Zamilovanosť do kaderníčky: Pozvať ju na rande?

Ahoj, pisem sem asi ohladne blbosti, len ma zaujimaju absolutne nestranne nazory. A asi to bude zniet ako kebyze to pise teen, ale mam uz 30, len som nemal dlho vztah, cca 2 roky (potreboval som si upratat hlavu z toho minuleho) a konecne citim, ze by som mozno aj nieco chcel a hlavne som narazil na jendu zenu, ktora sa mi zda celkom zaujimava. Ide o moju kadernicku, teraz sme sice moc nepokacali, bola nejaka odmerana, ale vzdy pred tym sme sa vedeli pocas tej pol hodiny celkom dobre porozpravat, teda spon mne to tak prislo. Obcas sa pytala, ze co planujem na weekend, potom aj ja jej, a vzdy ze ona asi nic extra. Bola to nejaka vyzva, aby som ju vytiahol von? Podotykam, ze ja som v tychto naznakoch uplne slepy a nerozoznam to, ani ked ma kamosky volali na koncerty a podobne, az neskor som vzdy zistil, ze to nebolo len z kamaratstva…Co uz som asi trochu autista, proste ITak. Kazdopadne to je asi jedno, ja som v tych casoch nebol priparaveny na vztah. Nazad ku kadernicke… Chodim k nej mozno uz rok a vzdy ma prekvapi, ze si dost dobre pamata, co som jej hovoril a co spominal, sam som ani nevedel, ze sme sa o takych veciach bavili. Bol som tam teraz naposledy a aj ked sme sa moc nebavili, asi ani jeden z nas nemal moc kecaciu naladu, tak zrazu sa mi zacala nejak pacit viac, v hlave uz ide to, aka je v skutocnosti, co to je vlastne za cloveka a tak… Vyzorovo sa mi paci, podla rozhovorov sa mi zda inteligentna a chytra a to ma pritahuje. Kamos riesil nieco v tom salone a nasiel web, kde som sa pozrel, ako sa vola celym menom a rozmyslam, ze by som jej napisal a pozval ju niekam. Lenze… za tie 2 roky samoty som sa strasne zmenil, nejak som si prestal verit, prilis sm romzyslal nad minulym vztahom a preco sa stalo to co sa stalo, tak nejak podvedome sa bojim neviem coho, odmietnutia, alebo ze by sme niekam isli a bol by som trapny, ze by to nevyslo potom? Koktal by som? Je to vtipne, kedze s kamoskami, ku ktorym nic necitim a vobec ma po romantickej stranke nezaujimaju, tak bavit sa problem nemam. Vlastne aj moje minule vztahy zacinali tak, ze ziaden stres, boli to len kamosky, ktore ma na zaciaktu vlastne ani velmi nepritahovali, ale zacali ma pritahovat az neskor vo vztahu. Obcas sa citim ako divny chlap, kvoli tomu.. Trapne sem pisat, ale asi nemam s kym o tom pokecat, neviem ci je to takto blbe jej napisat na instagram z nicoho nic, prislo mi, ze na zaciaktu mala ku mne sympatie tiez, ale ja som na vztah ani nc neseriozne pripravney nebol. Je to baba o 10 rokov mladsia, okolo 20ky. Asi poviete nechaj to tak, najdi si seberovnu, ale nejak citim, ze sam som nevyzrety vo vela veciach, chcem este vo dvojici cestovat a usadit sa tak za 5 rokov, tak toto by snad nemusel byt problem. Hmmm, zacinam zase overthinkovat, je fajn, ze som si to takto spisal. Alebo to tak nechat take chvilkove poblaznenie a pockat nez to zmizne?