Sú tu ženy, ktoré nemajú kamarátky?
Su tu zeny ktore nemaju kamaratky,iba zname?Ja som za slobodna kamosky mala,aj v skole a tak,na miestach,ktore sa daju nazvat mojimi konickami.Ale ako isiel zivot a zalozili sme si rodiny,zrazu sme sa prestali stykat,potrebovat,vazby oslabli az uppne vymizli.No a dnes nemam ziadnu zenu,ktoru by som nazvala kamaratkou,iba zname ci kolegyne.99%casu mi to je uplne jedno,moj svet je rodina a praca a presne takto som spokojna.Ale niekedy sa preto citim divna,ze nemam priatelky,priatelov.Moja sestra,moj muz su v tomto uplnym opakom mna,ale ked mne sa fakt nechce udrziavat kavickove ci vinkove priatelstva.
@anonym_autor ja tiež cítim odkedy som matkou že tie kamarátstva tak ochladli. Predtým som mala vela kamarátok a kamarátov. Tie skutočné najsilnejšie 2 priateľstva čo mám celý život vydržali (aj keď obidve žijú veľmi ďaleko odomna) ale všetko ostatné šlo do kelu. Všimla som si že postupne ma prestali volať lebo predpokladali, že nepôjdem alebo by sa so mnou nudili neviem... Aj témy už boli iné mojich kamarátov nezaujímali deti a život na materskej a mňa zas nezaujímali ich opijáše a one night stands.
Ano, nemam kamaratky v tomto zmysle iba jednu zo strednej, ta byva v BA, stale si piseme, ale len parkrat do roka. A potom este sesternicu, co mi je skoro ako sestra a zaroven kamoska, ale tiez byvame od seba dost daleko, ale stretavame sa u nasich cez vikendy. Ale kavickovanie, vinovanie to nie je, obcas spravime s rodinami alebo aspon s detmi opekacku v lete, navstevujeme sa na sviatky. A muz to ma rovnako, ma len asi 3 kamaratov zo strednej a stretavaju sa tak raz do roka. A sem tam znami, susedia.
@anonym_autor Ja teda mam velmi dobrych kamaratov (damske aj muzske pohlavie), s ktorymi sa stretavame aj ako partia kamosov. Mam aj dobre kamaratky, s ktorymi som v kontakte casto, ale stretavame sa tak mozno raz za dva mesiace a mne to uplne takto staci a myslim, ze aj im. Popri rodine, konickoch a vsetkych ostatnych povinnostiach si to ani neviem castejsie predstavit 😁. Ja osobne potrebujem aj inych rozumnych ludi, mimo rodiny, s ktorymi si raz za cas sadnem, podebatim a daju mi casto rozhlad aj v inych veciach, ako veci, ktore riesim najcastejsie napr. s manzelom, lebo vsak budme k sebe uprimni...s rodinou casto riesis veci, od ktorych chces mat niekedy uz vazne pokoj a radsej mas zaujem pokecat s niekym nezainteresovanym o uplnych banalitach 😁. Neviem, ci verim na nieco, ako "najlepsie kamaratstvo", skor nie...ale na dobre kamaratstva, urcite ano a bez nich by bol moj zivot urcite menej naplneny. Ja som rada v spolocnosti zaujimavych ludi, s ktorymi mame podobne pohlady na veci a vieme viest plnohodnotne konverzacie aj napriek tomu, ze sa vidime iba parkrat mesacne a viem, ze sa na nich aj mozem spolahnut aj v pripade nudze...rovnako aj oni na mna. Podla mna velmi vela zavisi aj od povahy cloveka.
Nemám známe ani kamarátky ani som ich nikdy nemala sem tam si s niekým napíšem. Čo nepoznám mi nechýba
ja aj mam, ale odkedy mam a oni maju deti, tak sa vidime ozaj len ojedinele… a najviac sa dari stretavat asi s troma, kde sa kamaratia aj muzi, tak obcas vymyslime spolocnymi vylet/program/grilovanie aj s detmi, ale to je i tak take raz za mesiac s niekym z nich …
Nemám žiadnu kamarátku a niekedy mi to aj chýba, mám prvé bábätko nemá mi kto poradiť, predať nejaké skúsenosti a rady. Nemám s kým chodiť kočíkovať, celé dni som sama s malou doma. Aj by som prijala spoznať niekoho s kým by som si rozumela,ale nieje to ľahké. Predsa s mužom je komunikácia iná ako so ženou.
Áno mám...najskôr to boli spolužiačky zo strednej, neskôr kolegyne, z ktorých sa stali kamarátky, potom som išla do sveta...kde sme Slováci vyhľadávali svoju komunitu, takze aj tu aom spoznala a kamarátila sa s mnohými babami...potom som si založila rodinu a cez deti , ako začali chodiť do škôlky, školy sme spoznali opäť nových ludi.
U nás, mňa, kamarátstvo neznamená kavičkovanie...my sme chodili na výlety, turistiku, na lyžovačky, letné dovolenky a teraz sa stretneme s deťmi na ihrisku, opekačke, alebo sa pozveme navzájom ku sebe.
Ja som mala, od 8 rokov po 20., obe narodene december 1970 nase matky spolu robili a neviem ktorej napadlo dat nas dokopy. Prezili sme spolu do najdolezitejsie obdobie a to z nas spravilo "sestry". Jej mamka bola benevolentnejsia a pustala nas na zabavy v druhom okrese🤣z ktorych sa kolkokrat islo peso vo vacsej tlupe... Boze, to bol zivot, ziadny Zapad nam nechybal, my sme mali ten svoj. Seredsku skupinu Zenit,za ktorou sme tahali vlakom do tramtarii, ze mi dnes vlasy dupkom stavaju💥mravny zakon v nas a hviezdne nebo nad nami... Vsetko sa zmenio po jej svadbe, postupne oddalovanie... Aj tak sme vedeli, ze sme, obcas pohladnica k nejakym okruhlinam, stretnutie na transfuzke🩸az mi minuly rok zomrela na CA. Posledne roky sme whatsapovali o dusu spasenu, trochu dobehli vsetky tie plane roky, ked som si uvedomila, ze mala chudiatko na krku ziarliveho chlapa a uz nebudu ziadne plany, ako dame vylet s vnucencami, vselico by mi napadlo, ale ze mi takto zomrie🌿...
Ja. Nikdy som nemala kamarátky, keď nepočítam 3 deti od susedov s ktorými sme sa kamarátili ako deti, kamarátstvo skončilo v našom pubertalnom období. Bolo to mojou povahou ( a vlastne aj je), som malo
komunikatívna, taký introvert, hanblivý, ktorý sa boji otvoriť ústa, nieco povedať a tým pádom je so mnou nuda. To už mi vyčíta aj muž, ze len on rozpráva, lebo inak by sme sa doma len ticho na seba pozerali. Presťahovala som sa, mám 2 deti a v okolí mám viacero mamičiek s malými deťmi, ale keď sa stretneme na ihrisku, vonku, maximálne sa pozdravime.
@226lenka Bože, toto ako keby som ja písala 😀 Ešte mám aj dve deti a tiež sme sa presťahovali. A aj ten opis charakteristík, no cela ja 😀
99% priatelstiev je zalozenych na momentalne zhodnej zivotnej situacii. Ze zazivate to iste, v tom istom prostredi, a pripadne este lepsie, mate na to zhodny nazor. Tak vznika pocit, ze si rozumiete, ste si blizki a ste kamosi.
Ale nie ste.
Je to docasne a zmenou podmienok, hoci iba u jedneho z vas, priatelstvo dostane trhliny a zvycajne nakoniec skonci. Vypari sa postupne. Alebo sa presunie do kategorie “stari znami”.
Alebo dokonca niekedy do kategorie “neznasam ta”.
Skutocne priatelstvo, zalozene na zhode osobnosti, humoru, empatie a na hlbokej vzajomnej dovere, take ktore funguje stale, kdekolvek a za akokolvek sa meniacich zivotnych podmienok pocas zivota, je vzacne a nema ho len tak ktokolvek. Vacsina ludi ho nema. Ani len toho jedneho takeho priatela. Nieto viacerych.
@moonlight1210 ja mam taketo skutočne dlhoročné priateľstvo s dvomi priatelkami od ZŠ. Ale každá žijeme úplne inde, každá riešime niečo iné, sme v slabšom kontakte ale teda, ked sa niektorej deje niečo mega extra významné, to si vedieť dáme.ale nestretávame sa vobec, len si píšeme.
A inak áno, ani ja od založenia rodiny nemám nikoho. Len muža. Strašne mi to chyba, tie rozhovory, tie zážitky, ja som srandovny clovek tak mi chýba aj to srandovanie a tak... Takúto kamošku som si na ihriskách nenasla. Tu kdé bývame nikoho ďalšieho nepoznam.
Akoby to bolo dobou, ze ľudia sú separovani od známych, a potom izolovani v cudzích mestach. Veľmi tým trpí moja spoločenská stránka, lebo takto mám viac a viac pocit, ze ma nikto vlastne reálne ani nepozná. A na pohreb mi prídu (okrem maličkej rodiny) len tie dve priateľky... Je to tak aj škoda lebo si myslím ze mam co ponúknuť, a tiež by som občas potrebovala kamarátske rady a hlavne rozšíriť obzory o nove Veci a podnety...😢
mam dve kamaratky a dvoch kamaratov, ktorym absolutne verim ale kontakt mame minimalny. vidime sa 1-2x do roka, ked niekto dorazi do rodneho mesta, sem tam si zavolame ale vacsinou som sama. aj ked som si hladala dalsich cez konicky, tak tie vztahy trvali len pokym sme ich navstevovali, potom padli. chodili sme aj na detske ihrisko, tak tam boli same drze, hrube deti co na nic nebrali ohlad, rodicia na to prdeli a mne to vadilo, tak sme prestali.
mozno je chyba u mna ze urcitu dobu potrebujem byt sama, a potom by som zasla na ten kolacik a pokecat, rozsirit obzory, opekat, na vylet,
ja nedokazem pochopit ako to moj muz robi, on bol mimo roky rokuce a ked sa vratil tak zrazu mal naspat starych kamaratov, po rokoch ma plno novych a ja som sama a to aj v praci.
ano znamych je plno vdaka muzovi ale s tymi clovek prejde tie klasicke veci ale to je take nasilu
99% priatelstiev je zalozenych na momentalne zhodnej zivotnej situacii. Ze zazivate to iste, v tom istom prostredi, a pripadne este lepsie, mate na to zhodny nazor. Tak vznika pocit, ze si rozumiete, ste si blizki a ste kamosi.
Ale nie ste.
Je to docasne a zmenou podmienok, hoci iba u jedneho z vas, priatelstvo dostane trhliny a zvycajne nakoniec skonci. Vypari sa postupne. Alebo sa presunie do kategorie “stari znami”.
Alebo dokonca niekedy do kategorie “neznasam ta”.
Skutocne priatelstvo, zalozene na zhode osobnosti, humoru, empatie a na hlbokej vzajomnej dovere, take ktore funguje stale, kdekolvek a za akokolvek sa meniacich zivotnych podmienok pocas zivota, je vzacne a nema ho len tak ktokolvek. Vacsina ludi ho nema. Ani len toho jedneho takeho priatela. Nieto viacerych.
@moonlight1210 myslim si presne to iste
Ani ja taku priatelku nemam.
Niekedy zatuzim po zenskej spolocnosti, ale mam dobreho chapaveho muza, 3 dospele dcery, ktore si kedykolek so mnou chcu dat kavu, tak to nevidim tragicky 🙂
Aj ked bola by som zivotu vdacna za taku naozaj priatelku, aku si opisala, tak ale nemozeme mat vsetko a treba byt vdacny za to, co mame
Ja nemám a chýba mi to
Ja som nemala a teraz ako my starší syn chodil do škôlky mal tam kamaráta tak sme sa aj s jeho mamkou skamosili a už spolu chodievame vonku hádam 3ie leto.
ani ja sa nestretavam zo žiadnou kamarátkou. S kolegynou v robote a ak prídu zakazničky do secondhandu tak to nie sú kamarátky. A nemám sa ani potrebu s nikým stretavať.Mám jednu ale nestretavame sa každý deň.Nemám čas a ani ONA.
Ja mám, ale zároveň aj o nejaké som prišla rôznymi nepredvídateľnými situáciami, ktoré sa odohrali v ich životoch. Moja mamka mala kamarátku od útlej mladosti, cca 50 rokov priateľstva. Žiaľ, minulý rok priateľka umrela... toto by som chcela zažiť. Doslova priateľstvo na celý život.
@226lenka Bože, toto ako keby som ja písala 😀 Ešte mám aj dve deti a tiež sme sa presťahovali. A aj ten opis charakteristík, no cela ja 😀
@ivkabojkasova mám dvojníčku 😃
@anonym_autor Nemám, ale chcela by som. 😁 Kedysi som mala, dnes majú svoje rodiny a bývame ďaleko od seba. ...
mala som ako mladsia a bezdetna vela kamaratov. cim som starsia a detna, tym mam menej ludi okolo seba. mam najlepsiu kamaratku uz vyse 30 rokov avsak sa vidame velmi malo. a to ma mrzi. ale riadim sa heslom, radsej samota ako falosna spocnost. cim som starsia tym menej ludom verim. ludia sa len pretvaruju .
@anonym_autor ja som vďačná za svoje kamarátky. Za ľudí, ktorým dôverujem a vieme si pokecať úplne že o hocičom. Od počasia, cez medziľudské vzťahy, intimitu alebo len tak o deťoch či varení alebo domácnosti. Proste o všetkom. Mám takých len pár. 3ks, a len jednu úplne poruke (bývajúci v okolí, lebo tie dve zvyšné musíme cestovať nad 2hod) ale je to super, že sa s nimi viem aj poradiť aj poplatky aj zasmiať,, a hlavne s tou jednou poblízku. Takú osobu, ktorej sa vie vyrozpravať alebo pri nej aj mlčať keď to potrebuje, by mal mať každý. Je to dobré pre psychické zdravie
Mala som keď som bola študent, potom som sa odsťahovala a cestovala som. Prestali sme sa stretávať. Takže to som mala skôr len kolegine z práce na pokec. Teraz pri deťoch mi stačia maminčky čo stretnem nikekde a pokecáme. Kamarátky nemám a úprimne ani nechcem. Mám rada svoj kľud a plánovanie akcií s rodinou.
Nemám, nepotrebujem.
@moonlight1210 ja mam taketo skutočne dlhoročné priateľstvo s dvomi priatelkami od ZŠ. Ale každá žijeme úplne inde, každá riešime niečo iné, sme v slabšom kontakte ale teda, ked sa niektorej deje niečo mega extra významné, to si vedieť dáme.ale nestretávame sa vobec, len si píšeme.
A inak áno, ani ja od založenia rodiny nemám nikoho. Len muža. Strašne mi to chyba, tie rozhovory, tie zážitky, ja som srandovny clovek tak mi chýba aj to srandovanie a tak... Takúto kamošku som si na ihriskách nenasla. Tu kdé bývame nikoho ďalšieho nepoznam.
Akoby to bolo dobou, ze ľudia sú separovani od známych, a potom izolovani v cudzích mestach. Veľmi tým trpí moja spoločenská stránka, lebo takto mám viac a viac pocit, ze ma nikto vlastne reálne ani nepozná. A na pohreb mi prídu (okrem maličkej rodiny) len tie dve priateľky... Je to tak aj škoda lebo si myslím ze mam co ponúknuť, a tiež by som občas potrebovala kamarátske rady a hlavne rozšíriť obzory o nove Veci a podnety...😢
@galadriel90 ahoj, a odkial si?
Pre mňa je zase totálny red flag mať veľa “kamarátov”. Ako u mužov tak aj u žien. Lebo to niesu skutočne priateľstvá ale len také známosti … a Tí ľudia majú na tých druhých neskutočne nízke nároky. Nikdy by som niekoho takého s milión kamarátmi nechcela ani za “kamošku” ani za partnera .. môj ex stále rozprával o každom aký je to jeho kamarát … skoro každého tak označoval. A Tí ľudia ho ledva poznali! Bolo mi to častokrát trápne za neho. Radšej budem sama ako niečo takéto. A nepovažujem sa vôbec za desivú a podobne. Práve naopak, svoj čas a energiu si vážim natoľko aby som ho plytvala na kohokoľvek …
Momentálne som na MD a aj mimo nej mám tak nabitý program, že by mi na ne neostával čas. Ale mám kolegyne s ktorými som v kontakte. Svoje súkromie, ale s nikým neriešim.