Tolerancia vo vzťahu
Prosim vás, čo by ste tolerovali partnerovi ( nie mužovi ako manželovi)vo ztahu? Keď máte svoje deti z predošlého vzťahu, jedno jeho a on sa o vás v podstate stata, živí vás aj vaše deti...co by ste vedeli tolerovat ako nejakú " vdaku" za to ze sa stata a mate sa dobre.
Da sa vôbec takto vnímať to ze sa partner stara a živí rodinu aj keď nie všetky deti sú jeho. Je správne byt radsej ticho a kusnut si do jazyka , ved ako ved sa stata tak co budem ...lebo radšej povedat co mi vadí, riesit to aj napriek výčitkam, že veď sa starám živím tak nech sa uvedomím.
Tolerovali by ste niečo co vám vadí? Kam až ďaleko ak áno... myslím take veci ako alkohol , tráva, cigarety , ponocovanie s kamaratmi....
Nikdy by som sa nenechala zivit chlapom a aby zivil moje deti, ktore ani nie su jeho, to uz vobec nie.
netolerovala by som nieco co mi vadi
Tolerovala by som jeho koníčky, hobby. Brala by som to ako taký relax od všetkého. Toto čo píšeš by som netolerovala. Ten čas s kamošmi môže využiť inak a vyhadzovať peniaze na alkohol a iné gebuziny mi príde ľahostajné míňanie peniažkov. Veď s ním hod reč, možno si to uvedomi, že robí chybu.
Veľmi zvláštna otázka, alebo skôr osobné nastavenie vas obidvoch.
Niesom na predaj, takže moju toleranciu/netoleranciu by si nikto nemohol kúpiť. Nic proti tráve, chlastu a kamosom raz za čas, ale určite nie každý deň, vymiela to mozog
Ináč dieťaťu s alergiami môžeš nosiť vlastnú stravu do skolky, nemusíš byt s ním doma navzdy
Tolerujem to čo tolerovať naozaj vnútorne chcem, a netolerujem všetko čo tolerovať nechcem. Bodka. Nie je ok nechať prekračovať svoje vlastné hranice ako "vďaku", že sa stará. Ak sa človek vo vzťahu stará (akýmkoľvek spôsobom) tak by to predsa malo byť z lásky, a nie z dôvodu, že to potom druhému pri každej príležitosti oplieska o hlavu. A aj vďačnosť sa dá prejaviť inak ako tolerovaním toho čo mi vadí...