Vážne sa všetkým darí v živote?

ono to je pekne tie slova o nastaveniach v hlave, ale co ked clovek sa dava dokopy po poslednej rane a pride dalsia, co ho zrazi.
a toto sa opakuje a opakuje.
nik nechce zivot prezit v depresii, tiez som sa niekedy tesila vtacikom, streche nad hlavou a podobne.
len cim viac mi odchadzaju moji blizki na onen svet, tym viac si uvedomujem, ze uz nic nie je samozrejme, teraz ma to netesi, mozno casom zas budem mat radost zo snehu a podobne. tiez sa susetrdujem na pekne, veci, sportujem, a chodim vela do prirody, jem zdravsie, ale su chvile ked to proste nejde.
a mrzi ma ze toto zazivam ja a aj mnohi z nas tak v skorom veku, lebo uz teraz mam vrasky utrapenej stareny a coraz viac sedin, a pritom mam len 40 rokov.
ked mi niekto povie ze smrt parti k zivotu, ano patri, ale trva velmi dlho ked vam odide mladi clovek, ktoreho este vidite kazdy den trpiet a videt ako jeho dusa a mysel bojuje s necpohopenim, lebo tak mladi clovek si nevie priznat ze umiera, lebo telo dusa este nie je pripravena opustit telo.
svet je krasny, ale hnusny zaroven.....

Neverím, že je niekto na 100% šťastný a vždy. Každý prechádza raz lepším potom horším obdobím. No aj v tom ťažšom čase sa dá na veci pozerať s vďačnosťou alebo sa sťažovať.

Všetky asi nie, ale ja áno 😁

Naše šťastie a spokojnosť sú priamo závislé od toho, ako dokážeme akceptovať realitu, ktorú nemôžeme zmeniť....nesúhlas a odpor k tomu, čo je nezvratné, nás nevyhnutne vedie k nespokojnosti...naopak, ak sa rozhodneme prijať to, čo sa nedá ovplyvniť, môžeme sa oslobodiť od zbytočnej frustrácie a zamerať sa na to, čo máme vo vlastných rukách....často si myslíme, že za naše nešťastie môžu vonkajšie okolnosti, iní ľudia alebo nepredvídateľné udalosti, no pri bližšom pohľade zistíme, že naša nespokojnosť nevychádza z týchto vonkajších faktorov, ale z nášho vlastného postoja....ak odmietame prijať to, čo nemôžeme zmeniť, sami si volíme nespokojnosť....je to ako človek, ktorý stojí v daždi a hnevá sa na oblohu, namiesto toho, aby vytiahol dáždnik.....ten hnev dážď nezastaví a ukradne mu pokoj a energiu.
Podstata šťastia podľa mňa spočíva v stotožnení sa so svojimi rozhodnutiami a s tým, čo život prináša. Akonáhle prijmeme, že sme si istým spôsobom zvolili svoju cestu, aj keď nie vždy vedome, získame pocit kontroly a zodpovednosti....týmto prijatím sa prestávame cítiť ako obeť osudu. Napríklad, ak človek trpí v zlom zamestnaní, mal by si uvedomiť, že svojím zotrvaním v tejto situácii si vlastne volí nespokojnosť. Táto voľba je jeho, hoci sa môže zdať ako výsledok nejakej nevyhnutnosti....ak sa však rozhodne, že svoju situáciu nemôže momentálne zmeniť, no prijme ju s vedomím, že je to jeho voľba, môže nájsť v danej situácii pokoj a možno aj nové príležitosti....skrátka prijatie reality neznamená rezignáciu...znamená to uvedomenie si vlastnej sily v tom, ako sa rozhodneme na túto realitu reagovať. Šťastie totiž nepramení zo sveta okolo nás, ale z nášho vnútorného nastavenia. Aj keď nie vždy máme moc zmeniť okolnosti, máme moc zmeniť svoj postoj. A to je naša najväčšia sloboda.

@tinqua ....krásne a pravdivo napisane

Nezabudni, že väčšinou to býva tak, že najsmutnejší človek býva práve ten, ktorý vyzerá najšťastnejšie

ano som. Kazdy je strojcom svojho vlastneho stastia.

Nie.prvykrat sme na vianoce chori..3zo 4clenov domacnosti.ale vidim v tom aj vyhodu, ze nemusime vytiahnut paty z domu a mozme lezat pri vianocnych rozpravkach😃🎄🎁🌟🥳💖

Každý deň môže byť nový začiatok...ale ja napr. každý deň s niečím bojujem, hlavne sama so sebou, často robím chyby, občas zlyhám a niekedy mám chuť len sa schúliť do postele a prečkať ťažké obdobie...ale o tom je život, každý to tak má a je to v poriadku, napriek tomu som spokojná a nič by som nemenila. Vieš si predstaviť, že by si bola stále šťastná ?, to by bola nuda asi. Nikdy nie je tak zle, aby to nemohlo byť ešte horšie.

Kto vsetky? Ved porozmyslaj, kolko je ludi na svete...

Všetko je v hlave, psychika robí strašne veľa, je dokázané že aj choroby sú zo psychiky...treba sa pozitívne nastaviť, nebrať všetko strašne vážne, sústredít sa na seba, na svoju myseľ aj telo, mať pekný vzťah, zdravú rodinu...nič nie je dôležitejsie ako zdravie

Ako sa to zoberie, osobne si myslím bez ľútosti nad sebou, že pod šťastnou hviezdou som sa nenarodila. Nemám ideálnu pôvodnú rodinu, skôr naopak, nulové väzby v širšej rodine, žiadna opora ani v najbližšej rodine. Sama mám od detstva zdravotný problém, čo sa nedá liečiť a ovplyvňoval moje detstvo a aj bude celý život. Aj skrz toho že pochádzam z chudobnej rodiny a zdravotne nie som na tom tak, aby som makala denne 16 hodín a mala kopu peňazí tak ani s majetkom a financiami nie som na tom nejako slávne. Ale zase myslím, že väčšina ľudí to má takto, že sa boria problémami celý život. Málokto má také šťastie, že sa narodí do super rodiny, nájde super vzťah a má super rodinu a kariéru, sú takí ľudia ale je ich menej-to sú ľudia čo sa narodili pod šťastnou hviezdou. Ale väčšina ľudí musí celý život bojovať s prekážkami.

Život je ako zebra,raz si v čiernom pruhu raz v bielom.Dolezite je vedieť,že po tom čiernom príde biely.😏

Ja som šťastná.

Svoje starosti nikomu nevešiam na nos a preto si o mne okolie myslí, že sa mám nehorázne dobre.. keď môžu ,,pomôžu,, ma zhovädiť akokoľvek.. naučila som sa s tým žiť..
Je mi jedno, či mi niekto dopraje, či nie, ja som strojcom svojho šťastia a nezdary beriem ako súčasť života a môjho JA.
Vždy by mohlo byť lepšie, ale rovnako aj horšie, nezamýšľam sa nad tým prečo to tak je.. žijem a pre niečo som tu a ja sa tomu každé ráno teším😃
Krásne Vianoce všetkým💗🎄🫶

@ivik4 ...no pekné, toto človeka chytí za srdce ☹

Super je, že si silná a že napriek všetkému si to nevzdala, si tu a bojuješ 👍
Patrí ti jedno veľké objatie... Nepýtaj sa prečo, proste len tak... >:D<

Niekedy je to o šťastí, osude..a inokedy je to o správnej alebo nesprávnej životnej voľbe.
Stretla som kopu ľudí, ktorí sa sťažovali na svoje nanič životy. V realite ale robili jednu chybu po druhej. 🫡

Never nicomu co vidis a pocujes na socialnych sietach

Vies co? Áno som šťastná, aj keď sa mi nedarí všetko tak, ako by som chcela.

Hehe, ty očividne nečítaš tieto fóra 🙂 Ale musíš si tiež uvedomiť, že nemôže sa ti stále len dariť. Prijmi výzvu a vyšvihni sa opäť hore ;)

Kde ste vzali, že sú všetky šťastné okrem vás?

Ja sa skôr pýtam čo som komu urobila keď nemôžem byť šťastná . respetive každé šťastie trvá krátko a toho zlého je viac a dlhšie.
Nieje Tom že nedoprajem im viem že pre nikoho je šťastie že sa dožil ďalšieho dňa atď doprajem všetkým nech sú štátny ako oni potrebujú len nechápem prečo nejej dopriate aj mne a nemôžem byť konečne šťastná dosť som si prežila v detstve peklo tak prečo aj teraz viac ako polovica kamarátov a to staršie o cca3/5rokov odomna nezažili ani polovicu takého pekla ako ja vo svojom živote (do dnes nechápu ako som to zvládla a zvládam ) ani neprajem to nikomu aby to zažil som rada že mali lepšie detstvo a všetko len chcem by už konečne šťastná 😭aj ja a aj aby mám konečne niekto pochopil prečo si držím dáku hranicu kým si ľudí pustím do svojho súkromia .
Prosté všetko

Treba mať na pamäti vetu: Vždy tak nebude.
Keď ti je ťažko,utešuj sa : Vždy tak nebude.(Určite , prídu lepšie chvíle 😉)
Keď ti je dobre,teš sa.Ale pamätaj :Vždy tak nebude.(Môže sa niečo....)

Nie všetko je také krásne a dokonalé ako to ľudia prezentujú na fb a ig... 🤷 Nie si v tom sama 😉

Všetky ste tu mali k tejto téme pre mňa prínosné príspevky a @balerina2025
@tinqua
@macatt
@dory11 ma oslovili najviac krásnym názorom aj pohnutými osudmi. Ešte nedávno som tvrdil, že šťastie je voľba a pocitu šťastia sa dá naučiť. Vraj to aj americkí vedci zistili a potvrdili. Súhlasím s nimi. Ale @balerina2025 a @dory11 by sa to asi rady aj naučili no čo ak je ten osud skutočne tvrdý.
- áno pocit šťastia sa dá vzbudiť a dá sa toto vzbudenie a uvedomenie si šťastia aj z maličkostí natrénovať. Neporovnavať sa prijať sa mať rád seba a ľudí a snažiť sa robiť dobré rozhodnutia.
- ale ako píšete aj vy, len sa tešiť a vzbudzovať si pocit šťastia nie je cieľ tohto života. Neprišli sme na tento svet aby sme netrpeli.
- v terajších chvíľach šťastia je niekedy ukrytá budúca bolesť. A naopak. Aj tak z tých chvíľ čerpajme energiu ktorú budeme potrebovať pri tých zlých chvíľach aby sme mali nádej.
- naša duša nikdy neprestane hľadať raj. Jeden ho hľadá v alkohole alebo inej závislosti, iný sa nechá prevalcovať svojim egom a to mu poskytuje dočasnú formu šťastia (domy, statky, prachy, autá, moc, bezpečie..)
- ale keď sa spätne pozriem na svoj život a spýtam sa sám seba, kedy som bol najviac šťastný, tak to sú okamihy. Kľúčové okamžiky ktoré sa v daný moment kedy ich prežívam ani nezdajú byť výnimočné. Prechádzka so starým otcom po zamrznutom potoku keď som mal 5 rokov a podobné okamihy. No aj ozaj výnimočné okamihy ako Prvá pusa, prijatie na školu, vyhraté preteky, kúpa bytu, auta…. To sú ozaj chvíle šťastia. Ale aj zvládnuté boje a bolesti sa spätne javia ako šťastie a dá sa z nich čerpať do ťažkých cvíľ.
- je tu ale utrpenie nechcené, straty blízkych, choroby, vojna. Tu mi ani tréning amerických vedcov nebude stačiť. Možno to prijatie ako tu jedna z vás pekne písala. Neviem.
- aj smútok a pobudnuutie v ňom má svoje miesto v hľadaní šťastia.
- kto viac trpí a kto je šťastnejší? Ten čo hraje hry na PC a všetko má, alebo ten ktorý trpí prácou a učením aby rástol? Ten prvý v skutočnosti trpí a ten druhý je šťastný. Len to nevedia v daný moment.
- ja sa necítim taký šťastný, ako keď som vyhral boj s úzkosťami ale cítim sa šťastný vďaka vzťahom a rodine. A vďaka dobrému osudu. Keby som mal povedať, prečo si to tak neužívam ako vtedy, tak by to asi bolo to, že som prestal sa venovať svojmu vnútru a znovu o sebe pochybujem a súdim seba aj iných. Bojujem kde netreba. Fackuje ma znovu ego. No keď budem na tieto chvíle myslieť o pár rokov, budú to nádherne spomienky. Asi práve cvičím ten tréning amerických vedcov.
A vaše príspevky mi veľmi pomohli si to uvedomiť. Zlý osud si však nevyberá a kecám, keby som vám chcel radiť. Ľútosť voči vám @balerina2025, @dory11 a vašim trápeniami si nedovolím. Ale pomyslenie smerom k vám áno.

@mateson2004 Skôr si myslím, že to dedukuje z rôznych diskusií na MK...Všetky sú šťastné....majú úžasné a nadané deti... a manželov, čo varia...nakupujú...upratujú.....perú a HLAVNE: v noci vstávajú k bábätku a potom o 5:00 idú do roboty...nosia im každý deň kvety a na mobil ani len nepozrú🙈

Ja mam zivot ako na hojdacke, vsetko si musim vydriet, vsetko bolo na figu. Ale to patri k zivotu, posilnilo ma to a ano, som stastna momentalne , mam zdrave deti, manzela, nemam na krku splatky, v praci sa mi dari a milujem svoju pracu. A tesim sa, ze mozem zit tento krasny, kuzelny zivot, plny zvratov a prekvapení 😁😁😁

@dory11 presne, ja som zas mala pravy opak, krasne detstvo, otvorene srdce dokorona, otvorena kniha citatelna pre kazdeho, verila idealom, snom, tesila sa kazdej snehovej vlocke, a cim som bola starsia tym viac som dostavala rany. clovek ide dalej, zije dalej lebo musi. lebo aj napriek ranam si stale vazim ze som nazive. co ma zivot za tie roky naucil, ze prave vdaka ranam, som uz nie ta otvorena kniha, nepustam si ludi k sebe ( to ani nespominam, kolko kamaratov ma podrazilo) a posledne, ked nam zacali odchadzat blizki na daleku cestu, uz nic neberiem ako samozrejmost. zijeme tak strasne rychly zivot, stale sa ponahlame, zarabame, chudneme, ale prava podstata nam unika. stale sa snazime zit zivot podla toho co nam predkladaju , ponukaju, ale kde je to dolezite.
asi najdolezitejsie je mat pokoj v dusi. aj napriek bolestiam. proste pokoj,
telo ho potrebuje. prave ten pokoj nam chyba preto sme chori a trapime sa
ale mat pokoj v dusi, to nie je lahke, a uz vobec nehovorim ,o tom ze vtedy je clovek stastny. stastny je stav mysle, ktory si naozaj vieme, aj so zaprenim navodit, alebo ktory pride, ked aj napriek smutku sa proste usmejete.
uz nikdy nebudem ako predtym, vela ludi mi to vytklo, ze som depresivna ina, uzatvaram sa, ja sa uz len jednoducho neviem tak otvorit a otvorit aj svoje srdce, zacat viac verit.
a ked vidim, ake zivoty maju iny, nie preto ze by som zavidela, vobec, nie preto ze by som nedopriala, ale skor sa pytam kazdy vecer,kto a co rozhoduje o tom, preco sa nam deju veci co sa deju. preco ini ho prezivaju v stasti a s velkymi rodinami, v zivote neutrzili tolko ran co ja alebo niekto iny, a potom na druhej strane sme tu my, co dostavame same facky.
a ked vidim ako ludia riesia banality, malichernosti. jemi do placu.
bude to velmi vzdy boliet, ale zial zivot spravodlivy nie je.
@slovakboy dakujem