Som sebecká, keď chcem odísť od manžela?
Ahojte, chcem sa opýtať na váš názor ohľadom mojej situácie, či si myslíte, že som sebecká, ak chcem odísť od manžela. Tu je môj dôvod:
S manželom sme spolu 13 rokov (ako manželia len 2,5 roka). Pred tým ako sme sa spoznali, sme si obaja prešli ťažkými rozchodmi a myslím, že obaja sme boli radi, že sme natrafili jeden na druhého a začali budovať vzťah. Problém na mojej strane bol ten, že som sa doňho nikdy nezaľúbila, nikdy tam nepreskočila tá povestná iskra... bol to skôr taký vzťah z rozumu, resp. "lepšie je mi s ním, ako keby som mala byť sama". On je veľmi dobrý človek, rozumieme si, v podstate sme nemali nikdy problémy, žiadne hádky... nič. V minulosti som sa chcela 2x rozísť, aj som odišla do podnájmu, ale vždy som sa po niekoľkých mesiacoch vrátila (nepýtajte sa prečo, sama neviem, riešim to aj s terapeutom...). Neskôr som otehotnela, na bábo sme sa veľmi tešili. Ale prišlo pre mňa veľmi ťažké obdobie materskej. Ja som bola dovtedy veľmi aktívna, spoločenská, mala som veľa koníčkov a zrazu som ostala doma zavretá s dieťaťom, ktoré mizerne spalo a ja som plakala od únavy. Časom som sa zastabilizovala a mne napadla super vec, urobiť si druhé dieťa (s človekom ktorého neľúbim), aby dcérka nebola jedináčik. Tiež som vybavila svadbu. Manžel je v podstate skvelý otec, deti má veľmi rád, ale je tu jeden obrovský problém a síce to, že je neskutočný workoholik a trávi s nami minimum času. A tak som si zvykla žiť svoje stereotypné dni na materskej, až kým som minulý rok nespoznala muža, do ktorého som sa bláznivo zaľúbila. Pre mňa je to ako splnený sen, že som niekoho takéhoto spoznala a že sa do mňa tiež zaľúbil. Dlhé mesiace som netušila ako z toho von, nechcela som rozbíjať rodinu, ale už som ani nechcela žiť bez lásky. Samozrejme, že to nakoniec prasklo, všetko som priznala a manželovi potvrdila aj to, že chcem od neho odísť. Odvtedy neprejde deň, aby mi nevyčítal, že som najväčší sebec a že deťom zničím život. Tak sa teda pýtam, dá sa žiť bez lásky len kvôli deťom? Môže byť takýto život šťastný? Stála by tá obeta za to? Ja už fakt neviem...
PS: ešte ma napadlo, že s manželom sme spolu intímne takmer nežili, odkedy prišli deti...
@bociandy ty si zjavne uz rozhodnuta odist mas kam ist ? aj s detmi mas financie a byvanie ? ak ano tak chod tvoj miz sa s tym vyrovna casom mozno najde zenu co ho bude milovat
@loginexistuje viem (boze aspon dufam). Nastastie s manzelom dokazeme normalne komunikovat, cize aj otazku financii mame vyriesenu a neskor tu striedavku uvidime. ked budu deti vacsie tak urcite. Alebo uvidim co navrhne. Ja mu nechcem robit ziadne problemy, neskutocne si ho vazim za to, ako sa k celej situacii postavil (on sa ma dokonca snazi chapat, aj ked je z toho hrozne nestastny). Cize verim, ze sa nejako dohodneme. Aj ohladom financii, aj ohladom deti.
@katkati problem je ten, ze ja som mu nikdy nic nepovedala. Ani ze ho lubim, ani ze ho nelubim. On mi tiez nikdy nepovedal, ze ma lubi. Ja neviem, my sme taky cudny par. Myslim, ze on to vedel, alebo minimalne tusil, ze ho nelubim, ale tak velmi chcel byt so mnou, ze pred tym zatvaral oci...
@loginexistuje mam byt v podnajme 10 minut od manzela, od aprila nastupujem do prace (manzel ide na matersku), od septembra ide mensi do skolky. Financie by nemali byt problem, aj ked v dnesnej dobe nikto nevie (prinajhorsom skoncim u rodicov, ale to sa dufam nestane...). Da sa povedat, ze som rozhodnuta. Len sme tu posledne 2 tyzdne zavreti s covidom a mne uz zacina preskakovat, velmi vela rozmyslam nad tym, ze co to vlastne robim... Akoby mi to cele nedochadzalo a nechapem, ze som niecoho takehoto vobec schopna...
@bociandy tak ak ide muz na matersku tak zjavne tie deti mamrad a stara sa
obetou budu on ale este su male este sa prisposobia
@bociandy nuž máš to ťažké....na jednej strane máš funkčnú rodinu, na druhej frajer....len si uvedom že rozvodom stratíš veľa a nikde nie je napísané že tvoj vzťah s terajším priateľom vydrží - hlavne ak už máš 2 deti a zrejme aj tvoj partner bude časom chcieť mať aj vlastné dieťa.....máš kde s deťmi ísť bývať? bude ťa tvoj priateľ vedieť s deťmi zabezpečiť, resp. ti pomáhať finančne aj osobne s deťmi? lebo počítať s pomocou tvojho manžela po rozvode , s tým veľmi nepočítaj....výživné na 2 deti (neviem ako staré)spolu cca 200-300eur a všetko ostane na tebe, otec s deti vezme (možno)2víkendy v mesiaci....ostatné ostáva na tebe a tvojom priateľovi....bude schopný sa o ne starať ako ich vlastný otec? lebo či chce alebo nie, ale deti sú tvojou súčasťou a nedajú sa nikam odložiť, už to nebudú len "stretnutia"ale reálny život s deťmi na ktorý on nie je zvyknutý....
@cocolino234 to, ze som nevyzreta a sebecka, s tym suhlasim. Ver mi, uz som dala vela penazi na terapeutov a riesim to (hlavne tu nevyzretost). To, ze som ho drzala v tom, ze som ho milovala, s tym nesuhlasim. Nikdy som mu lasku nevyznala, NIKDY som mu nepovedala, ze ho lubim, ale to ani on mne. My dvaja uz mame viac rokov a kazdy z nas uz velku lasku zazil. A bohuzial aj velke sklamanie. Do tohto vztahu sme preto obaja isli velmi opatrne a bohuzial tym padom sme do toho nedali vsetko. Ani ja, ani on. Ja som myslela, ze mozno to casom to pride a ja sa zalubim, ale nestalo sa. Mne bolo castokrat velmi smutno z tohto celeho, vravela som mu, potrebujem objat, citim sa sama, stale pracujes... Nikdy ma neobjal sam od seba, musela som ja prist a objat ho, nikdy mi nedal pusu len tak, sex sme mali 2x za rok (s vynimkou toho, ked sme "pracovali" na detoch...). Cize ja neviem. Som toho nazoru ze ani on do mna nebol zrovna sialene zalubeny...
@bociandy to že manžel je ústretový teraz, neznamená že taký ostane aj po rozvode.....pochybujem že ak budeš žiť s novým partnerom tak ti on bude finančne vypomáhať, teda okrem výživného ktoré pri malých deťoch nejaké vysoké ani nebude....a ono zrejme máš naozaj drobca keďže ide on na materskú, takže sama uvidíš ako dopadneš po návrate do páce, lebo otec detí ako workoholik ti určite nebude vypomáhať mimo dané termíny súdom resp. nie vtedy kedy mu zavoláš že potrebuješ aby si vzal deti....a zrejme vieš čo ťa čaká keď nastúpiš do práce, ráno rýchlo utekať zaniesť deti do škôlky, utekať do práce, utekať pre deti, domácnosť....pri malých deťoch v kuse OČR , takže všetko ostane len na tebe....tvoj priateľ zistí čo obnáša reálny život s dvomi malými deťmi ...ono láska má veľa podôb, o tom či ide o lásku alebo priateľstvo si mala rozmýšlať pred deťmi....lebo časom sa môžeš dostať do situácie kedy si budeš musieť vybrať medzi láskou a deťmi.....
Uf je mi ťažko keď toto čítam, neviem si predstaviť ako si mohla byť s niekým koho nemiluješ, ako s ním fungovať, ako s ním mať dieťa, hlava mi to neberie. Nechcem vedieť ako sa on musí teraz cítiť.
@suezana velmi malo sme sa rozpravali. Ked tak o praci, co sa deje vo svete, kam pojdeme na dovolenku... Nikdy nie o pocitoch, co nas robi vo vztahu stastnymi, co nam chyba, co chceme... Ale s nim sa o tomto ani nedalo... Ja som sa ho po tomto vsetkom spytala, ci mu to nebolo cudne, ze som mu nikdy lasku nevyznala, ze som sa netesila ked ma poziadal o ruku... On mi na to povedal, ze si proste myslel, ze taka som a ze tak trochu nad tym zatvaral oci a nechcel do toho rypat. A ja som sprosta, ze som ho v tom nechala. No nic, viem, ze mozno mi to nevyjde s "milencom", ale neviem, ci by som dokazala zit s pocitom, ze som tomu nedala sancu:(
@babulkomale skusim ti odpovedat. Mozno prveho pol roka - rok, tam bola nejaka vasen. Neskor sme mali dost vazny problem, ked on sex odmietal (doteraz neviem preco a ked sa ho pytam, nevie ani on, dokonca mi tvrdi, ze si to nepamata). Proste vystartovala som po nom a on ma natvrdo zrusil. Alebo som lezala polonaha v posteli a on bol schopny v tej istej miestnosti sediet 2 hodiny za pc a hrat hry... Myslim, ze tu to zacalo cele skripat. Odvtedy sme mali strasne malo sexu (menej ako 1x za mesiac) a ked sme ho mali, myslim ze to pre oboch bolo skor z povinnosti (castokrat sme si obaja povedali, ze uz by sme asi mali mat sex, tak podme na to...). No a pri samotnom sexe je to uz potom jedno, zavries oci a predstavis si co chces (viem, ze je to hrozne, ale bolo to tak). Posledne roky sme mali sex tak 2x za rok... Takze az tak casto som to riesit nemusela...
@bociandy fuuuuu tak toto si neviem predstavit. Ale dalo mi to odpovede o niektorych zvlastnych paroch.
Ako vselijako to ludia mozu mat, je fascinujuce.
@neanonymna Toto je dobre vystihnute, tiez to tak vnimam. Napriklad, ja ked som sa ho spytala, ci je vo svojom zivote stastny, tak odpoved bez zavahania bola: "ano, mam dobru pracu, peniaze a 2 deti". Koniec odpovede. Kde som v tej odpovedi bola ja, to doteraz neviem... A potvrdila nam to aj parova terapeutka, ze on stale rozprava o rodine, ako chce zachovat rodinu, ale nikdy nepovedal, ze chce mna ako zenu... Ja ked som bola smutna, on sa ma spytal, ci mi ma kupit tenisky... A tak.. Ako nevravim, on je naozaj velmi dobry clovek a to, ze pracoval od nevidim do nevidim, to on bral ako to, ze pre nas robi vsetko. Chcel nas financne zabezpecit, co sa mu aj podarilo, ale to, ze nas oberal o jeho cas a pritomnost, to nechcel nikdy pripustit. Ja som sa posledne roky citila neskutocne osamelo...
@oli2782 dakujem ti za komentar. Pravdu povediac, cakala som, ze ma v sekunde vyrazi na ulicu a verim, ze by to aj spravil, ak by sme nemali deti. Precitaj si prosim dalej diskusiu, uvidis, ze zrejme ani on ma az tak velmi nemiloval. Alebo ak ano, mohol mi to povedat. My sme to pokaslali obaja... Ale suhlasim s tym, ze vacsi podiel viny je na mne. Nechala som ho v tomto omyle, ze mame fungujuci vztah. Ked pises, ze spravil pre nas vsetko co mohol, tak ano, z jeho pohladu ano. Tvrdo pracoval, aby nas zabezpecil. Nasa 5 rocna dcera mu na narodeniny napisala pohladnicu s textom (ja som pisala, ona diktovala): "mily tata, preco tak vela pracujes? Bolo by lepsie, keby si sa prisiel naobedovat, aby sme ta nemuseli obsluhovat." My sme mu totiz vzdy jedlo nosili do pracovne, aby nemusel vyjst. Ranajky a obedy. Na veceru zvykol prist k stolu. Potom casto opat isiel pracovat. Takze ano, robil pre nas vsetko...
A to ani v manželských sľuboch ste si neslubili lásku?
Chcela som ti napísať ze predtým ako pôjdeš do nového vzťahu by som sa snažila riešiť to ze si sa do takéhoto vzťahu vôbec dostala ( trochu mi to príde, že ste síce nechceli byť sami ale to predsa musel byť hrozne osamelý vzťah, bez blízkosti, úprimnosti...) ale teda ak to už riešiš tak držím palce v terapii.
@bociandy Si nevyzretá a riešiš to s terapeutom. Myslím, že by si skôr ako so zmenou partnera mala začať so zmenou terapeuta. Evidentne tento ti nepomohol.
Ako dobre sa poznáš s nastávajúcim partnerom? Píšeš, že minulý rok si ho stretla. No snáď nie v novembri, to by ste sa skutočne moc nepoznali 😀 Tak snáď Ti to vyjde, nechcem ti skladať ružové okuliare, ale pozri sa na početné príbehy tu na MK. Niektorí chlapi sa nestarajú ani o vlastné deti, nie to ešte o cudzie. A neviem či si to tvoj nový uvedomuje, ale už to nebude len o tom, že sa párkrát do týždňa stretnete, vrznete si a idete každý domov. Už to bude aj o deťoch, bežných denných problémoch, starostlivosti a aj o výchove pre neho cudzích detí.
Ospravedlňuješ samu seba tým, že asi ťa ani on (manžel) až tak neľúbil, lebo ti to nepovedal. Vieš, slová sa hovoria, chlieb sa je. Dôkaz jeho lásky je aj to, ako sa k celej veci postavil, buď rada, že ja nie som tvoj manžel, ja by som k tebe taká zhovievavá nebola keby si sexovala s druhým kým ja by som zarábala peniaze pre rodinu.
Tebe prajem nech nepadneš na hubu tak rýchlo ako si vzlietla k oblakom a zaláskovala sa do prvého čo si stretla.
A Tvojmu manželovi prajem nech stretne lásku svojho života, ktorá ho bude posudzovať podľa jeho činov a nie toho čo (ne)povedal...
@bociandy urob svojmu muzovi laskavost a odid mu zo zivota…este si zasluzi zit v laske,aj ked ho to teraz bude boliet,ale daj mu uz pokoj. A este jedna vec,aspon v tom maj rozum a nebran mu v styku s detmi,lebo mam pocit,ze v tvojej popletenosti je uz aj toto mozne…
@0kristina0 tak ano, karma je zdarma a mozno sa mi vsetko raz vrati, to nepopieram... Ale nemyslim si, ze som vypocitava. Tak by som samu seba neoznacila. Je pravda, ze ak by sa mi nestalo to, co sa stalo, mojho muza by som zrejme nikdy neopustila, ale bolo by to kvoli detom. Nie z vypocitavosti. To, ze som od neho nedokazala odist, resp. ze som sa k nemu v minulosti 2x vratila, tiez nebola vypocitavost. Tie dovody boli ine. Riesim to s terapeutom, aby som uz podobne chyby v buducnosti nerobila. Ide tu o to, ze mam problem s autenticitou, mam problem ludom vraviet, co si skutocne myslim (lebo by sa na mna mohli nahnevat), bojim sa, ze ludi sklamem. A tak robim to, co sa odo mna "ocakava". Mne toto robi neskutocne problemy cely zivot. V praci, v sukromi... A vidis, dokazala som zajst az takto daleko... :(
Co sa stalo uz sa neodstane. Ak je novy frajer pan dokonaly, tvoja druha polovicka, s muzom sa rozved. slusne a s respektom, zasluzi si tvoju vdaku a uctu.
Male deti to rozchodia, a uvidia, ze o lasku treba bojovat, a stastna mama je lepsia mama a vzor, nez frustrovana.
Tak drzim prsty nech ti to vyjde, a nejde len o kratkodobe pobluznenie ktorym znicis rodinu.
@bociandy chce ten Tvoj priateľ s Tebou s Tvojimi deťmi žiť? Bavili ste sa o Tom že to tak bude?
@1andrea111 samozrejme ze chce☺️ Bavime sa o tom dost casto. Ja uz mam podnajom, kde sa postupne stahujem, musime sa tam s detmi zabyvat a on sa k nam postupne prida. Hlavne kvoli detom to bude postupne, nechcem aby mali sok z toho, ze zrazu s nami niekto novy byva… Oni sa uz poznaju, ale aj tak myslim, ze sa nie je kam ponahlat…
Keď si mu na začiatku povedala, že ho nemiluješ a on išiel do vzťahu s tebou aj napriek tomu, tak nie si sebecká. Ale ak si mu to zamlčala, tak si ober sebecká.