Vrátili by ste sa k svojmu ex, ak by ste zistili, že žije?
Predstavte si, že máte muža, je to obrovská láska, taká ako prichádza raz za život. Ste ako jedna duša, jedno srdce. A jedného dňa uprostred vašej rozprávky váš muž zomrie. Ste absolútne na dne, idete zomrieť od žiaľu ... trápite sa roky, idete sa zblázniť pod smútku, zlosti, hnevu, utrpenia... a z toho všetkého vám jedného dňa pomôže iný muž, postupne krok po kroku si získava vaše srdce. Je to úplne iný typ lásky, úplne o niečom inom, vo všetkom. Ale ľúbi vás a aj vy jeho. A jedného dňa, po rokoch nového vzťahu, by ste zistili, že vaša láska žije. Všetko sa zmenilo, roky uplynuli, pribudli vrásky a mierne šediny, ale vo vašom srdci ostal vždy. Čo by ste urobili? Vrátili by ste sa k svojmu ex a skúsili to odznova, nejako inak? Alebo by ste už išli ďalej a ostali pri súčasnom partnerovi?
@martinkatinka to áno, ale stále si budeš predstavovať, že vojde do dverí. Tak ako ani jeho mama sa s tým nezmieri a bavíme sa, že aké by to bolo, keby tu prišiel a keby sme zistili, že roky niekde žil...
@anonym_autor Ale veď keby roky niekde žil tak by sa ozval, teraz sú možnosti. A ak by sa neozval tak nemá záujem. Mne to pripadá ako zbytočné predstavy.
@anonym_autor Je mi úprimne ľúto, čo sa stalo. Zdá sa, že od tej chvíle už nežiješ, len prežívaš kým sa s ním znovu stretneš (možno v nebi).
Ja chápem, že je to k**va rána a šok. Možno kecy, ale myslíš, že by chcel aby si sa trápila? Alebo inak, ak by bola situácia opačná, ty by si chcela aby on bol v takom stave a iba prežíval? Ja by som ho radšej videla usmiateho a šťastného s inou ženou a deťmi, ako nešťastného čakajúceho na smrt. Na tomto svete máme málo času, netreba ho premárniť.
@anonym_0b2d3a ja žijem, mám rodinu, deti. manžela, super prácu, koníčky, priateľov. To ale neznamená, že na neho nemyslím z času na čas. A nemyslím, aké by to bolo, keby sa objavil vo dverách, keby žil, ako by vyzeral dnes, ako 50tnik a či by sme vlastne boli stále spolu, keby nezomrel. To sú bežné úvahy osoby, ktorá prišla o človeka, ktorého milovala.
@martinkatinka to áno, ale stále si budeš predstavovať, že vojde do dverí. Tak ako ani jeho mama sa s tým nezmieri a bavíme sa, že aké by to bolo, keby tu prišiel a keby sme zistili, že roky niekde žil...
@anonym_autor Ja ti chcem len popriať pokoj a aj tvojej rodine. Hlavne tvojím blízkym, pretože zranuješ, trápiš svojich blízkych viac než si myslíš. Mysli hlavne na nich, pretože svojim spôsobom,si sebecká. Ti ktorí ťa ľúbia, úplne prehliadaš, myslíš len na svoju bolesť,seba. Nelúbila si ani jedného,ani druhého, pretože ľúbiť je rozdať sa a dať si pomôcť.💝
Pri vzkriesení mŕtvych to bude možné, že sa sním opäť stretneš.
@alickapusinka aj ako námet je to blbost . Keby bol zomrel v cudzine, nenašlo by s telo a pod ešte ako tak, ale takto
@anonym_30daea veru divne
A autorka za akých okolnosti zmizol.Zo dňa na deň či tomu niečo predchadzalo alebo odišiel len tak všetko nechal tak.Alebo na dovolenke akos atoto mohlo stať.Toto je úplne ina situácia že ťa to nevie uspokojiť ked nevieš či vôbec to je ON.Kedy sa to stalo a za akých okolnosti.
Pišeš knihu pre ženy a nevieš pointu? 😄
@anonym_656b39 neprebehla identifikácia tela príbuzným, keďže nebolo čo identifikovať. Ako chceš identifikovať kostrové ostatky? Rozhodujúce boli testy DNA.
@anonym_autor čo ešte viac potrebuješ, ako testy DNA? Prepáč, ale predstavovať si, že sa zjaví v dverách, keď ste ho pochovali, je choré, Tiež si tak môžem predstavovať moju mamu, s ktorou sme mali úťasný vzťah a veľmi mi chýba, ale na čo si jatriť rany? Nie je lepšie prijať fakt, že ten človek je mŕtvy a nikdy sa nevráti?
@anonym_autor ... Chudák ten tvoj chlap. Žiť s pocitom, že neustále myslíš na iného a zeby si ho smahom ruky vymenila za exa musí byť fasa pocit. Fakt, že ex je mŕtvy tomu dodáva ešte absurdnejsi charakter.
Nevážis si to, čo máš. Bacha, aby sa to neobrátilo proti tebe. Karma je zdarma
@doriiis Presne tak,vsak ked si spokojna v dalsom vztahu,, nepokusaj osud,Vaz,si to co mas,. Ved s neztazujes na tohto,co si s nim,...tak nespekuluj..
Ja len nechapem prečo máš druhý vzťah,len aby nejaký vzťah bol?
@anonym_autor To má byť námet na román o láske? 🤔
Nie, neviem si predstaviť že by som len tak zahodil roky a všetko kam som sa posunula medzitým.
Nie, pretože láska časom vyhasne ako kvet ktorý nepolievaš. Takže možno by predomnou stál cudzí človek.
A autorka za akých okolnosti zmizol.Zo dňa na deň či tomu niečo predchadzalo alebo odišiel len tak všetko nechal tak.Alebo na dovolenke akos atoto mohlo stať.Toto je úplne ina situácia že ťa to nevie uspokojiť ked nevieš či vôbec to je ON.Kedy sa to stalo a za akých okolnosti.
@alickapusinka jedného dňa nepriešiel domov z práce a nevedeli sme ho nikde nájsť. Spustilo sa pátranie, nevedeli sme čo sa stalo. Avšak zvažovali sme možnosť, že mu niekto mohol ublížiť, keďže sme podnikali v takej oblasti, kde sme boli denne spätí s mafiou. Už predtým sme mali prepichnuté pneumatiky, podpálené auto, guľku v okne apd. Stále sme zvažovali na nejakých 30% možnosť, že ušiel do zahraničia a nič nám nepovedal. Čo by bolo teda veľmi zvláštne a nepodobalo sa to na neho, ale pre nás to bola akceptovateľnejšia myšlienka, ako to, že ho zabili. Pátranie trvalo asi 3 roky, teda viac netrvalo ako trvalo. Medzitým sa udiali nejaké okolnosti, kde zatkli viacerých členov tejto zločineckej skupiny a počas procesu vyšlo najavo viac skutočností. Bol tam chránený svedok (vodič), ktorý určil viaceré miesta, kde by mali byť uložené obete. V jednom našli ostatky muža, ktoré DNA testom stotožnili s mojim manželom. Takže sme ho napokon mohli pochovať. Na jednej strane to bola obrovská úľava. Na strane druhej, v nás aj v rodine stále bolo 1% svetielko, že čo keď to nebol predsa len on, čo keď niekde žije. Je jasné, že nežije, a je na 99,9% pravdepodobné, že sme ho pochovali správne. Ale počas tých rokov, ti príde na um myšlienka, že aké by to bolo, keby. Keby žil a objavil by sa tu v dverách. Je kopec rodín, ktoré nenašli ostatky svojho rodinného príbuzného. V tomto prípade by som teda asi stále niekde žila v kútiku duše s nádejou, že možno sa raz niekde objaví. Život išiel ďalej, pohli sme sa, my, jeho rodina, priatelia. Založili sme si rodiny, žili sme svoje životy. myšlienka, že sa u nás zjaví vo dverách je nereálna. Ale občas si to človek predstaví, aké by to bolo...
@anonym_autor nevratila
@alickapusinka jedného dňa nepriešiel domov z práce a nevedeli sme ho nikde nájsť. Spustilo sa pátranie, nevedeli sme čo sa stalo. Avšak zvažovali sme možnosť, že mu niekto mohol ublížiť, keďže sme podnikali v takej oblasti, kde sme boli denne spätí s mafiou. Už predtým sme mali prepichnuté pneumatiky, podpálené auto, guľku v okne apd. Stále sme zvažovali na nejakých 30% možnosť, že ušiel do zahraničia a nič nám nepovedal. Čo by bolo teda veľmi zvláštne a nepodobalo sa to na neho, ale pre nás to bola akceptovateľnejšia myšlienka, ako to, že ho zabili. Pátranie trvalo asi 3 roky, teda viac netrvalo ako trvalo. Medzitým sa udiali nejaké okolnosti, kde zatkli viacerých členov tejto zločineckej skupiny a počas procesu vyšlo najavo viac skutočností. Bol tam chránený svedok (vodič), ktorý určil viaceré miesta, kde by mali byť uložené obete. V jednom našli ostatky muža, ktoré DNA testom stotožnili s mojim manželom. Takže sme ho napokon mohli pochovať. Na jednej strane to bola obrovská úľava. Na strane druhej, v nás aj v rodine stále bolo 1% svetielko, že čo keď to nebol predsa len on, čo keď niekde žije. Je jasné, že nežije, a je na 99,9% pravdepodobné, že sme ho pochovali správne. Ale počas tých rokov, ti príde na um myšlienka, že aké by to bolo, keby. Keby žil a objavil by sa tu v dverách. Je kopec rodín, ktoré nenašli ostatky svojho rodinného príbuzného. V tomto prípade by som teda asi stále niekde žila v kútiku duše s nádejou, že možno sa raz niekde objaví. Život išiel ďalej, pohli sme sa, my, jeho rodina, priatelia. Založili sme si rodiny, žili sme svoje životy. myšlienka, že sa u nás zjaví vo dverách je nereálna. Ale občas si to človek predstaví, aké by to bolo...
@anonym_autor och kto to nezažije nie je schopný pochopiť. Veru ťažko sa žije s takým pocitom. A ked našli ostatky tak išli na testy DNA a ta sa potvrdila že bud to je on alebo nie.Tažko verím že človek nema pokoj.Verím že to je ťažke.
Ahoj , ja ťa úplne chápem . Mne zomrel otec keď som mala nejakých 12 rokov . Mal rakovinu , pochovali sme ho čiže vedeli sme že na 10000% je mŕtvy . Mne sa ale začali snívať sny , že žil niekde inde , že sme pochovali niekoho iného (umieral v nemocnici a bol veľmi zmenený , schudol na možno 50kg- vysoký muž ) , dokonca raz keď som cestovala autobusom a pozrela z okna , dala by som ruku do ohňa že som ho videla na jednej zastávke . Proste môj rozum sa mi snažil niečo nahovoriť , držať ma v nádeji . Už ale prešlo 20 rokov a vekom som sa samozrejme sama s tým zmierila , že som si predstavovala hlúposti . U teba to muselo byť ešte ťažšie keďže to bol tvoj manžel , tvoja láska , a ešte tie okolnosti smrti , to je niečo hrozné. Je mi to ľúto . Ja stále hovorím , že ľudia ktorí majú roky nezvestné deti , alebo partnerov to majú najhoršie , pretože najhoršia je tá neistota , či ten človek niekde netrpí , či ho niekto netýra každý deň , či robíš dosť pre jeho nájdenie alebo či proste ti jedného dňa nezaklope na dvere . 🥺
@anonym_autor ty si žila s Ježišom?
Razom by si zahodila to všetko, čo si prežila s aktuálnym partnerom? jednoducho by si mu oznámila, že odchádzaš? vieš si prestaviť, že by to urobil on tebe? a vôbec, ako si môžeš byť istá, že by si s ním bola šťastná, že by aj on chcel žiť s tebou? ak niekde celé tie roky žije, prečo sa ti neozval???? nad tým si sa nezamyslela?
@anonym_0b2d3a ja žijem, mám rodinu, deti. manžela, super prácu, koníčky, priateľov. To ale neznamená, že na neho nemyslím z času na čas. A nemyslím, aké by to bolo, keby sa objavil vo dverách, keby žil, ako by vyzeral dnes, ako 50tnik a či by sme vlastne boli stále spolu, keby nezomrel. To sú bežné úvahy osoby, ktorá prišla o človeka, ktorého milovala.
@anonym_autor ja ťa chapem ...ale musíš sa zmieriť s tým že už nieje,nežije ....a veriť že sa raz stretnete.
Užívaj si manžela ,deti ..rodinu .
Ja mám ex ..boli sme spolu len krátko , taká,,pubertálna,,láska .
Zomrel pred 2 rokmi ...a aj napriek tomu že mám manžela,deti ..s mužom sme spolu 17 rokov ,aj tak občas myslím na neho ..nie preto že by som ho ľúbila alebo tak ,nelubila som ho ..no on mňa áno,a nejak voči nemu cítim krivdu,že som mu niečo odoprela ..lásku 🤷neviem ...viem že ma mal rád ale ja som už v tom čase bola zaľúbená do manžela,on bol celé roky sám,nemal nikoho (myslím ženu,deti)ale zasiahlo má keď zomrel ...a často na neho myslím ,sníva sa mi s ním
A ja tak nejak viem že sme prosté nemohli byť spolu pretože ja by som to nedala že zomrel a boli by sme spolu..bol mladý,mal 33 rokov
@anonym_autor Je mi úprimne ľúto, čo sa stalo. Zdá sa, že od tej chvíle už nežiješ, len prežívaš kým sa s ním znovu stretneš (možno v nebi).
Ja chápem, že je to k**va rána a šok. Možno kecy, ale myslíš, že by chcel aby si sa trápila? Alebo inak, ak by bola situácia opačná, ty by si chcela aby on bol v takom stave a iba prežíval? Ja by som ho radšej videla usmiateho a šťastného s inou ženou a deťmi, ako nešťastného čakajúceho na smrt. Na tomto svete máme málo času, netreba ho premárniť.