Neviem to dostať z hlavy
S partnerom sme sa dohodli, že na bábo máme ešte dosť času. Momentálne ešte ani jeden nerobíme to, čo nás baví a sme zástancovia toho, že život je príliš dlhý na to aby sme robili to, čo nás nenapĺňa. Máme pred sebou ešte neskutočneeee veľa rokov a ani jeden z nás sa nechce budiť s úzkosťou a nechuťou do práce. Toto je naša priorita, aby naša práca bola i naša záľuba. Popritom samozrejme sme po riešili spoločné bývanie, budúci rok budeme mať svadbu.
Všetko by bolo super, ideme si za svojim cieľom bok po boku,.. Keby mi každý deň nevrtala v hlave myšlienka o tehotenstve. Nemyslím si, že vyslovene túžba po potomku. Skôr túžba zažiť prvé 2 čiarky, všetky tie emócie okolo toho, vidieť rásť bruško,.. Proste tehotenstvo.
Možno veľa pridáva i to, že v poslednej dobe samé tehotné kamarátky, prvé, druhé, tretie dieťa. Veľké bruchá, fotky ultrazvuku, kamarátka sa teraz snaží s partnerom tak som jej oporou.
Zažila to niektorá? Ako s tým bojovať?
Viem, že kariéra a peniaze nie sú všetko, nie to je podstatné. Len sa chceme dostať do povolania, ktoré je pre nás poslaním a chodiť do roboty s radosťou (viem, že i vo vysnenej práci budú problémy a nebude všetko dokonalé).
život je príliš dlhý na to aby sme robili to, čo nás nenapĺňa? to si sa asi sekla, hovori sa to opacne, ze zivot je prilis kratky
@liz_lemon no áno, príliš dlhý na to aby som každý deň išla do roboty, ktorú nemám rada 😃
Ja ta chapem. Mala som to rovnako. Vsetky moje kamosky boli tehotne v dobe, ked ja som sa na to este necitila. Bola som presne v bode ako ty , riesili sme prve spolocne byvanie, rozbeh kariery a bolo nam proste dobre. Cestovali sme po svete, uzivali zabavu, chodili na rande. Ale este to nebolo na dieta. Ked mi otehotneli doslova vsetky najblizsie kamosky, zacala som sa citit presne ako ty. Aj som si dokonca poplakala, bolo mi to luto a ano (v dobrom) som zavidela, skusala som si vankus na bruchu pred zrkadlom, raz mi meskal menzes a bola som u gyn na vyvolavacku a tajne som dufala, ze ho nedostanem. Pritom som racionalne vedela, ze este dieta nechcem, najprv poriesit byvanie, pracu a svadbu. Medzicasom prisli zasnuby a ta svadba a nakoniec som otehotnela romanticky presne vo svadobnu noc a bolo to tak ako to malo byt a v spravnej dobe pre nas. Takze moja rafa je, ze proste nerob nic. Nechaj si to pre seba, potichu si to predstavuj, tes sa ze to raz zazijes, ono to prejde. A ako tu bolo spomenute, naozaj si uzivaj toto obdobie, uzi si svadbu, zamilovanost, aj potom to prve tehotenstvo, lebo potom nastupi realita s detmi a budes zase tajne snivat o tej romantike co si mala 😀
Ja mam skor inu otazku, ked uz budes v praci, ktoru budes mat rada, akrierne dost vysoko, co ta prinuti tu karieru zastavit? Nebudes potom popri dietati po tej praci tuzit?
Dieta je tak obrovska zmena v zivote, hned v prodnici pochopis, ze je to na 24/7 navzdy. NAVZDY. Ci bude male, pubertalne, velke.
Este len potom budes tripet, ze par rokov sa do prace nevratis...
ja by som rada sem dodala (a isto nebude každá súhlasiť ale to je ok) že v dnešnej dobe sa dá už skĺbiť práca s dieťaťom. u nás vo firme začala kolegyna už v 3m od malej na dohodu 4 hodiny denne 🙂 práca ju baví. ja nechcem tak skoro začať ale podľa malej by som si predstavovala tak po roku tiež pracovať naďalej na dohodu z domu za PC ak sa bude dať samozrejme a dieťa bude spať.
A naozaj je aj tvoja tuzba po racionalite - zabezpecenie uzasnej prace, prijmu, byvania, svadba a az potom potom dieta? Naozaj, keby mal partner iny nazor, by si si nepovedala - ale ved ja vlastne dietatko chcem uz aj teraz? Toto je len otazka, ci to co zijete ja naozaj tvojim velkym snom, alebo je sice pekny, ale mozno by si to brala aj inak? Ci to nie je partnerove logicke odovodnovanie, ktore ta presvedcilo, ze takto by to malo byt, alw vnutorna tuzba je ina🤗
Makat, aby si dosiahla svoj sen, je v mojich ociach dobre obdobie zivota - mas nieco pred sebou, velku motivaciu kazdy den vstat a ist ten den vyuzit, vies, co je tvojim cielom. Ja sa musim priznat, ze toto su presne pocity, ktore mne osobne chybali pocas materskej a zase sa v mojom zivote objavili az po navrate do prace. A to napriek tomu, ze som do maleho blazon a tesim sa z neho.
A koľko máte rokov ?
Mať dieťa/deti je náročné, ale zas väčšinou to zďaleka nie je taký strašiak, ako tu mnohé predvádzajú. Je to na vás. Sú ťažšie dni a ľahšie dni. A podobne to máš aj s prácou, manželstvom a pod. Sú situácie, kedy je človek spokojný a sú také, ktoré sú ťažké a najradšej by to vzdal/zmenil. Život nikdy nebude presne taký, aký si naplánuješ. Je len na tebe/na vás, ako sa s ním popasuješ.