Mám 32 rokov a vo vzťahu sa dusím
Ahojte. Vazne zvazujem ukoncenie mojho takmer dvojrocneho vztahu, pretoze mam pocit, ze sa dusim, topim, chce sa mi kricat a plakat a nemozem. Moj partner ma totiz neuveritelne vela energie na konflikty. Kazdy tyzden musi vyvolat nejaky konflikt, dnes som tu pisala kvoli slnecnym okuliarom, minuly tyzden to bolo ze ma musel viezt k lekarovi, tyzden predtym sa mu nepacilo, o com sa bavim s jeho kamaratom (bavili sme sa o covide), tyzden predtym sa nasral, ze som isla s kamoskou riesit svadbu inej spolocnej kamosky, predtym sa nasral za to, ze som jeho sestre povedala, ze ma alergiu na jej macku (naozaj ju ma a macku som teda nakoniec musela ist strazit ja). Takto by som tu mohla pokracovat do nemoty, ale clovek za 2 roky postupne zabuda na tie veci, ked je ich tolko.
On sa rozzuri za kazdu s prepacenim pi*ovinu a absolutne nedokaze ovladat svoju zurivost. A potom otaca vinu na mna aj ked vie, ze to prehnal, lebo ja "zase zacinam". Naprikad s tymi okuliarmi dnes. Ja som mu povedala, ze v ten vecer som mala milion veci v hlave, co budeme jest, dve hodiny som mu hladala otvorenu pizzeriu, ale z toho, co bolo k dispozicii mu nic nebolo dobre, myslela som este na pranie na pondelok, kuchynu upratat, agenda v robote na dalsi tyzden. No a pritom vsetkom som proste zabudla vylozit okuliare z kabelky na policku. On to okomentoval so slovami, ze neviem zakladne veci a ze rodicia ma zle vychovali. Ja som mu povedala, ze mojich rodicov si brat do huby nebude a on sa zase rozzuril, ze "zase zacinam". Tak som mu povedala ze ano, ze ked zacne kydat na mojich rodicov, budem sa branit. A este kvol takej arcik*kotine, ze slnecne okuliare v kabelke miesto na regale, lebo som vazenemu panovi zhanala pizzu.
Kolko som sa naplakala a natrapila v tom vztahu, to ani nebudem nacinat. Po hadke chcem nejake objatie aspon alebo pusu alebo uistenie, ze ma ma stale rad, a on mi odvrkne, ze som ako male decko a ze sa mam ukludnit. Nulova zodpovednost za svoje konanie. Ja nevravim, ze som dokonala, ale ak nieco viem, tak priznat si chybu a ospravedlnit sa ak objektivne urobim daco zle.
No a tu je kamen urazu - ja mam 32 rokov a pred nim som bola 10 rokov sama, lebo ma nikto nechcel. Ghostovali ma, kratke neperspektivne vztahy, alebo nebol vyrovnany s ex, alebo som zistila, ze je v hre manzelka a deti, proste nebol ziaden muz s dobrymi umyslami. Nedokazala som najst nikoho na vazny vztah. A teraz ked tento vztah ukoncim, bojim sa, ze budem cakat a trapit sa dalsich 10 rokov a potom budem mat 42 a potom uz mozem ze uplne suchat nohami. Nikdy sa nevydam, nikdy nebudem mat deti, rodinu.
Som coraz viac presvedcena, ze on je so mnou tiez nestastny, aj ked neviem preco, lebo robim pre nas vztah prve posledne. A zostava so mnou dovtedy, kym si nenajde lepsiu, nejaku co je dokonala a bezchybna rovnako ako on, vzdy vsetko da kam patri, vzdy vsetko vie, najepsie vlastni pizzeriu, ktora je otvorena 24/7.
Jaj boze, vtlcte mi rozum prosim ☹
A preco si este vo vztahu kde sa dusis? Preco robis pre vztah prve posledne, aj tak to nepomaha? Preco si vo vztahu, kde ten druhy je "nestastny"?
Lepsie byt sama,. Byt vo vztahu nie je povinnost.
Byt v nefunkcnom vztahu dobrovolne? Na to ani nemam ziadne prirovnanie
Mam 41 a keby som mala toto zazivat, tak budem radsej sama a spokojna. Vekom som sa naucila byt lahostajna k vztahom kde nie som priorita, niekedy som konfrontovala, teraz len mavnem rukou a neriesim. Do vztahu davam tolko co dostavam a ani o stipku viac.
@dskjhfdlkdjhl Ja viem. Mne uz chyba naozaj malicko, ja uz som na konci so silami.
@viestta Strach, ze ostanem sama, ze to olutujem, ze reagujem prehnane?
@jan510 Chcela by som si osvojit tento pristup. Preco to nejde?
Ja som s takym zila a odisla som s dvoma malymi detmi. Ty, si sama a nechces odist. Tvoj zivot je peklo, tak ako bol moj. Nebude to lepsie,prave naopak. A ty budes mat depresie.
Odíď. Máš vysokú šancu na normálny život. Odíď čím skôr, sama vidíš, že toto nie je život, ale trápenie.
Netusim, asi podvedomy strach z opustenia? Ono mne sa osvedcilo uz nekonfrontovat a zariadit sa, naco vraviet niekomu, ze Ta podvadza ked to ppprie? ( priklad)Radsej som v ulohe sledovatela a zariadim sa po svojom. A dohadovanie na banalitach uz uplne odmietam. Kto ma chce vo svojom zivote aj nadalej tak vyvinie aktivitu aby som v nom ostala a ked aktivitu nevidim neriesim.
Ani som to nedocitala... uz by som bola davno prec
Tak spokojne ostan, porod zo dve deti do takeho vztahu. Preziju krasne detsvo s psychicky tyranou zrutenou matkou a otcom cholerikom, manipulatorom a kto vie co este vsetko ten tvoj "nenahraditelny" je. Budu ti nesmierne povdacne po zvysok zivota, co za pripad si im vybrala za otca.
Odid. Sama vidis, ze s nim je jordie ako byt sama. Budes mat sbpj klud sboj zivot. Kym ta nezdepta a nebude z teba klbko nervov. Kazdy dalsi den navyse je pre teba trapenim. Ak mas kde ist, tak chod. Zober si 2 tyzfne dovolenky a chod nirkde k moru. Aj sama. A predtym ho vsade blokni.
Ja ta uplne chapem. Aj chapem, preco ten vztah nasilu udrziavas. Povedz mu, ako sa citis, povedz mu, ze uvazujes nad rozchodom. Urcite ti aj za to vynada, pripadne ti povie nieco v tom zmysle, co si myslis ty (a nie je to pravda), ze si uz nikoho ineho nenajdes. Dajte si pauzu, oddychnite si od seba, budes mat odstup. A mozno to potom bude lepsie, a mozno si uvedomis, ze ti vobec nechyba a nechces sa vratit. Obe moznosti dobre.
V 32 som sa presne rozišla, bolo to bohužiaľ nutné. Veľmi podobne som na tom, natrafím vždy na niekoho, kto to vážne nemyslí. Mám 34 a som stále single, ale poviem Ti - lepšie, ako byť s idiotom, alebo niekým, kto sa ku mne nehodí. Poznám z okolia ďalších x vzťahov, kde sú spolu len zo strachu byť sám, kvôli deťom, kvôli okoliu atď a práve oni ma zvyknú poľutovať, že som, chúďa samé. No pre mňa sú chúďatá skôr oni. Nemyslím to teraz v zlom, ale čisto ako konštatáciu, keď oni posúdia v ľútosti mňa. Plus verím, že chlap jednoducho raz príde a ja si na neho radšej počkám 🙂 a aj ty uvidíš tú úľavu, keď sa zbavíš takéhoto partnera, ktorý ti len priťažuje na psychike
Ja som stretla toho pravého keď som mala 32 😊 predtým keď som niekoho stretla, tak nikdy som nešla do vzťahu, proste hneď som to vedela filtrovať …tiež som si už myslela, že mi ušiel vlak a bola som s tým zmierena😅 a zrazu prišiel on … o chvíľu budem mat 33 a čakáme babo momentalne 😁🙈 takže prosím ťa nestrácaj s ním čas a užívaj si slobodný život a keď sa naučíš samu seba ľúbiť a vážiť si samu seba tak ti príde do života ten pravý
Bojis sa ze sa "budes" trapit? Ved sa trapis uz teraz a predstav si takto zit uz navzdy. Ved sama vravis kolko si sa uz naplakala v tomto vztahu
Tak ostaň vo vzťahu len preto aby si bola vo vzťahu a buď čím ďalej tým väčšia "troska"
Radsej sama ako s takymto...
Cítim z teba zúfalstvo a preto si nikoho nemôžeš nájsť. Odporúčam túto knihu, je to povinné čítanie pre ženy ako si ty
Uz som ti pisala do minulej temy, v ktorej si neznela tak zufalo, len ako naivka, ktora je mozno na zaciatku vztahu zamilovana a nieco prehliada.
Ale ty si s nim 2 roky???? Navyse si plne uvedomujes, aky je to muzsky pohlavny organ???? A ze pri nom trpis a miesto toho, aby si mala spokojny zivot (hoci osamote a ako dlho alebo kratko, to ti fakt nikto nepovie) si radsej nechas 💩 na hlavu??? Ak toto myslis vazne, ze si s takymto hovadom len kvoli tomu, aby si nebola sama, a podla tvojich slov si s nim zrejme spravis aj deti, tak ti niet pomoci. Ale potom sem prosim nepis a bud za svoje zivotne rozhodnutia zodpovedna sama, ked ziadna rada ti nie je dobra.
@dominikamacakova Tu knihu mam a otvorila mi oci v jednej veci - za niektorych okolnosti naozaj byt radsej sama. Ja sa nedokazem hrat na citovo chladnu osobu bez empatie, tak ak je toto nevyhnutne pre vztah, tak asi nie som stavana na vztah. Navyse ta kniha neradi, ako ziskat plnohodnotny vztah, ona radi ako citovou manipulaciou niekoho priputat k sebe.
sorry ale necitala cele , staci mi veta ze sa dusis.
tak potom na co si s nim?
Kamaratkla s dvoma detmi (jedno ma tazsie postihnutie) sa v 50tke rozviedla a nasla si priatela.
Ja som po dvoch vaznych vztahoch uz prestala dufat, ze este budem milovat, o dietati som uvazovala so spermobanky. Ano, hrôza des, viem.
Dva roky po rozchode som stretla fajn muža. Po 4 rokoch sme sa vzali a dnes uz mame dve podarene deturence.
Ty chod k psychologovi, pories sebavedomie. Prestan muzom "fukat pradkovy cukor do r*ti" a bude ti fajn. Radsej bud sama ako v zlej spolocnosti.
Neupinaj sa silou mocou na vztah, deti, svadbu. Vyhod to z hlavy.
A skus prijat jedno - dnes su 40 rocne prvorodicky normalita. Ok, netvrdim, ze je udeal mat v 50tke pubertakov, no ake slak to traf. Radsej pubis v 50tke so spravnym muzom ako dospelak a cely zivot s kretenom.
Zalezi samozrejme, cu si zdrava. Mozes si dat zmrazit vajicka pre pokoj v duši.
Tiez som chcela mat w deti odrodene do 30 tky - haha 😁.
No nevydalo, co uz. Tak som kratko pred 40tkou rodila druhe. Na tu pubertu radsej ani nemyslim 😅
Hlavu hore, od dokonaleho debila odid!
Nechápem, vážne ti spoločenský status ženy vo vzťahu stojí za to nechať sa stresovať takým cocotom?
Chceš vyzerať v 40tke ako strhana 50tnicka?
Niektoré vzťahy stoja tak za ho že je lepšie ostať sama.
Autorka, na odchod zo zleho vztahu treba mat odvahu. Na utrpenie v zlom vztahu staci mat dostatocnu zasobu vrekoviek. Tak bud naberies odvahu, alebo roky budes chodit kupovat vreckovky. V tomto momente nemas inu moznost na vyber.
tak porozmyslaj co si zasluzis, a to hladaj, myslis ze si zasluzil LEN JEHO?
Nikto nie je dokonalý a na každom chlapovi sa nájde niečo, čo ti bude vadiť. Vybrať si máš toho, ktorého chyby ti najmenej vadia. A na 99% sa aj tak tie chyby vekom zhoršujú. To nie je strašenie, ani odrádzanie, ale realita. A keď toto pochopíš a budeš ochotná prijať, lepšie si vyberieš partnera/manžela. Nie prvého vola, ktorý bude ochotný s tebou tráviť čas. A za čas, keď nebudeš mať nikoho, skús trochu spoznať samú seba a svoju hodnotu.
si este mlada hladaj inde rodit mozes aj v 40nebola by si ani prva a a i posledna.
Ty sa dusis ale ostavas s nim … stale sa divim, co su schopne zeny akceptovat, len aby nejakeho blba mali. Kvoli chvostu kupis cele prasa … zly biznis. Radsej sama ako s blbom, co mi bude zneprijemnovat zivot
Autorka,
aj kebyze si mala ostat sama, nevydat sa a nemat deti - je to vzdy lepsie ako fungovat vo vztahu s agresorom a skoncit realne na psychiatrii + s x roznymi diagnozami, znicenou psychikou, ubolenou dusou. Zit s takym debilom je zit velmi tazky zivot a ten zivot je podstatne narocnejsi ako zivot single zeny.
Vzdy moze nastat situacia, ze o rok stretnes noveho priatela, rok na to sa vydas a budes mat aj tri deti. Ale nikdy sa na to neupinaj.
Prosim ta: nikdy, skutocne nikdy nesmie byt zmyslom zivota pre zenu mat muza a deti - inak je tam extremne riziko vytvorenia rodiny s "hocikym" a celozivotne trapenie.
No, radsej sama ako s tymto nervakom. Uz som Ti pisala, ze toto sa bude casom len zhorsovat a nikto si nezasluzi byt takto sikanovany.