Stretla som bývalého a pochybujem o vzťahu. Čo teraz?

Mám dilemu a zaujímal by ma nezaujatý pohľad.

Som už dlhšie v stabilnom vzťahu. Máme spoločnú domácnosť, rozumieme si vo väčšine vecí, vieme sa dohodnúť, nehádame sa, partner je zodpovedný, ambiciózny, sebavedomý, spoľahlivý človek. Plánuje somnou budúcnoť, chceli by sme deti. Úprimne, veľa žien by podľa mňa povedalo, že som vyhrala jackpot.

Lenže je tu jedno ale. Nikdy som nevedela presne pomenovať, čo mi chýba, ale asi je to iskra. V intimite to je fajn, ale nie je to úplne ono a občas mám pocit, že mi chýbajú emócie, vzrušenie a pocit, že som pre niekoho výnimočná.

Nedávno som náhodou stretla ex. Nerozišli sme sa v zlom, sadli sme si na kávu, pokecali. Odvtedy mi občas napíše, ale ja ho nijako nevyhľadávam. Lenže jedna dlhšia debata vo mne otvorila niečo, o čom som si myslela, že mám dávno vyriešené.

Povedal mi, že odvtedy nestretol ženu ako som ja, že ho mrzí, ako sa niektoré veci medzi nami skončili a že keby mohol vrátiť čas, veľa vecí by urobil inak. Jasné, môže to byť len spomienkový optimizmus. Ale mňa nezasiahol ani tak on, ako skôr spomienka na to, ako som sa pri ňom cítila.

Vedel žene zalichotiť, nosil kvety, malé darčeky, bol vášnivý, vnímavý. Pri ňom som sa cítila sexi, žiadaná, výnimočná. A uvedomila som si, že tento pocit som nezažila už veľmi dlho.

Nechýba mi ex ako človek. Dokonca viem, prečo sme sa rozišli a tie dôvody stále platia. Ale chýba mi ten pocit, ktorý som pri ňom mala.

A teraz si kladiem otázku: je normálne kvôli tomuto pochybovať o inak fungujúcom vzťahu? Je zrelý vzťah jednoducho viac o pokoji a stabilite a menej o iskre? Alebo je chyba zostať vo vzťahu, kde síce nič zásadné nechýba, ale srdce vám občas našepkáva, že to stále nie je ono?

Boli by ste schopné opustiť stabilného partnera za možnosť nájsť niekoho, pri kom by ste sa cítili výnimočne, aj keď viete, že iné kvality nemusí mať take ako ma súčasný partner ?