Rozmýšľali ste nad starobou rodičov?

@subartic
Inak tak to spravila moja svokra. Mamu mala pri sebe, ale keď babka už bola nezvládnuteľná a svokra sa nemohla o ňu starať, dali ju do domova. Inak, naša babka, kým ešte bola pred porážkou, tak bežne nechávala zapnutý plyn, pustenú vodu a také veci. Prišla som zo školy a smraaad, kukám, pustený plyn na sporáku. Ja sa čudujem, že pri tej jej haluzách, nevyletel dom do luftu. Keď dostala porážku, že nebola schopná sama chodiť, aj sme si trochu vydýchli, lebo si mala istotu, že kde ju posadíš, tam bude a že ti nenechá vybuchnúť dom, lebo zabudla plyn vypnúť.

@0silvia0 presne toto mi napadlo..
Ze kym to nie je aktualne, reci sa lahko rozpravaju.
Ked vsak pride na lamanie chleba, maloktory clovek radostne rozpreda vsetko, co ma a ide do domova, kde je potrebne menit zvyklosti, prisposobovat sa a dokonca, kym to nie je zariadenie za niekolko vela stovak mesacne, tak su dokonca v zdielanych izbach a cudziou osobou/osobami...

Takze ja by som brala taketo vyhlasenia rodicov s rezervou.
Co bude s tymi mojimi raz, tak nad tym nepremyslam. Zariadime sa so surodencami, ked ta situacia pride. Niektore veci sa planovat aj tak nedaju...

Tým že poviete za sa postaráte o rodičov ak je to v rovine že nepotrebujú pomoc tak sú to len reči. Ak dôjde k reálnej situácii že ležiaci dávať plienky kúpať polohovať takého už nebude. To sú len reči česť výnimkám. Ale ak je rodič zdraví a pomáha vtedy to ide ak je chorý odkázaný na pomoc deti tak ho vezmi TY a hádajú sa súrodenci medzi sebou. Takže reči typu aj by som doopatrovala sú len reči ak by prišlo ku skutku tak už by každý hovoril ináč. Ako píšem česť výnimkám sú aj taký čo to dajú ale tých je vždy menej.

Doplnila by som Tvoje myslenie ešte jednou otázkou. Vieš si predstaviť, čo to obnáša starť sa o starých, chorých, dementných, ješitných, .... rodičov?

Bývam blízko DDS, ak by dačo, viem si predstaviť dať tam rodičov a brávať si ich k nám ak budem mať voľno ( robievam na služby a aj plánujem ďalej). Inak ja mám veľa súrodencov, takze kto nebude môcť pomôcť fyzicky, určite finančne rad pomôže, máme dobré vzťahy a nejak to už polepíme.

@vulka pre koho mala patriť ta otázka.

@alickapusinka Aha, zle som to označila. Pre autorku, ale vlastne i pre všetkých, ktorí o tej starostlivosti uvažujú ale ešte to nezažili. Môže to byť fakt náááročné.

@vulka no je ja som najprv opatrovala svoju dcérku potom tu susedu ležiacu, potom kamarátkina mama ochorela na alzhaimera tak jej potom zasa kamarátku chorú na rakovinu. Kto nezažil nikdy nepochopí.

@alickapusinka Presne to som myslela. Že reálne to človek musí zažiť. Osobne zažívam, preto si dovoľujem aj niečo písať.

Nedám rodičov do domova dôchodcov. Možno ak už nebudem schopný sa starať po odbornej stránke a bude treba 24 hodinovú starostlivosť, tak by sme to urobili, ale boli by sme tam denne u nich.

Nerozpravali, pretoze obaja uchoreli a za par mesiacov zomreli. Starali sme sa o nic my a opatrovatelka. Podla mna na takuto situaciu sa neda vopred pripravit. Rodicia boli akcni a aktivni a par mesiacov bolo vsetko inak. Museli sme improvizovat. Vsetko sa odohralo rychlo a tento scenar nas nenapadol ani v nejhorsom sne.
Poviem to surovo, ale nie je nic horsie ako nejaka vazna choroba. Opatrovatelka nas vysla 2000 eur mesacne, plus dalsie naklady.

@catherinah To sa da aplikovat, pokial su zdravi. Pokial nie a potrebuju 24 hodin opateru nemas sancu chodit do prace, starat sa o deti a rodicov. To sa uz bavime o vymene plienok, kupani, chodeni na chemo a podobne. Len u lekarov som stravila s nimi 8-10 dni v mesiaci

@vulka Presne tak.

Inak take reci zobrieme si ich k sebe, to je take naivne cele. Nasi chceli ostat doma, museli sem chodit tam, plus opatrovatelka. Obaja uplne v prdeli psychicky. Kto to nezazil, ma velmi pekne predstavy...
Treba si vziat do uvahy, ze to ozaj zavisi od zdravotneho stavu a vsetko sa moze zmenit ze den

@elmivelmi Opatrovatelka len pre info 24 hod 2000 eur mesacne a to sme mali este velmi lacnu 3 roky dozadu, pytali ovela viac. Plus mas stravu a byvanie zdarma. Lekarom sme chodili my, takze vkuse vypadky z prace. Pokial je to velmi tazky stav, starat sa je extremne narocne. Ono pekne sa o tom hovori, co by som robil. Robili sme pre rodicov vsetko, co sme mohli, prakticky sme ani nefungovali normalne, nebol na to cas. Casto mi 8 rocne dieta muselo strazit 4 rocne nakolko som bola s mamou na ambulantnej chemo ci na kontrole (casto aj cely den)

@kvetinka75 keby boli v stave pomahat detom, tak mozu zostat v dome

Každý kto sa dušuje,že sa postará a nestrčí rodiča nikde do zariadenia by si mal pripustiť aj možnosť, že ten rodič sa môže dožiť aj veľmi vysokého veku a dieťa samé už je staré so zdravotnými problémami a potrebuje pomoc a nie to ešte opatrovať niekoho.

Mamina byva a pomaha svojej 89 rocnej mame. Je mobilna, ale pri nej psychicky min o 20 rokov zostarla. Babka je sekera, musi byt po nej, mama nema sukromie, nemoze si ist dovolit na kavu lebo hned sa oduje a sa s nou nerozprava, vsetci ju len ohovaraju, klamu. Moja mama sama povedala, ze toto nedopusti a chce ist do DSS. Proste babka sa drzi pravidla moj dom, moje pravidla. Je to dvojizbak, spalnu maju spolocnu cize sa poriadne ani nevyspi lebo bezne v noci vetra, pocuva radio, chodi po byte. V telke sa pocuva len co ona dovoli. Kolko krat jej dala najavo, ze ju moze vyhodit. Hrozim sa dna, ked ostale leziaca lebo ten byt nie je nato prisposobeny a ona nikam nepojde.

@mircalla presne , to napíšu len takí čo nemajú žiadnu skúsenosť , aké je to najmä psychicky náročné

My sme mali šťastie, keď sa to tak da nazvať, že obidve babky zomreli náhle je to šok, ale v jednom prípade sme s tým rátali mala 85 r, ale do poslednej chvíle úplne samostatná, mentálne a fyzicky v poriadku.Druha babka mala 67 r obe dostali mozgovú porážku.Dedko zomrel na rakovinu mala som 7 r a pamätám si škaredé veci išlo to rýchlo a babka a mama si vytrpeli svoje, keď kričal od bolesti vtedy možno nebola taká starostlivosť, lieky.Na šťastie sme nezažili starať sa o blízkeho človeka mesiace, roky musí to byť enormne ťažké psychicky, fyzicky a poznačí to celú rodinu.Ale mám kolegyne, ktoré sa starajú 2,3 r chodia po lekároch Alzheimer, jeden ležiak, ale mentálne v poriadku to je ešte horšie, že chcel by žiť, chodiť a nemôže.Ked by si už človek mohol vybrať smrť tak rýchlu a s čo najmenším utrpením pre všetkých.
Mužov kolega sa teraz staral o otca s rakovinou odmietol liečbu prognózy boli zle, tak sa rozhodol neliecit a rok sa trápili.Rodicia žili mimo Ba na chalupe kvôli lekárom prišli do Ba kontroly na cely deň kolega doma malé dieťa, práca za rok veľmi zostarol a ďalší problém, ze mama sa nechce vrátiť späť na chalupu on jedináčik...je to ešte čerstvé mama je u nich doma, ale nedá sa to nastalo.Za krátku chvíľu sa všetko zmenilo.Moja babka dala prababku do domova a za 3 m bola mŕtva.

Ja som brigádovala v domove dôchodcov a poviem vám, mnohé tie prípady by ste doma mať rozhodne nechceli. Niektorí starkí sú vďační a zlatí. Ale väčšinou je to totálny masaker aj bez zdravotných komplikácií. Keď sa k tomu pridruží nejaký zdravotný problém, tak koniec. Vy, ktorí ste rozhodnutí doopatrovať rodičov, prebaľovali ste starého človeka? Ja áno, a nie je to ako prebaľovať bábo. A to som babku milovala a ona bola zlatá, veľmi sa snažila spolupracovať. A to je len somarina oproti tomu, čo všetko môže byť treba s tým človekom robiť. Je to 24/7 šichta.

mam skusenosti aj s domovmi, aj s doopatrovanim.
dobre si chvalia tie, ktore dostanu v domove bytik, ze su samostatne len s lek. sluzbou.
ak ide o clena rodiny, ktory potrebuje 24/7, tam sme mali dve rozne zariadenia, v prvom to fungovalo tak, ze ked chodili deti aj denne, ci 2-3x tyzdenne, dbali na cistotu, obracali sa, ktori chodili menej, mesacne, na sviatky... ozaj, ze byvali daleko alebo odlozili rodica, tam uz boli take veci vidiet, ze jogurt na tricku 3 dni, proste menej pozornosti, tak clovek sa radsej ani neozval, ked sa mu prihorsilo.
druhy domov zase riesili tak, ze boli na izbe 3 v roznom stave, jedna samostatna, jedna ciastocne a jedna leziaca. ta samostatna hlasila, ked bol nejaky problem, tak sa podarilo 6 rokov tam mat rodinu. ratovali ju vdaka pani niekolkokrat. potom ta samostatna pani zomrela, prisla nova a ta uz az tak nehlasila a bol pohreb.
ide o subjektivnu skusenost, doplacali sme od 50-150€ mesacne navyse, nevykryl dochodok naklady nikde.
ostatnych sme doopatrovali doma, co bolo narocne, hlavne casovo, ale asi najlepsie. a hlavne si to tak zelali. ked mi pomohli kazdy den ocistit ked aj len dva zemiaky, malo to zmysel a su to take iste spomienky, ako ked ma ako skolkarku nosili na prechadzku.

Stary strom nepresadis, plati to aj pre byvanie u svojich deti aj v domove.
My sme sa prestahovali blizsie, kym nas este nepotrebuju... s tym stahovanim to nie je az take jednoduche, od rozhodnutia po realizaciu prejdu mesiace a ked sa nahle niekomu nieco stane tak toto uz nie je cesta, na to treba mysliet skor.
Do domova realne malokto nastupuje dobrovolne a z vlastnej iniciativy. A tiez to nejde zo dna na den, caka sa tyzdne-mesiace a pokial chcete nieco lacnejsie/statne tak kludne aj rok.

Je pre mna velmi usmevne citat ten vas entuziazmus a ako sa niektore dusujete, ze by ste rodicov do DSS nedali. Z tych komentarov priam krici, ze ste stareho imobilneho cloveka nevideli ani z rychlika.
Starala som sa 4 roky o svoju babku, ktora ma od detstva vychovavala. Fyzicky a psychicky mimo. Leziaca, plienkovana, krmena len mixovanou stravou. Kupat, po kazdom kupeli kremovat, krmit. Ako babatko. Len nie 7, ale 70 kilove. 4 roky som vlastne nezila. 4 roky som normalne nespala. Babku som milovala, bola mi vsetkym. A napriek tomu, s odstupom rokov hovorim, ze teraz by som to uz nerobila. Velmi silno som ohrozila svoje manzelstvo (len tak tak sme to ustali), sposobila som si snad dozivotne bolesti krizov (dvihanie 70kg niekolkokrat denne) a este asi 2 roky po babkinej smrti som nevedela spat, kedze babka sa nespocetne velakrat v noci budila, moj mozog uz bol v takom strehu, ze som sa budila este i po jej smrti. Asi 2 roky to trvalo. Bola som mlada a hlupa. A presvedcena o tom, ze treba vratit to, co mi bolo dane. Neuvedomila som si, ze babka je tu na chvilu a moje manzelstvo je na dlho predlho. Starat sa o niekoho 24/7 je vlastne obetovat tomu cloveku vsetko. Nemate cas pre seba, cas pre dieta je silno limitovany, nemozete ist do obchodu, kedy chcete, nemozete ist s dietatom na ihrisko, kedy chcete, uz vobec nie ku kadernicke, ci na vylet. Bola som hotova, ked babka zomrela, ale uvedomila som si, ze zomrela "vcas", kedy sme my s manzelom este boli v stadiu, ze slo pozliepat "nas". Mam kamaratku, mama jej zomrela na covid, otca to tak zlomilo, ze z fit 62 rocneho pracujuceho chlapa sa za 3 mes.stal 90 rocny vetchy starec. Kamaratka nechcela prist aj o otca, dala vypoved, odisla k nemu byvat. Najprv chodila domov na vikendy, potom kazdy druhy tyzden, potom raz mesacne. A po roku a pol uz ani domov chodit nemusela, lebo jej muz o to nestal. Otca nakoniec aj tak dala do DSS, lebo fyzicky to uz nezvladala a v januari maju pojednavanie ohladom rozvodu. Ona sa snazi ako sa da, napravit to, ale jej muz o to uz nestoji. Obetovat rodicovi roky svojho zivota moze niekto, kto nema svoju rodinu- manzela, deti. Ja uz by som to neurobila. A neverim, ze moja milovana babka, pre ktoru som bola vsetkym by chcela ohrozit moje manzelstvo, ci moje zdravie. Rovnako ako neverim, ze nejaky milujuci rodic by mohol chciet od svojho dietata ohrozenie stability svojej rodiny, manzelstva, ci zdravia. Mam deti a nikdy, nikdy, nikdy po nich nebudem chciet, aby zmenili svoje zivoty kvoli utieraniu mojho zadku.

@yoxinka tam uz asi aj ta hlava robi svoje, demencia, alzhaimer. Babka je jedovata lebo uz je unavena, vsetko ju boli hoci sem tam prejde, kozu ma uplne priesvitnu, robia sa jej modriny, koza puka potom jej to zakrvaca, tazko vstava, skoro stale spi, ale skor take zdriemnutia. A co pocuvam, ze su starki co si plienku davaju dole, potom vsetko spinave, prezliekat, kupat, kricia, buchaju psychicky 24/7 dakde v byte som to nedala. Uz teraz obcas mame vravim, ze ju obdivujem lebo ja by som jej uz pleskla dverami takto so mnou mavat. Mamina nevie vypnut, na kavu si so mnou sa musi vypytat lebo prska nech ide do riti, ked jej je tu lepsie a ci si rovno nezbali kufor. Potrhala rodinne fotky, karty vyhodila oknom lebo prehrala. Tymto stylom tu skor moja mamina nebude ako ona ☹

A zabudla som este dodat- moj otec zomrel mlady, matka si odisla za novym muzom. Teda ja uz rodicov nemam. Svokrovci su este ciperni, ale s manzelom mame jasno, ze nikdy sa o nich fyzicky starat nebudeme.

Vôbec nad takýmito vecami nerozmýšľam . Na čo? Čo platí dnes , nemusí platiť už zajtra . O maminu ( ocina už nemám ) sa určite postarám najlepšie ako to len situácia bude vyžadovať a ja budem vedieť .

@dooscoby
Je to presne tak. Naša babka nepindala, lebo nevedela po porážke rozprávať 🤪. Ale áno, zažila som v DD aj strhávanie plienky, to je iný masaker. Alebo si schovávali jedlo napríklad pod vankúš. Jedlo typu šunka, mäso z obeda. Lebo si pamätali, že za vojny bolo zle napríklad, tak keď dostali jedlo schovávali. Mali sme tam jednu bývalú riaditeľku čohosi. Tá čo stvárala, to bol koniec. Ona sa ku každému správala akoby tá riaditeľka stále bola. My sme nad tým kývli rukou, max sme si so sestričkami povedali dačo, ale mať to doma, som na antidepresívach.

Moji rodičia sa dnes rozviedli po 52 rokoch manželstva. Kvôli otcovej nevere. O neho(72r.) nech sa postará frajerka. A my traja súrodenci sa postaráme o maminu(71r.) Hlavne teda ja(najmladšia).