Rok po manželovej nevere a pokoj v duši. Ako na to?

Cely tento rok, bol v mojom zivote ako na horskej drahé. Samozrejme keď som na to prišla mn zatĺkal. K ničomu nedošlo, nič to neznamenalo. Vtedy som mu položila asi najťažšiu otázku v mojom živote. Ľúbiš ju tak ako píšeš? Ak áno nebudem ti stat v ceste. Nie to bol len úlet…snažil sa, snažili sme sa vzťah opraviť. Chvíľami sa to i darilo, boli mesiace horšie i fajn…ale casti sa mi to všetko vynáralo
a au bolelo a vzdy to bolí. Posledné tri mesiace sa znovu vzdalujeme, on znovu workoholik čo bol i predtým a stíhal mat ešte i milenku…tieto mesiace znovu pociťujem obdobie na základe jeho správania, a pochybujem o ňom, nedokážem mu veriť a dôverovať. Vzdy mi tvrdí, ľutujem to, a nikdy by som takú blbosť už neurobil. Bol to len úlet sprosty úlet. Koľko to trvalo a aká je pravda vie len on a dotyčná osoba pre mna neznáma. Ja to psychicky nezvladam. Nejak po vianočných sviatkoch sa to všetko pomaly dávalo medzi nami do starých koľaji (tiež jeho zmenené spravanie) a začali pochybnosti🙏. Skratka ta bolesť, neistota, nedôvera ma doslova žere, vyžiera z môjho vnútra. Som dlhsie PN, čaká ma operácia, určitá nehybnosť doma a okolo detí. Od Vianoc som pribrala +16 kg. Uzavrela som sa do seba, obmedzila som kontakty s kamarátkami pretože sa nedokážem s nimi baviť kvázi o ničom. Naša domácnosť vyzerá ešte asi ako nikdy, ja človek, čo som vždy mala poriadok, prijemne, útulne. Teraz? Mi je to srdečne jedno. Doslova sa nútim a premáham starostlivosťou o deti. Seba som zanedbala. Neskutočne.Najradcej by som bola doma kým sú deti v škole. V tme, v tichu, v posteli. Nejaky týždeň i som.Neviem nájsť nakopnutie, neviem sa absolútne naštartovať. Nikdy v živote som takto stav nemala. Rodinu už nemám. O rodicov a súrodenca som v minulosti prišla. Mám svoje deti, koli kt.mám aspoň trochu sily. Ale niesom to ja. Krásna,matka, usmiata žena s energiou na rozdávanie. Neviem nájsť pokoj v dusi.