Existuje ten pravý?
Zaujímalo by ma, či podľa vás existuje niečo ako pravá láska, ako toto vnímate? Je to podľa vás tak ako píšem ja alebo máte na to iný názor? Rada si prečítam. Rozprávala som sa o tom s priateľom, s ktorým sme už nejaký ten rok a plánujeme svadbu a povedala som mu niečo v zmysle, že pravá láska a ideálny partner neexistuje. On to nepochopil, asi sa trochu urazil. Je to podľa mňa vec rozhodnutia toho daného človeka, či mu ten vzťah stojí za to alebo nie. Podľa mňa neexistuje nič také ako žili šťastne až do smrti, veď na vzťahu sa musí pracovať, občas je tu sakra ťažká robota, ale to, čo robí tým vzťahom vynimocnym, nie je podľa mňa to, že je dokonalý ale to, že nám stojí za to na ňom pracovať a zároveň aj tolerovať určite chyby na oboch stranách. Ja si osobne myslím, že keby nestretnem jeho, dosť pravdepodobne stretnem niekoho iného, s kým by som dokázala prežiť celý život úplne rovnako, možno dokonca tam niekde je aj niekto lepší, ale proste my dvaja sme sa stretli v tom správnom čase a napriek tomu, že to mal byť len románik na pobavenie, sme spolu roky, lebo prečo sa rozchádzať,keď nám je fajn
Určite ja verím, že každý má niekde tú spriaznenú dušu. A potom už záleží na tom, že ako dokážu pracovať na tom vzťahu. Aké krásne je vidieť babičku a dedka. Prežili spolu celý život a stále sa rovnako ľúbia. To je realita. A to sa môže stať každému. To je tá pravá láska.
Myslim, ze neni len jeden pravy partner. Myslim tak ako ty, ze keby som nenasla mojho chlapa tak by som si nasla nejakeho ineho chlapa a mohli by sme spolu zit podobne kvalitny partnersky zivot 🤷🏼♀️
nemame to vsetci rovnako. Poznam ludi ktori placu pre jedneho cloveka pomaly cely zivot a nedokazu sa oslobodit od tej lasky. A poznam ludi ktori prechadzaju vztahmi a v kazdom najdu nejake uspokojenie.
Asi je to o tom, ako to mas nastavene 🙂
Ja si myslim ze je ten pravy iba jeden.
tak zamilovanosť je pomútenie mysle...
ale ako môj otec hovorí manželstvo je jeden obrovský kompromis.... vždy musí niekto ustúpiť, a bolo by fajn keby to nebol vždy jeden a ten istý....😉
Zrejme môj muž je ten pravy. Je to človek, čo mi v zivote neliezol na nervy v zmysle, nevravim, že by má nevytocil, že by som na neho nikdy nenakricala. Ale nikdy mi jeho prítomnosť neprekážala/nevadila ako človeka, a to spolu bývame 16 rokov a dlhé roky sme pracovali spolu z domu, takze sme trávili čas 24/7😀 pre mna je to rarita, lebo vzdy mi po čase ľudia v mojom okoli začali vadit a nevedeli sme sa zosúladiť (keď som išla s kamoškami na dovolenku, pracovne cesty s kolegami, študijný pobyt v zahranici atd, vlastná rodina). Okrem toho, vzdy mi na druhej strane začalo niečo vadit, čo spôsobilo moje ochladenie citov, zvyklo sa to stat pomerne rýchlo (do mesiaca určite), pri ňom nie.
Máš veľmi vyzretý prístup k vzťahu. Musí sa na tom makať, ale nie s každým to makanie je také jednoduché. Takže ak ste spolu už dlho a to makanie vám obom nerobí žiaden problém a je vám spolu dobre, tak je to ten pravý tomu ver. Lebo prežiť život môžeš aj s tým ľavým, ale stojí to veľa veľa síl. Tak buď rada, že máš toho pravého a skús ho uistiť, že si ho vážis a si vďačná, že ho máš. Never tomu, že keby si stretla ďalšieho bolo by to tak harmonické s každym. Na YouTube je video paroveho terapeuta Vzťahy sou fuška. Vrelo odporúčam ak Ti záleží na svojom vzťahu. Určite tam niečo pre seba nájde každý komu záleží. Niekto takto žije podvedome vzťahy a niekto sa to musí proste naučiť.
Podla mna neexistuje. Su rozne stupne motylov a zalubenych euforickych stavov, ale ked pridu zivotne problemy a tazke situacie, je to drina, volba, praca, nazvi to ako chces, proste makacka.
A zalezi len na tom, ci ten clovek za tu pracu stoji.
A tu je tá ilúzia a chyba ktorú robíme všetci. neveríme na pravú lásku lebo hľadáme dokonalú lásku, toho dokonalého a keď sa zmýlime a si rozchody, rozvody tak si už myslíme že neexistuje práva láska. Podľa mňa existuje a to som tiež rozvedená. Ale až v starobe si človek môže povedať či skutočne zažil pravú lásku. Človek sa mení, vyvíja, na vzťahu sa musí pracovať a až po dlhom čase keď sme si vo vzťahu prešli nejakými úskaliami a skúškami a spoločne, si môže človek povedať áno toto bola tá pravá láska. Lebo na začiatku je to emócia, zamilovanosť, pud. Ale nikto nikdy nemôže dopredu vedieť ako to skončí o 5, 10 rokov
Pravdaže existuje ten pravý!....len škoda, že je pre vás po rokoch už ten ľavý! 😁
Tak ja vyraz "prava laska" chapem ako "naozajstna laska". To podla mna samozrejme existuje. Idealny partner je pre mna nie dokonaly partner, s ktorym zazivam len prijemne chvile, ale taky, s ktorym mi to dlhodobo funguje. Samozrejme, ze to obsahuje aj vselijake konflikty, nedorozumenia, zranenia, ale s idealnym partnerom dokazem tieto veci riesit a dokazeme to ustat, pripadne aj prehlbit nas vztah. S neidealnym to napriek snahe v narocnych situaciach krachne.
Kazdopadne moja skusenost je, ze za cely zivot som naozaj stretla len jedneho chlapa, s ktorym to vsetko klaplo. Dali sme sa dokopy az po 35, takze casu a prilezitosti na spoznavanie a skusenosti s inymi som mala dost. S tymto mojim to bolo od zaciatku ine, mala som taky pocit, ze konecne mam aj ja blizkeho cloveka (pritom som spolocensky clovek, ktory ma dost kamaratov a aj blizkych vztahov). Moj zivot zrazu nabral obratky, zacala som napredovat v roznych oblastiach, zacali sa mi darit veci, o ktorych som dovtedy len snivala, ale realne sa mi nedarili. Potom neskor prisli aj problemy ovela tazsie ako akekolvek predtym, ale aj to sme spolu dali. Samozrejme, ze netusim, aki ini chlapi su este na svete, ale pre mna je moj manzel naozaj jediny, s kym sa mi to nezadrhlo, s kym to proste dobre ide.
Ale samozrejme poznam ludi, co to maju uplne inac ako ja. Co clovek to ina zivotna skusenost.
Zaujímavé pohľady. V niečom máte všetci pravdu. Mám pocit, že v dnešnej dobe každý hľadá akéhosi dokonalého partnera a pri prvom náznaku, že sa asi nezhodnú na 100% vo všetkom a že budú musieť robiť aj ústupky to už vzdajú. S tým, že veď predsa nebudú strácať čas s tým, kto nie je ten pravý. A potom tí ľudia skončia nakoniec buď sami, alebo sa ulakomia na prvého čo sa okolo nich obtrie, lebo už tikajú hodiny.
Minule som počula jeden podcast a bolo tam niečo v zmysle:
Láska je emócia a láska je voľba. Áno, môžeš niekoho ľúbiť, cítiť to. Ale je to emócia, ktorá sa môže zmeniť. Tak ako nie stále si šťastná, nie stále smutná, nie stále plná elánu, nie stále zničená zo života ,... Mení sa to, menia sa tvoje emócie. A láska je emócia.
Ale je to aj voľba. Ty si každý deň znova a znova volíš byť s tým človekom, cez jeho "dokonalosť" aj nedokonalosť, cez dobré aj zlé vlastnosti. Nikto nie je perfektný. Pracuješ na sebe, aby si bola najlepšou verziou pre toho druhého, on sa snaží o to isté a spolu sa snažíte o najlepší vzťah, aký môžete a chcete mať. Volíte si byť spolu a pracovať na sebe.
A tu je ten kameň, že nie vždy obe strany sa snažia a chcú sa zmeniť k lepšiemu, resp snažiť sa byť tou najlepšou verziou. A vtedy si môžeš povedať, že čo ak iný bude lepší, bude sa snažiť a možno aj bude, nevieš...
Ja som s mojím roky a beriem ho za ideálneho. Vidím, ako sa snaží a ako sa niekedy nemusí vôbec snažiť a ide mu to prirodzene. Zmenil ma k lepšiemu, môžem byť na seba hrdá, na pokroky, aké som vďaka nemu urobila so svojou osobnosťou, správaním, spôsobmi,...
Náš vzťah je založený na láske, ale tá drží na 3 pilieroch, dôvera, komunikácia a kompromis. A tých posledných 2 som musela riadne zapracovať na začiatku nášho vzťahu...
Stratila som sa... Aká bola otázka? 😂