Sú moje kamarátky skutočne priateľky?

Ahojte, ospravedlnujem sa za vylev, ale trochu to na mna dolahlo. Mam okolo seba vela ludi, vela kamaratok, no aj tak sa niekedy citim ze nikoho nemam, je tak vela miest ktore by som chcela navstivit, ale nemam s kym a sama ist nechcem. Verim ze su to prave priatelstva, nikto nikoho nepodrazil, sme si oporou. Mala som jednu kamaratku s ktorou sme vela cestovali, boli sme si velmi podobne no nasla si priatela a uplne sa zmenila, prestali sme sa bavit uplne. Vacsina mojich kamaratok uz maju snubencov alebo aj rodiny, uz to nie je ako to byvalo a nemaju cas na vylety alebo dovolenky. Mam dve kamaratky ktore mi obcas poslu nejaku destinaciu, ze by sme tam mohli spolu ist, urobi si napriklad babsky vikend, ale vzdy ked prikyvnem, ze dobre teda, podme, tak zrazu je nejaky problem, teraz nie lebo toto a tamto. Mam kolegynu s ktorou velmi dobre vychadzam a rozhodli sme sa ze pojdeme na vylet do Benatok. Ona bola akurat po rozchode a pocas cesty povedala, ze teda ide, aby ukazala svojmu ex, ze cestuje a ma sa dobre. Isla sa tam v podstate len pofotit, aby on videl. Ja som si myslela, ze sa naozaj tesi na vylet. Vzdy boli moje zivotne ciele zamerane skor na seba, na pracu a na skolu ako na partnera a rodinu. Mam uzasnu pracu ktoru milujem robit a velmi ma naplna, ale ked pride vikend alebo dovolenka, zostanem sama, doma, nemam s kym ist ani len na vylet do slovenskeho raja. Obcas ma krstna mama zavola, ked ide niekam, napriklad do Viedne, vzdy poviem ano, milujem tie dni. Dakujem vam, ak ste to docitali az sem. Poradte mi prosim, co by ste na mojom mieste robili. Su podla vas moje kamaratky naozaj kamaratky? Je chyba vo mne, ocakavam tak vela?