Som zamilovaná do šéfa

Tak baby, ale zasa nie je to nic divne. Vela vztahov vzniklo v praci, zasa sa netvarte "prekvapene". Jednoducho sa v praci ludia stretavaju a travia tam najviac denneho casu, dobre sa tam spoznaju v roznych situaciach a tak sa poniektori aj zamiliju.

@margotka17 nebol, nezachytil som ziadne signaly od zamilovanych zamestnankyn :(

@sowhat 🫣😆

Chce to poriadne studenú sprchu, kým nie je neskoro...

Slecna vystrasena....sup sup na psychiatriu pre lieciky...lebo ty sa zamilovavas dost casto, az to nie je zdrave...nedajboze ked autibusar sa na teba usmeje, chlapec uz sa ta nezbavi

@sowhat Nemusíš ľutovať. Chápem, že je to veľmi príťažlivé, však načo trápiť dve duše a najmä tu jej, keď ty by si ani nemusel byť proti tomu vzťahu.
Ja som zažil niečo podobné. Takisto som bol v bývalej práci šéf viacerým ženám. No medzi nimi bola aj jedna, do ktorej som sa zamiloval pre zmenu ja.
Bola staršia odo mňa, svedomitá, šikovná, nezadaná, introvertka a neskutočne príťažlivá.
Ja šéf po vysokej škole, v 2,5 ročnom vzťahu s inou babou a obľúbený v kolektíve.
Dlho som odolával, lebo som sa hral na morálku. Nemôžem predsa zradiť partnerku, prípadne zneužiť svoju pozíciu nadriadeného na balenie svojich podriadených zamestnankýň.
Ale postupom času sa to už nedalo vydržať, lebo mi začalo z nej úplne šibať. Vôbec si nevšímala moje narážky, ani náznaky. Ten jej flegmatizmus ku mne ma o to viac vytáčal. Nevadilo jej, že keď sa so mnou rozpráva, tak ju absolútne nevnímam, lebo som mal telo zaliate endorfínmi. Proste, držala si furt odstup.
Po nejakom čase som ju osobne oslovil a vyznal sa ku nej. Samozrejme, že ma odmietla, lebo môj vzťah, pracovná pozícia, jej vek a blá, blá...
Ja som sa aj tak krátko na to rozišiel, lebo som nedokázal byť vo fyzickom vzťahu s jednou a platonicky milovať inú.
Neviem, čo sa stalo, ale vysnená kolegyňa neskôr sama prišla za mnou, že to môžeme spolu skúsiť. No mňa viac nebolo presviedčať.
Po roku sme sa zobrali a máme spolu deti.
Vyzerá to na Happy End, ale má to aj svoje dôsledky. Hoci som ju veľmi ľúbil a stále ľúbim, ona mi to nikdy nejak výrazne neopätovala. Čím viac sa rýpem v minulosti, tým viac považujem náš vzťah akoby za obchod z jej strany.
Nesúdim ju za to, len cítim, že v našom vzťahu vždy chýbala vášeň z jej strany. Sama sa mi priznala, že podľahla príležitosti vyspať sa so šéfom a očakávala, že ju skôr či neskôr pošlem k vode.
Keď som ju požiadal o ruku, takisto súhlasila, lebo biologické hodiny, deti, domov a tak. Vždy trpela nízkym sebavedomím, tak jej moja ponuka padla ako dar zhora.
Nič jej nevytýkam, všetko ohľadom vzťahu bolo len moje rozhodnutie a vo všetkom mi vyhovela. Jedine som od nej nikdy necítil lásku, porozumenie, úctu, rešpekt... A ani to nemôžem od nej žiadať, keď to tak necíti.
Toľko aj k autorke, keď sa aj rozhodne, že by šéfa oslovila a on by so vzťahom súhlasil, treba mať na pamäti, že už je to partner, nie šéf. Lebo častokrát môže byť atraktívna jeho pozícia, postavenie, vplyv a málokedy sa potom pozeráme na charakter a osobnosť človeka. A to nás môže v budúcnosti zlomiť.

@michal412 sice tato tema je s najvacsou pravdepodobnsotou troll 😃 ale wau takyto pribeh som tu uz dlho necitala, navyse v muzskom podani 😲 Prajem vam aby ste boli spolu stastni a rozumeli si.
Ja som zase v dlhorocnom vztahu, kde sice je ta laska a pritazlivost ale zlyhava tolko inych podstatnych veci...
Laska jednoducho nestaci.

@larinka552 a nie je prave laska a pritazlivost to gro, na ktorom sa da stavat a zvysok uz spolocnymi silami doriesit?

@larinka552 Ďakujem za reakciu.😉
Nemôžem povedať, že by to medzi nami nejako nefungovalo, ale celé roky som od nej cítil zásadný odstup ku mne. Spočiatku som to prisudzoval mojej pozícii, čiže aj v súkromí sa mohla cítiť ako moja podriadená.
Ale po svadbe sa veľa toho nezmenilo a po narodení detí sa ten odstup akoby ešte zväčšil. Medzitým som niekoľkokrát zmenil prácu, čiže už sme neboli spolu ani pracovne. Bolo mi jasné, že deti dajú zabrať, takže som nepozeral na svoje emočné potreby. Ale už sú pomerne veľké a stále od nej necítim blízkosť.
Čo sa týka osobných záujmov, tak nezdieľa so mnou ani jeden. Ona žiadne nemá a ani nechce mať, lebo deti... tam venuje všetku svoju pozornosť.
Čo sa týka intímneho života, iniciátor som len ja. Ona vie o mne všetko, všetky slabosti, chtíče, potreby... ja o nej neviem absolútne nič. Nikdy mi nič nepovie, ani to, či ma má vôbec rada. Ak sa aj dotazujem, len pokrúti hlavou a buď odíde alebo povie, aby som to zase nevyťahoval.
Hoci mi fakticky nič nechýba, cítim sa vyhorený. Niekoľkokrát sme mali okolo toho konflikt, ale buď je celý čas ticho alebo už zaziape, že čo vlastne od nej chcem?
Máš pravdu @larinka552, že tiež nie je dobrá len láska a príťažlivosť. Ale keď je to jednostranné, tak to vie zamávať vzťahom. Práveže si myslím, že kde je ozajstná láska u oboch, dá sa všetko zlé prekonať.
U vás mi to pripadá, že je tam len príťažlivosť.
Poznám jeden prípad, kde sa dvaja zaľúbení partneri zobrali (hoci sa obaja kvôli spoločnej svadbe museli predtým rozviesť) a ich láska bola nekonečná. No vlastne až dovtedy, kým neprišli na svet deti. A už sú pomaly opäť pred rozvodom...

@lulula1990
Wau, klobúk dole, že ste to ustáli, teda hlavne asi tvoja zásluha 👍👍👍

@sowhat po dlhorocnych skusenostiach viem, ze laska nestaci a pritazlivost uz vobec nie. Ak sa o vztah ti dvaja nesnazia a nestaraju cely cas, laska postupne vyprcha a pritazlivost odide s rokmi. Predsa len kazdy clovek starne, a keby aj nie, rokmi sa okuka, ti dvaja si na seba zvyknu... uz to nie je taka zamilovanost ako na zaciatku.
Ak tam nie je ochota pracovat na sebe, schopnost normalne komunikovat a pocuvat alebo sa to aspon ucit. Pristupit na kompromisy. Spolocne riesenie problemov. Tak cely vztah ide do kytek...
Navyse po rokoch spadnu ruzove okuliare. Clovek si zacne viac vsimat chyby na tom druhom a vzajomne rozdiely...

@michal412 na vasom mieste by som skusila parovu terapiu alebo nejakeho psychologa. Su aj krestanske kurzy pre manzelov napr. Rodinkovo Belusske Slatiny. Tam je to asi aj s programom pre deti. Staci zavolat a informovat sa 😉
https://www.rodinkovo.sk/kalendar-podujati/
Urcite by vam to mohlo pomoct ak by ste do toho obaja isli. Ako sa hovori, kde je vola tam je cesta 😉
A tiez odporucam precitat knihu 5 jazykov lasky. Lebo moze byt ze kazdy z vas prejavuje aj potrebuje prijimat lasku inym sposobom a to je aj kamen urazu. Mozno ani ona od teba neciti lasku v takej podobe ako to potrebuje..
A ty sa citis vyhorety lebo roky nedostavas vo vztahu to, co ocakavas.
Nie je u nas len pritazlivost, je aj laska ale aj vzajomna zavislost na sebe 🙈😃 Ale zlyhava komunikacia, riesenie problemov, robenie kompromisov, akceptacia ineho nazoru. Ak je niekto z tazkych rodinnych pomerov kde nevedia spolu komunikovat, tak ten clovek sa to nemal kde naucit. Cize nevie komunikovat ani v dospelosti. A ak sa to nechce naucit, resp. ani si neprizna, ze tam moze byt problem. Tak asi sme skoncili no.

@larinka552 Ďakujem za námety.
Párová terapia by určite pomohla, len si neviem predstaviť tam doviesť ženu. Ona problém vo vzťahu nevidí, len vo mne, lebo sa mi furt niečo nepáči.
Mám načítaných veľa článkov ohľadom vzťahov (niektorí kolegovia, najmä kolegyne, mi hovoria, že som sa minul povolaniu a mal robiť asi psychológa alebo terapeuta), tak sa snažím tieto veci riešiť, 3 roky aktívne. Čítal som aj 5 jazykov lásky.
Problém je, že pri otázke intímností a emočných potrieb vždy viazne komunikácia. Ja som žene povedal o sebe všetko, ona mne o sebe skoro nič.
Ťažko sa vidí do hlavy druhému, keď mlčí, prípadne neustále uhýba téme. Najbolestivejšie je, keď jej hovorím najintímnejšie pocity a ona to zabije, že by mala už konečne oprať záclony. Totálny nezáujem.
Sex je vlastne náš jediný komunikačný jazyk na intímnosti. Ona rada prijíma moju pozornosť, nechá sa mnou urobiť, ale mne to nikdy nevracia. Po jej uspokojení si maximálne roztiahne nohy a najlepšie, keby som sa urobil čím skôr. Po sexe sa zdvihne a akoby medzi nami nič nebolo. Keď som sa jej pýtal, prečo sa aj ona mne tak nevenuje, tak jej odpoveď bola, že žena nemá čo mužovi prejavovať náklonnosť, to musí iba muž žene. Potom by si rýchlo zvykal. Navyše sa jej spočiatku dosť hnusil manuálny kontakt s mojimi intímnymi partiami. A najradšej sa milovala po tme a odzadu.
Po 3 rokoch sme sa už niekde v intímnostiach posunuli, ale ten citový chlad tam neustále pretrváva. A hrozne ma to bolí. Som v zacyklenom kruhu, lebo ju veľmi ľúbim, páči sa mi aj ako žena, čiže sa neviem presvedčiť, že by som s ňou skončil.
Na druhej strane som frustrovaný a zožiera ma to. Sám som sa chytil do citovej pasce a postupne vyhorievam. Stále som v nádeji, že ešte niečo zmením a podarí sa to, lenže mám z nej pocit, akoby mi dávala najavo, že veď ja som po nej bažil, nie ona po mne. Tak prečo sa má snažiť? Získal som ju, tak čo viac chcem? Ona je predsa taká, vedel som, koho si predsa beriem, tak nech ju láskavo nenútim do citov. Nakoniec môžem byť ešte rád, že ma sexuálne neodmieta a že ju môžem aspoň uspokojovať. Iné by si už našli na to iného.
U teba @larinka552 je ten vzťah len fyzický, lebo by ste sa vedeli akceptovať a vzájomne chápať, ak by tam bola skutočná láska. Alebo je tá láska len na tvojej strane, lebo vidno, že ťa to trápi.
Skús sa partnera spýtať, čo by bol schopný pre Teba urobiť, aby vyšiel zo svojej komfortnej zóny? Do akej hĺbky svojich pocitov dokáže zliezť? Do akej miery ťa dokáže rešpektovať? A dávaj mu rôzne príklady, že keby sa stalo toto, čo by on urobil? A kľudne, nech sa aj on pýta teba.
Bola by veľká škoda, ak sa máte radi a je medzi vami príťažlivosť, aby ste to len tak zahodili.