Rutina vo vzťahu: Kríza stredného veku alebo koniec?

Čo by ste robili na mojom mieste?
Mám 45r, s mojím partnerom sme spolu 21r. (nie sme manželia). Je vtipný, starostlivý, celkovo si rozumieme, ale mám pocit, že sme na seba už príliš zvyknutí. Všetko je taká rutina, mám pocit, že sme ako brat a sestra. Minule nám aj jeden partnerov známy povedal, že to je tvoja sestra? Má sestru v mojom veku. Ja som sa zasmiala a povedala som, že áno, že som sestra 🙂.

Nič ma neprekvapí. Berieme ma ako samozrejmosť. Nevidím žiadne romantické gestá, žiadny kvet... po rokoch mi na MDŽ daroval jednu ružu, ktorú som si vyprosila niekoľko mesiacov. Vie, že mám rada kvety, vie že mi stačí niečo malé z Lidla - ale nedá mi to, lebo on nie je romantik. Myslím, že sa už ani navzájom nepriťahujeme. Zo začiatku to bol kontaktný muž, boli sme na sebe nalepení stále. Teraz ma neobjíme, bozk si dáme taký letmý na pery, teda okrem sexu - keď ideme sexovať, vtedy mi doslova vylíže mandle, nacapí sa na mňa a potom sme späť, kde sme boli. Mne chýba objatie, bozky, pohladenie, intimita, prekvapenie, romantika, vášeň. Neviem si predstaviť žiť už takto až do konca.

Viem, že mám najlepší vek za sebou a nikto na mňa teraz nečaká s otvorenou náručou.
Len mám pocit, že ma toto nejako ubíja. Na druhej strane, koho si predstavujem, že stretnem? Niekoho lepšieho? Niekoho s kým, čo bude? Možno to bude ešte horšie... a ja prídem o muža, čo ma miloval.

Rozprávali sme sa o tom veľakrát, sám mi povedal, že on nie je taký kontaktný, že vo všetkých vzťahoch je to tak a že on nie je žiadny romantik. Jednoducho sme ako spolubývajúci. Áno, pozrieme si dobrý film, najeme sa, zasmejeme, máme radi spoločné vtipy. Ale tam niekde to končí. Čo mám krízu stredného veku? Alebo je to ako - Bolo koze dobre, išla sa na ľad šmýkať?