Mám 32 rokov a vo vzťahu sa dusím
Ahojte. Vazne zvazujem ukoncenie mojho takmer dvojrocneho vztahu, pretoze mam pocit, ze sa dusim, topim, chce sa mi kricat a plakat a nemozem. Moj partner ma totiz neuveritelne vela energie na konflikty. Kazdy tyzden musi vyvolat nejaky konflikt, dnes som tu pisala kvoli slnecnym okuliarom, minuly tyzden to bolo ze ma musel viezt k lekarovi, tyzden predtym sa mu nepacilo, o com sa bavim s jeho kamaratom (bavili sme sa o covide), tyzden predtym sa nasral, ze som isla s kamoskou riesit svadbu inej spolocnej kamosky, predtym sa nasral za to, ze som jeho sestre povedala, ze ma alergiu na jej macku (naozaj ju ma a macku som teda nakoniec musela ist strazit ja). Takto by som tu mohla pokracovat do nemoty, ale clovek za 2 roky postupne zabuda na tie veci, ked je ich tolko.
On sa rozzuri za kazdu s prepacenim pi*ovinu a absolutne nedokaze ovladat svoju zurivost. A potom otaca vinu na mna aj ked vie, ze to prehnal, lebo ja "zase zacinam". Naprikad s tymi okuliarmi dnes. Ja som mu povedala, ze v ten vecer som mala milion veci v hlave, co budeme jest, dve hodiny som mu hladala otvorenu pizzeriu, ale z toho, co bolo k dispozicii mu nic nebolo dobre, myslela som este na pranie na pondelok, kuchynu upratat, agenda v robote na dalsi tyzden. No a pritom vsetkom som proste zabudla vylozit okuliare z kabelky na policku. On to okomentoval so slovami, ze neviem zakladne veci a ze rodicia ma zle vychovali. Ja som mu povedala, ze mojich rodicov si brat do huby nebude a on sa zase rozzuril, ze "zase zacinam". Tak som mu povedala ze ano, ze ked zacne kydat na mojich rodicov, budem sa branit. A este kvol takej arcik*kotine, ze slnecne okuliare v kabelke miesto na regale, lebo som vazenemu panovi zhanala pizzu.
Kolko som sa naplakala a natrapila v tom vztahu, to ani nebudem nacinat. Po hadke chcem nejake objatie aspon alebo pusu alebo uistenie, ze ma ma stale rad, a on mi odvrkne, ze som ako male decko a ze sa mam ukludnit. Nulova zodpovednost za svoje konanie. Ja nevravim, ze som dokonala, ale ak nieco viem, tak priznat si chybu a ospravedlnit sa ak objektivne urobim daco zle.
No a tu je kamen urazu - ja mam 32 rokov a pred nim som bola 10 rokov sama, lebo ma nikto nechcel. Ghostovali ma, kratke neperspektivne vztahy, alebo nebol vyrovnany s ex, alebo som zistila, ze je v hre manzelka a deti, proste nebol ziaden muz s dobrymi umyslami. Nedokazala som najst nikoho na vazny vztah. A teraz ked tento vztah ukoncim, bojim sa, ze budem cakat a trapit sa dalsich 10 rokov a potom budem mat 42 a potom uz mozem ze uplne suchat nohami. Nikdy sa nevydam, nikdy nebudem mat deti, rodinu.
Som coraz viac presvedcena, ze on je so mnou tiez nestastny, aj ked neviem preco, lebo robim pre nas vztah prve posledne. A zostava so mnou dovtedy, kym si nenajde lepsiu, nejaku co je dokonala a bezchybna rovnako ako on, vzdy vsetko da kam patri, vzdy vsetko vie, najepsie vlastni pizzeriu, ktora je otvorena 24/7.
Jaj boze, vtlcte mi rozum prosim ☹
Milá autorka. Vzchop sa. Choď s tým, kto ťa má rád.. Nie s tým, s ktorým sa cítiš na hovno. Toto ti naozaj za to nestojí. Moja kamarátka našla lásku po päťdesiatke a už sú spolu 10 rokov. Šťastní. Predtým mala 2 katastrofálne vzťahy. Prečo vlastne s týmto mužom ostávaš? Čo ti na nom imponuje? Prežívate spolu aj šťastné chvíľe? Tie veci čo spomínaš, kvôli ktorým sa hnevá mi prídu úplne malichernosti. Neviem si predstaviť ako by ste riešili skutočné problémy. On ako keby na tebe vyhľadával chyby, psychos.
Utekáááj
Ja som mala 31 keď som vrátila snubný prsteň po 5 rokoch vzťahu a pritom chlap to bol dobrý, len som mala pocit že mi je brat a nie partner.. Nik nechapal čo robím… Tiež som sa trápila že kde ja teraz nájdem normalneho muža, či som chybu neurobila a pod… No o 2 roky na to som bola zasnubena, o rok na to vydatá a o další rok mamou 🙂 A rozdiel medzi vrátením prsteňa a novým chlapom bol 7 mesiacov. Nezufaj! Keď sa ho zbavis, otrasies sa a začneš aj viac do sveta chodiť a niekde z tých 7 miliárd ľudí sa jeden určite normálny pre Teba nájde 🙂
Stokrat radsej sama, nez s takymto chlapom. Nevidim jediny prinos toho, ze by som bola s niekym takymto. Obetovat pre niekoho takeho svoje psychicke a casom pravdepodobne aj fyzicke zdravie len pre pocit, ze niekoho mam...tak to nikdy. Isla by som od neho a nejaky cas sa venovala sebe, skusila by som prist na to, preco je pre teba aj toto lepsie ako samota. A zacala by som pracovat na tom, aby to tak nebolo. Potom sa uz na teba ziadny blbec neprilepi. Ked ta potom takyto chlap stretne a uvidi, ze radsej budes sama, nez by si trpela taketo spravanie, tak si proste s tebou ani nezacne, nebudes prenho vhodny objekt. Budes pritazliva pre uplne iny typ muzov.
Sama si vlastne vsetko dolezite napisala, neviem co potrebujes pocut od ludi? Jeho spravanie nie je normalne, zasluzis si lepsieho muza. Nevahaj.
@autor sú tam triky ako si omotať chlapa okolo prsta, ale keď si už s ním tak tam nejde o žiadnu manipuláciu. Podstata celej knihy je nerobiť zo seba slúžku, chuderu, byť šťastná aj sama so sebou a kedykoľvek sa zobrať a odísť. Ty by si mala odísť a čakať či tvojmu drahému budeš stáť za to aby pricupital. Ak nie tak adios
Ani som to nedocitala do konca, za mna taky vztah o nicom.
Popravde ten rozum mas. Lebo si to uvedomujes ze to nie je normalne. Dva roky randenia? Ved to maju byt tie najkrajsie roky. Kedy lietas v oblakoch a nie dusis sa. Trapis. Places a cakas kedy s cim pride? Preco znovu bude hadka….
Toto nie. Netreba ti viac rozumu. Len silu na to aby si povedala dost. Istotne je na svete este dost normalnych chlapov. Tak nestracaj cas. Lebo toto lepsie nebude. Iba horsie.
S výbušnou povahou partnera si normálny vzťah nepostavíš. Čím skôr preč z takého vzťahu, ak sa nechceš trápiť.
Tvoje bývalé vzťahy určite ovplyvňujú tvoj terajší život. Chápem Ťa z čoho máš obavy. Možno by si mohla skúsiť sa s týmto porozrozpravat ako on vnima Váš vzťah a možno Ti to napovie ako sa rozhodnúť...
Rozchod rozchod rozchod rozchod dnes teraz to ukonči a prídeš tu do diskusie až vtedy keď budeš rozidena
Žienka teba bavi robiť duševného otloukánka takému idiotovi? Nauč sa mat rada v prvom rade samu seba. Potom uvidíš, že uplynule dva roky ti viac vzali ako dali. Odíď. On nech si kúpi ancu, ktorá ho nebude ničím vytáčať a pizzu sa snáď naučí objednať. Popracuj na sebavedomí trocha a to, že ťa nebude nikto chcieť vymaž zo svojej hlavy. Inak budes pritahovat samych zufalcov. Máš na viac. Ja som stretla toho pravého v 40tke a aj vzťah bez detí môže byť krásny, napĺňajúci a plnohodnotný.