Rozišli ste sa s partnerom s malým dieťaťom?
Ahojte zeny ak ste tu nejake take ktore sa rozisli/rozviedli s partnerom este kym ste mali malicke dieta (do 2-3 rokov) co vas k tomu viedlo? A zaroven sa chcem spytat zien ktore sa rozhodli nerozist sa a dat tomu dalsiu a dalsiu sancu kvoli dietatu - nerozisli ste sa napokon aj tak? Momentalne som v tejto situacii a ja absolutne netusim co mam robit a ani sa samozrejme nechcem rozhodovat na zaklade komentarov. Som sama so svojimi krutymi a bolestivymi myslienkami a asi by mi pomohlo precitat si komentare od zien co si tymto presli.
Ja skúsenost síce nemám, ale povedz mi, na čo je dobré dávať ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu šancu?? Nie je lepšie sa rozísť hneď teraz, kým si to dieťa nebude pamätať a nebude mať z toho traumu, ako keď sa rozidete v jeho 6, alebo 8 rokoch a bude chodiť po psychológoch?
Urob to teraz, dieta si to nebude pamatat a ty sa skor odputas od problemov a budes pokojna.
@anos18 dakujem za odpoved. Clovek o tom nezacne uvazovat asi len tak z rozmaru a presne toto si myslim ze tie problemy nezmiznu a rozchod nastane aj tak iba neskor. Dufam ze uz si na spravnej ceste🍀
@stanulienkat ano mas absolutnu pravdu. Je to tazke z toho hladiska ze partner sa rozist nechce a silno argumentuje a stazuje mi to a pripadam si ako nejaka rozvracacka rodiny ktora nechce riesit problemy ale radsej chce odist. U mna je problem ze som absolutne stratila doveru v toho cloveka aj v nas vztah a odtial neviem ci existuje cesta späť. Musim si to len ja sama vyriesit to viem len som potrebovala asi pocut aj nejake ine zeny nemam sa s kym o tom porozpravat
Ono aj záleží, že čo je problém. Či sa to nedá vyriešiť, či ten chlap o teba nezabojuje. Ak nie, tak je práveže lepšie pre dieta sa rozísť kým je maličké, lebo tie staršie deti od tých 5 rokov to znášajú horšie. Detičky si zvyknú na novú situáciu rýchlejšie. Samozrejme dieťa treba otcovi dávať aby si si aj ty oddýchla, lebo mať na sebe 100% dieta na starosti bez pomoci je dosť nárocne a aj psychicky.
Veď to, naše problémy sa nedali vyriešiť, bolo to len predlžovanie trápenia. Ale beriem to tak,že už to nezmením a neuvažujem nad tým, či to bolo dobré alebo zle. Mne je už fajn a náš rozvod bol už dávno
Najlepšie je pokúsiť sa vždy vzťah obnoviť a opraviť ak to ide. Ale na to musia mať zásluhu a musia to chcieť obidve strany. Ale ty píšeš v texte o ďalšej a ďalšej a ďalšej šanci. Zrejme chlapík má u prdele. A ešte závisí aké sú to problémy, a ak si dlhodobo nešťastná, tam nie je čo riešiť. Je to len predlzovanie agonie. A panko ta citovo vydiera a manipuluje, zrejme chce, aby si sa citila vinna za rozpad rodiny.
Áno odišla som od partnera keď dcéra mala 5mesiacov, dôvod bol partner alkoholik ktorý si to ale nepriznal že má problém.
Ano, rozisla, dcéra mala 6 a uz 11 rokov sme obe stastne - s mojim manzelom, ktory jej je plnohodnotnym otcom. Nebolo ta lahke, no nam to vyslo. A lutujem, ze som to nespravila, kym bola mensia, mensie by totiz boli skody napachane na jej psychike.
Áno rozišla som sa s malou ročnou dcérkou, bol to 10 ročný vztah.
Prve dieta je zaťažkávajúca skúška pre každý vzťah, totálne zmení celu dynamiku spolužitia a fungovania.
Vztah musí mať veľmi pevne základy a vzájomnú lásku aby toto ťažké obdobie ustál.
Naše problémy s rozpad vzťahu po narodení dietata bolo to typické klišé, skrátka učebnicový príklad všetkých prúserov ktoré sa môžu udiať mladej rodine.
Dieťa sme obidvaja chceli a vedome splodili pretože ten vztah nejako po tých rokoch stagnoval, neposúval sa, objavili sa nejaké problemiky, skratka ľudia po rokoch vzťahu prirodzene potrebujú nejaké lepidlo - svadbu, dieťa, nehnuteľnosť …
Dovtedy sme robili takmer všetko spolu, ako sa dieťa narodilo tak sme sa každý akokeby presťahovali do úplne iného sveta.
Pre mňa bolo napríklad tazke zvyknúť si na stereotyp, bola som mlada a spoločenská, zrazu sa ten svet zúžil na starostlivosť o drobca 24/7 a totálnu sociálnu izoláciu.
Chlapovi zas úplne preplo z tej zodpovednosti, ako si dovtedy len tak plával životom tak zrazu mal pocit ze nás musí zabezpečiť a všetko treba hneď. Postaviť dom, lepšie auta, rozbehnúť si podnikanie. Bol cele dni v práci, chcel všetko stihnúť co najskôr. Ja zas cele dni doma s malým náročným uvrieskanym dieťaťom. Vyčerpaní obidvaja a to nás zamotávalo hlbšie a hlbšie do bludneho kruhu z ktorého nebolo cesty von. Podľa mňa aj v tej práci bol dlho aj koli tomu ze doma ho čakala nervna žena s nárokmi, ziadna pohodacka na ktorú bol zvyknutý
Začali sa vyplavovat na povrch pocity a situácie s ktorými sme sa nikdy predtým v našom vzťahu nestretli. Napríklad aj financie, ja som sa v tomto vzdy vedela o seba dobre postarať, zarábali sme rovnako. Zrazu ten príjem vypadol a ked mi skončila moja štedrá materská musel nás živiť on a tých peňazí bolo zrazu málo, jeho očakávania a plány na dom sa odďaľovali.
Do toho sa prejavili všetky naše rodinne vzorce a tie boli totálne odlišné. Ja som si až vtedy uvedomila ze mu chyba mužský vzor. Jeho otec bol len prítomný, existoval s nimy v byte, nic viac. Chodil do prace a nosil peniaze, nikdy sa nestaral o domácnosť ani deti, tam fungovala len mama generál ktora bola rada ze donesie výplatu a dá pokoj. Môj otec bol zase úplne iny, on bol jeden z tých chlapov co sa nam deťom venoval často a rad od narodenia, navyše sam seba vzdy považoval za feministu, mamu podporoval v jej kariére
Čiže úplne ine svety, ine očakávania od svojho partnera ako rodiča. Môj chlap chcel tradičnú ženu ktorá bude roky doma s detmi a ja som chcela chlapa ktorý sa bude podieľať so mnou na starostlivosti o rodinu a ja budem môcť ist do prace asap.
Akoze ono sa všetky tieto rozdiely a turbulencie vo vzťahu postupne po tom roku ako tak utriasli a začalo sa to dávať do poriadku, ale ja už som bola z neho taká vyčerpaná a zhnusená ze ta láska sa vyparila. Aspoň pre mňa už nebolo cesty spat, mala som na neho doslova alergiu
Ano, odisla som z toxickeho vztahu, ked dcera mala cca rok. Tych dovodov bolo vela (vratane fyzickeho nasilia zo strany expartnera) ale ten najdolezitejsi dovod bol dcera - aby nevyrastala v takom prostredi a aby si raz nemyslela, ze toto je normalne a neakceptovala nieco take vo svojom zivote.
A samozrejme v jeho ociach som bola ja ta spina, co znicila rodinu, lebo ved on problem nemal 🙈
Tak v prvom rade ide o to, aký je dôvod na rozchod. Ak je tam násilie, alkohol,nevery, ponižovanie, ci týranie psychické alebo fyzické, taj určite odísť čím skôr je lepšie.
Ak sú problémy typu - nerozumieme si, nevieme spolu komunikovať, odcudzili sme sa, tak som za to, aby sa najprv pár snažil to riešiť a napraviť. Trebárs poradňa, terapeut a podobne.
Ano,odisla,pre neveru…dieta ma sotva 3,ale toto sa uz tolerovat opakovane nedalo. A nelutujem,mala som to urobit skor
Áno, keď mal syn necelé dva roky. Dôvod, resp. posledná kvapka, bolo fyzické napadnutie.
Rozišla som sa ešte predtým ako málo dieťa 3 roky, aby si nepamätalo a to mi vyšlo, ani nevie, že sme kedysi s otcom boli spolu a má len pekne spomienky na nás dvoch samostatne
treba si povedat - staci. Moje deti mali 2,5 a 1,5 roka a bolo to fakt narocne, avsak za ten klud a pohodu bez ich otca to stalo. Z dlhodobeho hladiska - dnes maju 14 a 13 rokov, to hodnotim pozitivne - velmi dolezita bola jednostranna vychova, mam ich naozaj k svoj obraz. Dvojita vychova spravi velmi vela zleho a este v takomto malom veku ju deti absolutne nevnimaju - da sa s tym pracovat.
Samozrejme bolo obdobie, kedy mi robil zle cez deti, ale to je uz o inom, asi po takych 2-3 rokoch sa to utriaslo. Moj ich velice chcel do striedavky, ale to som mu zatrhla na dve doby a tak ani nenabral odvahu o nu ziadat na sude. Nastastie.
Ahoj,ja som síce podala o rozvod, keď syn mal 6, ale už som pár rokov uvažovala o rozvode. Chcela som sa rozviesť skôr, no kvôli dieťaťu som chcela vydržať. Neviem,či to malo pre to dieťa zmysel vydržať.