Vzťah ako na hojdačke, emócie a temperament
Caute baby, na uvod treba povedat, ze som psychiatricky pacient, mam depresiu, nie klinicku, ale reaktivnu, teda vyvolanu tazkymi zlomovymi momentami. Okrem toho mam aj uzkosti, tetaniu a postraumaticku stresovu poruchu. Beriem AD, uz dlho a mozno ich budem brat aj cely zivot, neviem. Chcela by som vediet, ci aj vam zenam bez nejakej diagnozy vycita partner, ze je to s vami ako na hojdacke? Ze raz dobre, raz zle, za sa lahko rozculite a potom rychlo upokojite? Od mladosti som bola temperamentna, emotivna, lahko som vybuchla, aj som sa upokojila, viem si priznat chybu a ospravedlnim sa, ale viem sa aj dlho hnevat. Jednoducho emocie prezivam. Nie som ani schizofrenicka, ani bipolarna Som asi prehnane citliva, lahko sa dokazem rozplakat, ked niekto na mna utoci - na moju chorobu napriklad apd. Casto som rozmyslala, ci nemam HPO, nikdy mi nebola diagnostikovana, ale mozno aj ano, ktovie. A pritom uz davno nemam 20. Treba povedat, ze aj cela moja rodina je taka temperamentna, ja hovorim, ze sme asi taliani. Dnes mi moj partner povedal, ze vztah so mnou je ako na hojdacke, nikdy by nesiel so mnou zit, lebo nevie co bude zajtra pri mne a ked zacne vymenovavat vsetko o mne a skonci, tak pojdem rovno na psychiatriu si polezat. Velmi ma posledne tyzdne hneval, naozaj som sa citila z nasho vztahu frustrovana, nahnevana, zlostna a vela som mu vycitala. On na mna zautocil tym najhorsim sposobom.... ze nevie co sa so mnou deje, ci som prestala brat lieky alebo co? To nemam pravo byt nahnevana, sklamana, urazena a frustrovana? Chcela som vediet, ci vy "zdrave" zeny taketo problemy nemate a ci vam partneri nevycitaju, ze ste emotivne a ako na hojdacke miestami. Dakujem 🙂
@zmrzlinka2021 tak skor ja sa citim pri nom znicena a rozchadzam sa, on chce zostat so mnou, ja nemam energiu na toto...
No tak k sebe nepasujete. Slušné sa s ním rozid a choď svojou cestou
Nie, nič takéto mi partner nevyčíta... jasné, že to nie je vždy ružové, obaja máme občas svoje nálady, niečo nás nahnevá, pre niečo sme smutní, ale nekompenzujeme si to na tom druhom a ak je to problém medzi nami, tak komunikujeme normálne... nehovorím, že sa nikdy nepochytíme, nepohádame, ale nie sú to žiadne veľké emotívne výbuchy... a to ja som vcelku citlivka, ľahko sa rozplačem, no málokedy je to kvôli partnerovi, keby som sa pri ňom cítila takto zničená, zvažovala by som či to má budúcnosť...a rozumiem, že aj jemu možno rupli nervy, ak si tak veľmi temperamentná (čo si predstavujem akože rovno príde krik a dráma, bez toho aby sa problémy prebrali v pokoji a to je niečo čo by som ja nezvládala)
@lindous ok, takze ako som si myslela, vadna budem ja. Ak ine zeny nemaju taketo problemy a su emocne stabilne, tak asi vazne pouvazujem, ci vobec s niekym budem... aby som ho zbytocne neurobila nestastnym a aj seba.
tie diagnozy prisli casom ci si to mala uz ked ste spolu randili? akoze ja som tiez naladova ale moj ma pozna, nevycita, nerype, toleruje mam aj takeho sefa, kks vela zien sme na kope a vieme sa hnevat pre prkotiny a niektore su drze jak papuce co sa az ja bojim a on furt s usmevom. Na tolerovanie inych ludi sa musi clovek narodit alebo sa to naucit. Ale ked niekto nevie krotit hormon ajked vie ze ten druhy zato nemoze, ze to tak ma a ma diagnozu tak, lepsie to nebude.
To že som takejto umiernenej flegamtickejšej povahy ja, neznamená že to tak majú všetky ženy a že je niekto vadný a niekto ok... ty problémy zjavne máš a vieš o nich, nemyslím si však, že by si preto mala byť sama, skôr sa snažiť s tým pracovať a mať tolerantnejšieho partnera... neviem či sa liečiš len s AD alebo máš aj terapie, mne s komunikáciou vo vzťahoch psychologička pomohla veľmi...
@lindous mam aj terapie, ale mne vacsinou terapeutka dava za pravdu. Bola som u nej pred par dnami a pekne mi povedala na rozum, co si mysli o mojom vztahu a ze by som mala hladat dalej... ja uz neviem. 20 rokov dozadu som bola riadna metelica, teraz sa mi prave zda, ze sa krotim. Dokonca mi kolegyne povedali, ze zo mna ide taky pokoj a klud. Len on ma neskutocne vytaca a ja to potlacam a potom vybuchnem a koniec sveta.
@galioska mala som ich uz na zaciatku. Este som sa ho pytala, ci sa mu zda, ze som bola volakedy ina? Ze to so mnou bolo lahsie? Povedal, ze nie, ze som stale takato rovnaka. A teraz nam uz na sebe vadi vsetko, aj to ako clovek dycha pomaly. Nerozumiem, preco mam v sebe tolko zlosti voci nemu. Akokeby sa vsetka nespravodlivost co sa mi deje zhmotnila do neho a vylievam si tu zlost na nom.
Asi to máš z neho.Pises, že si frustrovaná, zlá asi Ti ten vzťah nič dobré nedáva a vnútorne to vieš.Ako dlho ste spolu?
@luccija sme spolu par rokov. Pozname sa dokonale. Rozmyslam nad tym, ci som bola ina... myslim, ze ani nie. Za to on bol iny. Zmenil sa. Toci sa v jednom kruhu a nevie sa odrazit a mna ta jeho necinnost a pasivita ubija. Ano som temperamentna, ano prejavujem emocie, hnev. A to si casto krat kusnem do jazyka. Ja tiez potrebujem klud a nie neustale podnety... on tvrdi, ze vyvolavam hadky. Samozrejme, ze ja. Ani by som necakala, ze by mi povedal - zlatko, chapem, ze sa zlostis a leziem ti castokrat na nervy. Som aj na chybe. Nie na chybe som ja a mam si dat tabletku 🙂
Ani spolu nezijete a ide ti na nervy .. tak sa k sebe nehodite. Jasne ze emocionalne vybuchy sa nepacia vo vztahu nikomu ani ludom bez diagnoz. Preco by sa ti mal on ospravedlnit ze ti ide na nervy ? On nemoze za to ze si pri nom nervak . Ci ? Co konkretne ti vadi ?
@miadi ja nechcem, aby sa mi ospravedlnil, len stale som na chybe ja. A raz ked ma niekto ofiko diagnozu a ten druhy to vie, tak mu to obija o hlavu... dnes som sa ho pytala, ci mu obijam o hlavu jeho zdravotne problemy, ktore nas vztah obmedzuju. Toto podla mna nie je fer.
On to Mozno myslel uplne normalne ci si nedala tabletky a ty to beries ako vysmech a utok, Priliz to prezivas. Potom to nafuknes a je drama a mate ten svoj kolotoc - ktory sa jemu nepaci .
Tiež sa to vo mne kopí kopí a potom vybuchne sopka. Môj muž je našťastie rovnaký, takže mi to moc nevyčíta 😄. Ak vybuchneme naraz, tak je z toho riadna hádka. Ak vybuchne len jeden, tak ten druhý vie, koľká bije a nechá toho prvého na pokoji a robí aj činnosti navyše, aby ten druhý mal pokoj. A NERÝPE a NEDIAGNOSTIKUJE toho druhého. U nás sú však 3 deti, takže tých povinností je mrte. Ja si jednoducho myslím, že partner ťa v podstate nepodporuje, neakceptuje tvoju povahu, namiesto toho robí z teba psychicky labilnú osobu. Podľa mňa si dajte pauzu a zistíš sama, či je ti bez jeho "diagnostiky" lepšie, alebo horšie. Za mňa sú to podpásovky, čo na teba vyťahuje.
@mikadooo aj ja si to myslim, inak ja ked som nahnevana, tak sa viac uzavriem, chcem byt sama, premysliet si to, urovnat v hlave, vychladnut. Len on sa o tom chce vzdy rozpravat. Aj dve hodiny v kuse, ale skutek utek. Nikdy z nasich rozhovorov sa nic nezmeni. A potom sa nahnevam a vybuchnem a uz je ohen na streche. Netrieskam dverami, nerozbijam taniere, nekricim... len si poviem svoj nazor a argumentujem. A kedze mam silnejsie argumenty uz som zla. A otazocka vysadili si tabletky ma uplne zabila.
@mikadooo ale Ved on z nej nerobi psychicky labilnu . Ona taka je mà diagnozy on jej ich nevymyslel . Zas z jeho strany chapem ze je tazke mat vztah s clovekom co je kazdy den inak naladeny a nech robi co chce moze sa snazit kolko chce ten clovek. Ked mà zly den .. urobi ho zly aj jemu. To tiez nie je fer. Autorka Mozno by to chcelo mat vztah s niekym co mà podobne diagnozy a vedel by to s tebou lepsie prezivat chapat ta tak ako to ty pottebujes. Ktory by vedel Podla tvojej nalady kedy sa mà stiahnut nechat ta vychladnut nespomenul by tabletky siel by domov a videli by ste sa v lepsich chvilkach.
@miadi ja nie som kazdy den inak naladena. To vobec nie. Vacsinou mam dobru naladu, snazim sa zit aktivne, nefrflem, nestazujem sa, pracujem a som podla mna aj celkom nad vecou a vtipna. Len akonahle poviem, ze sa mi v nasom vztahu nieco nepaci, ze nieco nefunguje, ze nic nerobi, ze je pasivny a vsetko je na mne, uz je ohen na streche, vyvolavam hadky a som labilna. Ked som tisko, kazdy den usmievana, mila a dusim to v sebe, vsetko je na poriadku.
Tak naco snim si vo vztahu ? Nebyvate spolu nemozes sa bez hadky na nic stazovat..nikam to nesmeruje. Asi sa k sebe nehodite. Mozno by bol taky isty aj Keby si nemala diagnozu. Ze jemu to vyhovuje takto.. a tebe zas nie . Ak chces nieco lepsie Musis to hladat inde.
A btw, ten kto je negativny, ufrflany, vecny stazovatel je on. Nic nefunguje, vsetko je zle, cely svet je voci nemu nespravodlivy. Je strasny negativista. jeho treba chapat. Ak argumentujem a mam nazor, tak uz som ja ta labilna. Viac krat som mu povedala, nech vyhlada psychologa, ze mu pomozem nejakeho najst a nemusi nic platit. Nie. Aj som mu navrhla paroveho terapeuta, ze ho zaplatim. Nie.
Stracas snim cas on lepsi nebude. Kazdy chcete nieco ine. Mate ine nazory na vsetko a ked tak vzdy moze povedat ze chyba je v tebe Lebo si vynechala lieky. Tebe vyhovuje sa len stretavat ? Alebo by si chcela vztah hlbsi kde by ste spolu zili a fungovali ako par ? To druhe snim mat nebudes .
Najlepšia obrana je útok.Tlacis ho do niečoho čoho nie je schopný Možno je horší "pacient" ako ty a neber to ako urážku.Bud sa s tým zmieris, alebo od neho.Ked ste spolu roky idete si už na nervy a neviem prečo spolu nebyvate Myslím si, že strácas čas, keď povedal, že si nevie predstaviť s tebou bývať.Toto nebude partner pre teba potrebuješ niekoho aktívnejšieho, zivsieho čo Ta bude ťahať, alebo bude aspoň na tvojej urovni
Moj zivotny pribeh je velmi podobny. Tiez som brala AD, diagnostikovane OCD. Tiez ma zivotom sprevadzaju uzkosti, v minulosti aj depresie. Nenazyvam sa temperamentnou ale cholerickou😉 a taktiez si myslim ze som si vplyvom okolnosti z ranneho detstva a dospievania vybudovala HPO (nemam diagnostikovane ale sedi to na mna). Muz mi vsak nikdy pri hadke nepovedal co neberies lieky a pod. Pritom hlavne prve roky vztahu boli presne take ako opisujes ty, casto som vybuchla, ani sama som nevedela preco az tak. Byvala som velmi citovo labilna, emotivna, nestala (nastastie roky spravili svoje a ciastocne som sa upokojila🙏). Moj muz to vsak cele ustal a nikdy mi slovne neublizil tak ze by udrel na tu najcitlivejsiu strunu.
Tvoj partner ta slovne podkopava a teda nestoji pri tebe na 100%. Nie kazdy chlap zvladne ‘narocnu’ zenu. Predsa zit s nestalym cholerikom musi byt narocne.
Odporucam knihu ‘Blazniva laska’ ktora sa venuje roznym porucham osobnosti, mne pomohla.
@siera_springs Ani ja nemam diagnostikovanu HPO, ale tiez som sa v nej nasla, vyvinulo sa mi to podla mna uz v rannom detstve. Mna partner takto pozna roky, toto nebola pre neho novinka, vzdy som sa takto spravala. On si mysli, ze clovek si da AD tabletku a uz bude zrazu bez emocii a fungovat ako stroj. A ked sa vo mne nahromadia vsetky emocie za urcite obdobie tak vybuchnem ako tlakovy hrniec. A uz je zle. Brala som ho ako silneho cloveka, ktory dokaze so mnou koexistovat, ale nie je to tak.
Aj ked to mas diagnostikovane, v prvom rade sa treba naucit ovladat hnev a emocie.
@domkakvet mne sa nemenia cez den nalady, ze rano som smutna, vecer vesela a medzi tym placem. Ja len sa rychlo nazlostim, vytoci ma na partnerovi uz kazda somarina a poviem mu to. Nekricim, netrieskam, ale argumentujem. A on nevie argumentovat a uz to da do roviny, ze sa hadam. Nehadam sa, hovorim svoj nazor, svoj pohlad na vec, ako to citim. Osobne si myslim, ze potrebuje jednoduchsiu zenu, tak celkovo jednoduchsiu. Ktora by rovnako ako on nemala ciele, sny, ziadne predstavy o buducnosti, zila by zo dna na den a jej jedine stastie by bolo, ked ide s partnerom do kaviarne na kavu. A nedajboze, aby mala nejake ocakavania od partnera, to uz je cez ciaru.
Tiez nie je dobre to prehanat a riesit kazdu hlupost a na vsetko sa urazat.
@domkakvet ak by som sa urazala na vsetko, tak uz by sme to davno zabalili. Tolerujem mu toho vela. Ale zvykol si, ze sa nad nicim nepozastavim. A ked som si pred 3t povedala a dost, tak uz je ohen na streche a menim nalady. Wtf? Nemenim nalady, praveze si stojim za svojim a som zasadova.
Mne to pripadá, že ho už nemáš rada. Teda aspoň ako partnera. Keď ti povedal, že by s tebou nechcel žiť, ma význam v takom vzťahu pokračovať?
Porozpravat sa s nim a zistit, ci sa nieco zmenilo, ak nie pouvazovat nad buducnostou vztahu.
Je ok mať emócie, ja sama som hypercitliva. Problemom však je, ak svojmu frajerovi doslova ničis život a celý váš vzťah je o tebe a tebe a on je vo vzťahu ten poradný orgán. Proste vycucany. Taký vzťah človeka ničí.