Nemám chuť na sex

Ahojte, viem, že takýchto tém tu je až až, ale chcela by som sa spýtať na názor niekoho, kto si prešiel niečím podobným.. Problém je v mojom partnerstve. Som vydatá 2 roky, s mužom sme spolu už 14 rokov, naše dieťa ma 2 roky.. Problém je už dlhodobejší, že nemám chuť na sex, ale že vôbec a muž nie je pre mňa už príťažlivý.Beriem to ako takú vynútenú povinnosť.Som v zahraničí kde celú starostlivosť zastávam o dieťa ja, víkendy, ak je muž voľný riešime výletmi alebo vybavovaním niečoho. Čo sa týka výletov takmer vždy je to moja iniciatíva, keďže som aj rada pre nejakú zmenu po celom týždni ale vidím na mužovi, že ozaj tomu není rad, nerobí to s takým zápalom, že budeme spolu, užívať si ten spoločný čas, ale hlavou je stále inde.. Postupne zisťujem, že sme si až príliš odlišní. Ja si radšej uberiem zo spánku, aby som si mohla urobiť niečo čo má teší, on zase všetko berie tak, že každá minúta spánku navyše je dobrá. Ja som ten typ co chce niečo zažiť, motivuje, ťahá niekoho a ja to niekedy očakávam naspäť.. Pre mna je motor to naše malé. Dlhšiu dobu sa hádame kvôli rodinám, či už jeho alebo mojej.. Jeho rodina nemá medze, oni by trávili s nami asi aj 24 hodín denne, takže dovolenky na Slovensku sú pre mňa o veľkej tolerancii.Hlavne keď sa ide niekto doptrepat o 10 ráno a odchádza posledným spojom domov. Moja rodina má zase viac na háku, ale nedýchajú mi na krk. Jeho matka má v hlave, že každá žena potrebuje pomôcť, tak sa pcha a aj sa napchala s jej dcérou k nám, chvíľku po pôrode, čo vo mne zanechalo veľmi nepríjemné spomienky ..Ja už neviem, ale začínam rezignovať, lebo ma prestáva baviť niekoho stále ťahať, motivovať na výlety, na cvičenie, na zmeny, na zážitky, keď vidím, že idem niekde ako s malým odutym deckom, ktoré sú nestihlo čosi iné urobiť, tak sa ide svet zrutit . A ten človek si to ani neuvedomuje a opäť ma par dni dozadu zhodil tým, že veď on nemôže ani nič povedať, samozjreme pred kolegami, pritom som tam dobrú chvíľku sedela a nacrtla mu, že čakáme na jeho návrh, ktorý ani nedal, tak mi večer vykrical, čo on si chcel porobiť a všetko sa prispôsobuje nám . X krát sa ho pýtam, čo budeme robiť, daj návrh, on mi odrapoce co musí urobiť na aute atď ale nikde niečo kde sme my.. Myslím ,niečo také pre nás ako rodinu.. Nechcem mu krivdit, ale stalo sa uz aj také...Ja som taktiež není svätá, urážam sa keď si pánko, za tie 2 roky co mame dieťa spinka vždy do 9 hodiny (ja vždy vstávam a prispôsobujem sa malému, ved ja dovolenkujem), my už hladní čakáme na spoločné raňajky, on sa ledva o 9:30 dotrepe .Ma toho určite aj dosť v práci, len proste už sme mali x debát o tomto a zmena žiadna.. Ja som vôbec není nastavená, tak ako kedysi.. Chuť na sex a podobne. A ešte niekedy ten jeho psychicky teror a také podpichovanie ako on si nemôže niečo povedať pred kolegami, mi teda 2x na nálade nepridá. Taktiež, keď už je ten víkend, tak ho vyzývať k tomu aby si dieťa dal na ruky, pripadne sa zahral trosku..Asi som roztrzita, ale ja ako žena nepotrebujem mat doma iba niekoho, kto mi prinesie peniaze.. Sú oveľa dôležitejšie veci. Tak isto aj pre malého.. Nebaví sa mi prizerať sa aký je skvelý otec, len keď ma náladu,cize okolo obeda asi až. Ja už neviem ako z tohto von, mňa to už nebaví, dookola hádka, nasratá som, nekomunikejem, povieme si, že takto to nemôže byť a za pár dní to isté.Určite je aj chyba vo mne, že neprejavujem o neho záujem, že by som to dostávala naspäť, ale mne nejako stále všetky nejaké tie samolube veci utkveli v pamäti a nejako sa neviem cez to preniesť.. Ja som vďačná aj za pokaslane utierky do kuchyne, keby sa jeho spýtam, či vidí co pre nás robím, tak asi nevie. Jedno čo by povedal, že sa starám o malého.Dovolenka sa blíži za nejaké 3 mesiace a vo mne sa už teraz začína stupňovať nervozita, keďže svokra a j švagriná si už mydlia ruky ako si malého užijú 😱 ja som nie asi moc chceny typ nevesty, ale ja dieťa nemám zapotreby odkladať a som na neho neskutočne naucena a nebudem to ani meniť kvôli niekomu, ako mi je už tiež od muža diktovane, kto a aké právo má. Dúfam, že niekto si to dočítal dokonca.. Tam je ešte kopec veci ktoré radšej opisovať nebudem..budem vďačná za radu od tých ktorým sa toto podarilo nejako prekonať, lebo ja sa už dlhšie začínam zahrávať myšlienkou rozviesť sa, aj tak 80 percent času som sama, tak už začínam uvažovat na čo je takýto život vlastne dobrý. Ďakujem moc
mne zanechalo este väčší odpor.