa správa aj k vlastným deťom a možno to nemyslí zle, no mne je takýto spôsob komunikácie nepríjemný. Jeho mama, mám pocit, ho neustále zaťažuje svojimi požiadavkami. Často mu volá, aby jej niečo vybavil, objednal alebo aby s ňou išiel k lekárovi či do obchodu.
Najviac ma zarazila situácia, keď jeho mame opuchla ruka a zavolala mu. On jej vysvetlil, že jej na diaľku nedokáže pomôcť, že nech zavolajú sanitku. Jej reakciou bolo, že mu vyčítala, že každému je jedno, že zomrie. Podobných reakcií bolo viac. Pred pár týždňami napr. zavolala s tým, že urobí niečo, na čo sa už dlhší čas odhodlávala. Mne to príde už ako úplne psycho.
Jeho brat pracuje v zahraničí, má vlastnú rodinu a ani neviem či to nejako riesi. Jeho sestra má tiež vlastnú rodinu, no s bratom, teda mojím priateľom, komunikuje pomerne intenzívne. Niekedy mám pocit, že sa v tomto smere podobá na ich mamu a za manžela má môjho priateľa a nie jej manžela.
Čo mi však prekáža najviac, je to, že sa takmer nikto z jeho rodiny nezaujíma o mňa. Keď k nim prídem, často sa stretnem s nepríjemnými poznámkami, či už od jeho otca, alebo od švagra.Keď sa o tom rozprávam s priateľom vraví, že ich mám rešpektovať, pretože sú jednoducho takí, akí sú, a že problém mám údajne s každým a mala by som byť tolerantnejšia.
Snazim sa predstavit si tu situaciu, ze som niekde v restike a partnerov otec mi rozkazuje, ze mam dojest jedlo. A ja na to nic nepoviem a ani partner na to nic nepovie.... Pre mna je to taka absurdna predstava, ze sa mi az nechce verit, ze sa toto realne stalo. Taku este nehrali, aby mne, dospelej zene, nejaky cudzi muz rozkazoval, kolko mam jest. Velmi rychlo by pochopil, ze toto si ku mne dovolovat nemoze. Ale teda ja nie som ten typ pasivnej trpitelky, co sa boji si otvorit usta, len aby nedajboze nebol nejaky problem. A ten podareny priatel je tiez dobry zbabelec, co asi len strka hlavu do piesku, ked hrozi nejaky konflikt. Vy dvaja nie ste podla mna vobec kompatibilni, aj ty a aj on potrebujete silnych partnerov, co maju aspon trochu asertivity v tele.
@anonym_ec6411 lenže on už tých konfliktov vybojoval toľko, že nejaké jedlo v reštike ho nevykoľají…
autorka je dospelá. ale ona nechce ísť do konfliktu, tak to hádže na priateľa… ani on nechce ísť do konfliktu. prečo by mal byť teda horší ako autorka? 😏
Raz sme boli u priatelovych rodicov, jeho mama navarila maso a ja maso moc nejem. Dala som si len maly kusok a k tomu viac zemiakov. Jeho otec sa zacal do mna obuvat, ze preco tak malo masa, a priatel sa ma zastal, zvysil nanho hlas a povedal mu, ze ja budem jest co ja chcem. Jeho otec zmlkol a viac uz nikdy taku poznamku nemal. Problem vidim v tvojom priatelovi, ze sa ta nevie zastat a este zvaluje vsetku vinu na teba. S touto rodinou budes mat celozivotne problemy ak sa do nej vydas. Ja by som teda asi radsej zutekala.
ale dobre ti vravel - čo riešiš? veď nech si hovoria. a ty si aj tak urobíš po svojom… 🤷♀️