Som divný, keď mi prekáža minulosť partnerky?

Mám cez40 a už dlhšie ma trápi jedna vec. Neviem, či som staromódny neistý, alebo je to úplne normálne. S partnerkou sme spolu niečo vyše roka a máme sa radi, plánujeme spoločnú budúcnosť. Problém je, že čím viac sa dozvedám o jej minulosti, tým viac mi to lezie na nervy. Nemyslím tým neveru ani nič také. Pred pár rokmi robila v predajni, kde väčšinu sortimentu tvorili erotické pomôcky. Viem, je to normálna práca a nesúdim ju za to. Lenže bývame v malom meste a dodnes sa mi stáva, že keď niekoho stretnem, niekto sa uškrnie a povie (Ach... Janulík... to boli časy) Niektorí sa len pousmejú, iní naznačujú, že o nej vedia veci, ktoré ja radšej ani nechcem počuť. Neviem, čo je na tom pravdy a čo sú len reči. Lenže v malom meste sa klebety šíria rýchlo a človek nikdy nevie, kde je hranica medzi realitou a vymysleným príbehom. Najhoršie je, že ma to začína ovplyvňovať. Keď také poznámky počujem opakovane, nedokážem ich úplne ignorovať. Na jednej strane si hovorím, že minulosť je minulosť a každý má právo robiť, čo uzná za vhodné. Na druhej strane ma zožiera pocit, že ma okolie berie ako toho posledného, kto nič nevie. Nechcem partnerku vypočúvať ani ju obviňovať z niečoho, čo možno ani nie je pravda. Ale zároveň neviem, ako sa mám tváriť, keď mi už viacerí ľudia povedali podobné narážky. Som jediný chlap, ktorému by toto prekážalo? Alebo by ste sa nad tým vedeli úplne povzniesť? A ženy, ako by ste sa cítili vy, keby sa o vašom partnerovi po meste rozprávali podobné veci?

Prosím, nechcem nikoho urážať ani súdiť. Skôr ma zaujíma, či je problém vo mne, alebo je prirodzené, že ma takéto situácie zneisťujú.