Sex ako zážitok len pre jedného z partnerov

Je v milujúcom sa páre v poriadku mat aj sex pre potešenie len jedného z partnerov?

Ak by výsledkom rýchlovky určenej na potešenie len jedného bolo, že získate partnera ktorý vás miluje a hlboko si vás váži za to, že chápete a akceptujete jeho potreby, je to pre vás dostatočná hodnota ktorú tým pre vzťah získate alebo je potrebne niečo iné? Alebo je sex len pre potešenie toho druhého úplné no go.

Nehovorím o nejakých výkonoch nasilu, jednoducho sa bez hranej vášne a bez zahraného orgazmu odovzdať partnerovi a na par minút prenechať celú iniciatívu a aktivitu na neho. Téma je samozrejme obojstranná a rovnaké očakávanie by bolo aplikovateľné aj na mužov s cieľom uspokojiť partnerku, len tej aktivity by tam bolo treba viac, lebo muži nevedia pasívne poskytnúť sex.

Naozaj sa sex v páre musí podriadiť výlučne partnerovi s nižším drajvom? Lebo v situácii keď je (dočasne alebo dlhodobo) rozdiel v potrebe fyzickej intimity, ak by sme išli striktne podľa pravidla, že sex ma byt chcený a dobrovoľný tak frekvencia sa vždy zníži na úroveň partnera ktorý potrebuje sex menej. Žiadne hľadanie kompromisu, pretože akýkoľvek kompromis by znamenal nechcený sex pre partnera ktorý má potrebu nižšiu.

Je len malá šanca že dvaja budú mat rovnaky sex drajv; je lepšie pre vzťah nechať partnera s vyšším drajvom riešiť si svoj situáciu sám, bez možnosti vytvorenia puta a pocitu blízkosti v páre, alebo obaja partneri by mali prevziať zodpovednosť za všetko čo sa týka ich vzťahu a riešiť to spoločne?

Tí z vás čo takýto postoj neakceptujete:
Čo je tou bariérou ktorá vám v tom bráni? Akú hodnotu by ste vo vzťahu museli získať aby to pre vás bolo akceptovateľné riešenie? Čo by pre vás musel váš partner robiť aby takýto sex bol bežným doplnkom ku sexu v ktorom sú obaja partneri rovnako vzrušení?

Neriešim žiaden aktuálny problém, len sa snažím porozumieť či a čo som vo svojom predchádzajúcom vzťahu urobil nesprávne. Téma si nevyžaduje zdieľať ako to máte doma, len ma zaujíma váš názor.