Veríte na osudovú lásku?
Veríte na spriaznené duše? Na človeka, s ktorým máte istotu, že chcete byť navždy? Existuje vôbec taká silná láska?
Áno verím ... môj manžel ňou nie je a nevymenila by som ho za nič ... moja osudová láska bola tak silná, prvoplánová, fyzickú bolesť som v srdci cítila atď., no bol to proste č-u-r-á-k, ja som roky života s ním stratila ... napriek tomu som šťastná, že som také to "silno" mohla zažiť ... keby teraz vedľa seba postavili tohto môjho "osudového" a môjho "suchára" manžela, vyberiem si svojho manžela.
ja áno, aj keď to neberiem tak romanticky že spriaznené duše a tak…
@anonym_autor Neverila som, ale verim, odkedy som stretla manzela. Ani pri nom si vsak netrufam tvrdit, ze budeme sppolu navzdy. Momentalne by som samozrejme chcela a dufam v to, ale videla som v okoli veru aj pary, ktore boli na tom podobne ako my a po desatrociach spolu sa nakoniec predsa rozisli. Zivot sa vyvija vselijako.
@anonym_autor je to osud keď som človeka s ktorým som v manželstve stretla tak, že sme sa spoločne vymkli na chodbe v cudzom meste? A o pár týždňov na to, som ho úplne náhodne stretla v hromadnej doprave. V deň kedy mal ísť iným spojom, ja tiež, ale obaja sme ten svoj pôvodný zmeškali. Náhoda? Ja si to nemyslím.
Existuje, moj manzel
@anonym_autor spriaznene duse su dvaja blizki, aj kamarati, babka a vnuca, pes a clovek... alebo spriaznene duse su ta definicia Anny zo Zeleneho domu,
ktora sa vzdy tesila ked objavila DALSIU spraznenu dusu...
Co sa tyka lubostnych vztahov, skor to je tak ze na zaciatku mozes citit , ze s niekym chces byt navzdy ale ci to tak aj bude - to je proste na oboch stranach.
Monica to povedala v seriali Priatelia najlepsie svojmu manzelovi
(A Ted Danson to o 20 rokov zopakoval v seriali The Good Place)
... spriaznene duse lubostne sa nerodia len tak zazrakom, ale vyrabaju sa dennodennou pracou.
Stretnu sa dvaja, je to krasne, su zalubeni, ale nebol to ziadny osud. Bola to tvrda praca na ich vztahu, ani jeden to nevzdaval
a pracoval aj na sebe samom, a aj na vztahu, a tak im vztah krasne vydrzal 50 rokov.....
Ano verim na osudovu lásku a tou je môj manžel, to bola taka láska na prvy pohlad hneď sme si povedali že po čase chceme mať dom babo vyslovene dcérku atd. A všetko sa nam do botky splnilo mali sme krásnu svadbu tak ako sme si všetko vysnivali.Takže ja môzem povedať za seba že to vidim navždy.
@anonym_autor nie, neverím.
Verim,ze existuje osudova laska skor v zmysle karmicka.Skratka clovek, ktory musi prejst tvojim zivotom.To ale vobec neznamena,ze je to ten pravy clovek pre teba.Castokrat v zivote narobi viac skody ako osohu,takze pozor na zbytocne idealizovanie.
Nie
Ano, drichme vedla mna
@anonym_autor definuj osudova.
Ze to bolo ako blesk z jasneho neba, uvideli ste sa a vedeli to?
Ze si sa isla od pocitov zblaznit?
Ze ste sa schadzali a rozchadzali a zase sa k sebe tahali?
Ze ste na seba celozivotne narazali vsade, ale vzdy bol jeden z vas zrovna zadany, tak ste po sebe hrozne tuzili, ale drzali dekorum?
Lebo ludia osudovou laskou volaju rozne stavy, ktore by zas ini chapali nie ako osudove.
@anonym_autor je to osud keď som človeka s ktorým som v manželstve stretla tak, že sme sa spoločne vymkli na chodbe v cudzom meste? A o pár týždňov na to, som ho úplne náhodne stretla v hromadnej doprave. V deň kedy mal ísť iným spojom, ja tiež, ale obaja sme ten svoj pôvodný zmeškali. Náhoda? Ja si to nemyslím.
@anonym_2f2521 a si s tým človekom dopodnes?
Nie, myslela som si to o svojom bývalom a bola som presvedčená že s ním budem navždy. Moc som ho milovala ale on na mňa tak kašľaľ že som ho prestala milovať a našla som si iného ktorý áno podľa mňa nejakým osudom prišiel ale už neverím na navždy až za hrob.
@anonym_autor ja jednoznačne verím na osudovú lásku. ❤️ Každý vzťah, ktorý vydrží veľa rokov a manželia sa milujú aj po 40 rokoch je osudový. Problém je že to na začiatku nemusíš poznať. Mne sa každý zdala osudová. A nakoniec tá, ktorá bola v čase nášho zoznámenia mne veľmi sympatická, ale zakázaná na ďalšie spoznávanie, pretože som mal priateľku, bola len mojou kamarátkou no prerástlo to najprv do pocitu porozumenia si a čohosi nadprirodzeneho čo nás priťahovalo. Nebolo to prvoplánové. Nechceli sme spolu chodiť. Ani som netúžil ju dostať do postele, vobec nie. Ale vždy sme na seba náhodou natrafili a čosi tajomné bolo medzi nami. Iskra, chémia, taká rozdielnosť no súčasne podobnosť pováh. Vzťah s priatelkou vtedajšiu nevyšiel, ale nebol to dôvod hneď vojst do ďalšieho. Na vysokej škole bolo veľa možností si nájsť novú priateľku a ja som si povedal že to nechám plávať. A táto moja osudová sa vždy mihla v mojej pozornosti a ja v jej. Pozri si film Serenditipity. Lasce na stopě z roku 2001. V podstate sme zažili niečo podobné. Netrvalo to roky, neboli to až také nähody, ale bolo to v princípe podobné. Čosi nás ťahalo k sebe a celý vesmír tomu dopomáhal. Niekto môže povedať, že tá jeho laska nie je osudová, lebo sa museli brať po pár dňovej známosti. Ale prečo by to nebolo osudové? Osudovým sa to stáva za pochodu a na jeho konci zapadne aj ten začiatok do celého vesmírneho plánu.
Nie, na osudovú neverím, pretože človek sa sam rozhodne či áno, alebo nie...
A koľkokrát si len jedna strana môže myslieť, že to je to pravé, osudové a druhá strana nemusí byť ani len zamilovaná.