Skrytá agresia v manželstve
Ahojte, rada by som si vypočula vaše názory, možno aj rady.
S manželom sme 7 rokov spolu, máme spolu 2 ročného syna. To, že manžel je ťažká povaha som vedela od našich začiatkov. Je dosť výbušný ale rokmi sa to zhoršuje. Už párkrát sa stalo, že na mňa začal vrieskať a už som len čakala či ma aj neudrie. Nikdy ma neudrel, ale v takom amoku som nevedela čo som mala čakať. Úplne som zamrzla. Za normálnych okolností by som povedala, že žijeme úplne normálny, pekný život, pokým nepríde z ničoho nič nejaký jeho amok. V poslednej dobe sa to stáva aj z úplných maličkostí.
Naposledy, som držala syna na rukách, pil mlieko pred spaním a manžel došiel za nami a z ničoho nič na mňa kričal, zjapal, nadával mi. Syn sa samozrejme veľmi zľakol, začal veľmi plakať. Bolo to strašné, po tejto situacii som celá nesvoja. Myslím, že prekročil všetky hranice - pohľad na môjho vystrašeného synčeka, ako sa veľmi bál, no bolo to niečo hrozné. Manžel sa potom ukludnil a fungoval ďalej akoby nič. Vôbec som to nechápala. Myslím, že toto jeho správanie by bolo vhodné riešiť asi aj u psychiatra. Nemyslím si, že to je niečo normálne.
Myslíte si, že takýto človek dokáže tú skrytú agresiu v sebe nejako regulovať? Pracovať na jej odstránení? Alebo to bude naozaj rokmi stále horšie a horšie, a neskor pride aj k tomu, že ma udrie a podobne? Naozaj ťažko sa mi o tom rozpráva. Možno by som rada počula aj nejakú skúsenosť nejakej ženy čo si prešla v manželstve/vzťahu niečim podobným.
@pralinka25 ja by som fakt nečakala, išla by som hneď, musí chrániť zdravý vývoj dieťaťa. ak je schopný kričať tak, že sa dieťa zľakne, tak ten sa nezmení, ak by sa aj pokúsil, tak po čase v krízovej situácii sa znova prejaví.
Autorka, ale toto správanie tvojho partnera, nie je ani náhodou skrytá agresia, ale výbuchy a ataky emočne nestabilnej osoby. Hľadaj, za tým nejaký typ, poruchy osobnosti, čiže psychopatia.
@zmrzlinka8 len ona je asi na materskej. to tiez nie je jednoduche sa zdvihnut a ist. navyse treba v takom pripade hned poriesit aj predbezne zverenie dietata a kopec veci. treba to hlavne premysliet.
mozno ma aj nejaku psychicku poruchu (chorobu) a dostava sa do manie.
Ake debaty a vysvetlovania ze ako sa citis? Poridne na neho naziapat spat (samozrejme vtedy ked tam dieta nie je).
Stavim sa ze takto ziape len po tebe. Najlepsie by bolo ak by si sa mu vedela postavit. Pises ze si zamrzla. Teda predpokladam ze si nijako nereagovala hned tam a vtedy. Toto mu treba dat vyzrat, nech mu je jasne ze to uz nikdy tolerovat nebudes.
Je mi jasne ze tvoj odpor moze sposobit ze bude este agresivnejsi a mozno udrie, ale v tom pripade mas jasno ze nemas co riesit.
Odpovedala si si. Išla si do vzťahu s "ťažkou povahou" a sama si aj napísala, že sa to časom zhoršilo. Zhorší sa aj toto. Neviem, prečo sa zamýšľaš nad psychiatrom a liekmi, keďže podľa neho on problém nemá a problém si ty. Aj som si myslela, že asi si nezažila lásku od otca, keďže si si vzala tohto aj po varovných dignáloch. Takže ako sa "ťažká povaha" zhoršila, bude sa zhoršovať aj toto. Vykrikuje Ti hnusné veci.
"On tvrdí, že jemu nič neni. Vraj za všetko jeho správanie môžem ja a meniť sa mám ja"
"boli sme na návšteve u mojej sestry. A vybuchol na mňa, že sme boli dlho, že som zlá mama, že sa neviem starať o dieťa, že si nič nevážim a ďalšie rôzne hlúposti ktoré má v jeho hlave"
- ako cez kopírku, manipulatívne správanie
Vieš si predstaviť, že by si mu ty niekedy povedala, že je zlý otec, že si neváži, čo pre neho a pre rodinu robíš?
Toto ani zďaleka nespraví normálny jedinec, milujúci manžel, otec. Týmto sa ťa snaží zhodiť v tvojich vlastných očiach, docieliť, aby si sama o sebe pochybovala, aby si uverila, že si neschopná ako partnerka, tak aj matka. Ak tomu uveríš, bude veľmi ťažké potom od neho odísť.
Zubami- nechtami sa držať toho, že chceš mať kompletnú rodinu - no môžeš, ale za akú cenu?
Povedala by som mu úplne vážne, že po tomto výstupe máš z neho strach, a že ak sa to zopakuje, balíš si švestky a odchádzaš aj so synom. A aj by som to urobila a viac sa už nevrátila. Nikto na svete si nezaslúži takéto jednanie, obzvlášť nie od niekoho, komu si porodí dieťa.
A prosím Ťa, vyhoď si z hlavy, že on sa zmení!Vidíš, že jeho "ťažká povaha" sa zmenila, ale len k horšiemu. Rodina nemá byť len kompletná, ale hlavne funkčná-kde muž chránia miluje, tento sa na Tebe akurát tak odbavuje. Úbohý chudák.
mala som to podobne a zhorsovalo sa to ,tak som to ukoncila
Prikláňam sa k názoru, že môže ísť o nejakú poruchu osobnosti. Objektívnejšie by sa k tomu mal vyjadriť odborník.
mava taketo spravanie aj inde nez len voci tebe? napr v ramci soferovania zamestnania a pod? poxnam pripad kde boli tieto vybuchy sposobene nadorom ma mozgu
@enmery myslím že komplexy z chlapov a vzťahov máš práve ty. Píšem to pre tie, ktoré chcú zapracovať vo vzťahu, aj na sebe keď už sami na to nemajú a okolie na nich kašle.
Stránka je veľmi dobrá, len ste si ukradli pravdu na určité témy, kde vždy je chlap...a žena vždy obeť.
Žiadna sa nepýta a nehľadá problém v tom kto tu niečo píše. Vraví sa začať treba od seba, ale nie ak si žena, tam treba začať u muža, pracovať na ňom aby výsledok bol ? to sa vlastne ani nedá povedať aký, veď muž má pracovať na sebe, meniť sa na požiadavky ženy non-stop.. Keby si si dokázala nestrenne prečítať svoje komentáre, zistila by si že máš sama obrovský problém voči mužom, ale keďže na to nemáš, tak to nechápeš, len v dobrom vravím..
@vikt343 a vysvetlis nam, ako si tu mame vypocut druhu stranu? V diskusiach je to vzdy o jednej strane. Toto nie je manzelska ani vztahova poradna, ze si sem pozves obe strany a robis im mediatora.
Na modrom koniku je aj poradna a cuduj sa svete, nepisu do nej obaja partneri na posudenie, ale jednemu poradi odbornik.
Preto nerozumiem, preco mas tendenciu spochybnovat problem autorky. Ziapanie na manzelku je take nedoveryhodne pre teba? Zeby sa to nemohlo diat?
Ty si išla dobrovoľne do vzťahu s akože ťažkou povahou ale prečo si do toho priviedla aj dieťa? Ten drobec sa nevie brániť, nechápe prečo ocko jeho druhá milovaná osoba vykrikuje na mamu. Ak ťa ani tento jeho výstup nepresvedčí na odchod tak už neviem.
Autorka a keď by mu vyletela ruka? Si na najlepšej ceste ešte aj vtedy spochybniť, že si ho vlastne niečim vyprovokovala. A pobavili ma komentáre o cholerikovi. Cholerik nerovná sa agresor, ktorý sa z pozície toho, ktorý má ženu chrániť a milovať, na nej naopak "odbavuje".
Takéto správanie ovplyvňuje hlavne malého. On to vidí a v budúcnosti sa s tým stotožni. Ja by som sa ho priamo opýtala, čo s tými výbuchmi spraví. Či chce aby sa ho žena a dieťa báli. Niekedy stačí nastaviť zrkadlo a keď to nepomôže tak liečba šokom,, odchod a nekomunikacia,,. Potom uvidíš ako to bude riešiť. On sa nezmení pokiaľ mu ty neukážes že sa pri ňom necítiš dobre a bezpečné. Každý máme tlak,to nie je zámienka na agresívne správanie.
Mohol by sa zmeniť ak by chcel. Ale keďže si samozrejme za jeho správanie môžeš sama.... 🙄, tak sa zmení jedine k horšiemu.
A časom sa tak bude správať aj k dieťaťu, tým si môžeš byť istá. To bude vyrastať v strese a keď bude staršie bude sa tak ono správať v škole k slabším spolužiakom.
On to regulovat moze (keby na tom pracoval, ucil sa techniky ako vnimat, ze sa amok blizi, zacat ho vopred spracovavat, atd. Pripadne v najhorsom brat lieky.), ale nechce.
Nevidi dovod, naopak hlada svoje upokojenia, ze to nie je jeho chyba (teda vini teba. Keby nie teba, najde si vinu vsade inde.).
Kedysi na zaciatku videl dovod a snazil sa. Vybuchol len obcas, trvalo to kratko, najskor sa ti potom ospravedlnoval.
To sa este obaval, ze za neschopnost ovladnut to pride trest - teda napr. ze ho opustis.
Presne preto sa pri inych ludoch moze dodnes ovladat a navonok vyzera pre nich “normalne” (a ziskava tym nahodne - nie vedome - vyhodu, ze aj oni mozu hladat chybu v tebe, teda ze mu urcite davas pricinu, ked tak zuri, lebo ho takeho nepoznaju. Do momentu, kym sami nezaziju na sebe jeho vybuch pre nic za nic.).
Ale casom pri tebe sa uistoval, ze nech sa deje, co chce, ty ostavas, tak daval tomu coraz volnejsi priechod. Posuval hranice a ty si to umoznovala tym, ze si prejavila zhrozenie, ci hnev, ale to bolo vsetko.
Este horsie, ak si potom prijala jeho ukludnenie a tvarila si sa s nim, ze uz je dobre, nebudeme to riesit.
On paradoxne zaziva v amokoch prijemne pocity. Najprv nervozita, podrazdenie, ktore sa stupnuje, az do momentu, ked vybuchne pre uplnu banalitu (ktorej si nemusis byt ani vedoma) a prichadza uvolnenie.
Po zachvate zaziva nieco ako euforiu (teoreticky spojenu s hanbou, ale pri tebe uz asi ani nie. Hanbu odbural, lebo toto chovanie si pri tebe znormalizoval. Vnima, ze aj ty ho beries za vas spolocny stanadard, co sa u vas bezne deje, hoci ta to desi. Uz ho skor znechucuje, co to este riesis, ako nespolocensku neprijatelnu vec.)
Po vybuchu ma prijemne pocity, je mu zrazu dobre, citi sa uvolnene, zaplavuju ho nieco ako hormony stastia, dokonca moze mat vybornu naladu a chut podniknut nieco zabavne, nechape, co sa ty ksychtis kyslo, urazene, ci vylakane, co robis sceny, co chces riesit.
Akurat mu kazis ten prijemny moment, tak to obratom prilepi tebe, ze si provokovala a mozes si za to sama, ze ziapal (cim odburava aj tu hanbu.).
Ak chces, mozes si to prirovnat k situacii s neovladnutelnou potrebou sexu: od vzrusenia, cez potrebu fyzicky zasexovat, po orgazmus. Nieco podobne zaziva on. Tiez ma tu krivku: podrazdenie, potreba to niekde vybit, zurivy vybuch a prijemne uvolnenie.
V podstate je to jeho taka droga. Preto na tom nevidi nieco tak zle a dava tomu volny priechod, nebrzdi to.
Tvoj problem bol, ze pre vidinu rodiny si vedome ignorovala signaly a utesovala sa najskor tym, ze sa ti vzdy ospravedlnil. Nahovarala si si taku temnu romancu - ze hoci vybusny, k tebe je iny, kvoli tebe sa ovlada a snazi. Teda falosny pocit, ze si velmi dolezita.
Budicek do reality - chod od neho prec. Neries hluposti. Neries nepodstatne otazky. Nerob ich podstatnymi.
Uvedom si, ze na tvoju zivotnu tragediu moze stacit jedina dobre mierena rana. A vsetku lutost, ochotu sa zrazu liecit, zmenit, mat to pod kontrolou, si moze on strcit hlboko do zadku.
Ked v amoku trafi omylom päsťou dieta v tvojom naruci a budes chodit uz len na hrobcek, alebo dozivotne pozerat na prazdnu schranku tela bez duse, co kedysi bolo vesele zdrave vnimave dieta...
Ci sama budes invalidna, na jednu stranu nevladna, v kresle a horko-tazko hovoriaca, lebo ti spravnym uderom poskodil jednu stranu mozgu...
(Znama takto nakoniec dostala pastou, ked mal zachvaty amokov, padla na hranu schodov a ostala v bezvedomi. On sa vzal a utiekol. Proste ju tam nechal. Sice sa z toho dostala v poriadku, ale konecne az vtedy precitla a rozviedla sa. Potrebujes najprv taku skusenost?)
Nechces to pocut a urcite si si zacala okamzite teraz hovorit, ze toto zas nie, taketo to nie je, nebudeme predsa dopredu prehanat, isto je ine riesenie, ...
Ale to je na tebe.
Cim prv odides, tym skor on nestihne prist do bodu, ze si jeho poslusny majetok. A tvoj odchod je jeho urazka, ktoru musi tvrdo strestat.
Skor pochopi, ze ste proste od seba. Ze je koniec. Dokonca skor prijme fakt, ze to prehnal a prisiel ten trest (tak ako to cakal kedysi na zaciatku, ked vybuchol na teba.)
Cim neskor sa od neho poberies, tym skor uz bude mat k tebe tento majetnicky postoj. Aj po odchode budes zit v strese a strachu, lebo on neda pokoj.
@vikt343 no takto... žiadna žena, ktorá sa pri svojom mužovi cíti bezpečne a milovaná, sem nebude písať a vymýšľať si na svojho muža kydy. Ak tvrdí, že muž je výbušný a kričal, tak asi preto, že jeho správanie jej ublížilo. On to tak vnímať samozrejme nemusí, že kričí, že ju obmedzuje, ona ale môže a vo väčšine prípadov to tak aj je. My, čo jej radíme sme si prešli tým istým. Ak mu vadilo, že bola dlho u sestry, mal jej to vytknúť inak, nie krikom a obviňovaním, že je zlá matka.
Vo všeobecnosti nie je sú problémy muži ako takí, ale určití jedinci mužského pokolenia, ktorí sa odvolávajú na to, že keď kričia, je to iba búrka v šerbli a netreba sa preto rozvádzať. Za mňa teda áno, pretože rešpekt a úcta k druhému je to prvoradé, čo musí vo vzťahu byť.
A u tej sestry bol ticho a nič ti nehovoril, nevybehol na teba ze ste tam už dlho? Urobil to až doma, tu je vidieť, aký je špekulant a manipulátor. Pred svedkami to neurobí, len keď ste sami. On sa nezmení a bude to ešte horšie.
@tairyx že žiadna nebude vymýšľať..vieš aj nejako dokázať? Veď to je otázka, cítim sa dnes tak, zajtra už inak..vy to máte ako sa cítite, nie ako veci sú.. Ja neviem ako žijú, preto vravím možno píše objektívne, možno nie. Nikto z vás tu neviete ako žijú preto píšete, že je to určite na 100% tak ako píše. Chápeš v čom je rozdiel? A ak si aj sama prešla podobným, stále nieje dôkaz ako to naozaj je v ich vzťahu.
@vikt343 to je síce pravda, že nemáme dôkaz, ale nie sme na súde, čiže ani nie je potrebný. Ty si čo, manžel dotyčnej?
Práve preto, že sme si mnohé prešli podobným, vieme už na základe vyslovených slov od muža zanalyzovať, o čo sa jedná. Je to opakujúce sa správanie u všetkých mužov, ktorí partnerku zhadzujú, ponižujú, ubližujú.
A v podstate áno. Je to ako to cítime. Pretože ak je chlap normálny, nemáme sa prečo cítiť vo vzťahu zle, ponížene, vystrašene. Naše pocity sú dôležité. Tak isto ako pocity muža sú dôležité. Obaja sa musia vo vzťahu cítiť bezpečne, docenení, uznaní. Inak vzťah stroskotá. Celé je to o tom, ako sa ľudia vo vzťahu cítia. Veď ak bude žena po tebe ziapať, že si neschopný manták, že sa nevieš postarať o dieťa, kde si bol tak dlho, tak sa tiež nebudeš cítiť dobre. Áno, rozdiel medzi nami je v tom, že muž aj keď sa necíti vo vzťahu dobre, v ňom zostáva, väčšinou kvôli rôznym benefitom, ktoré mu manželstvo poskytuje. Nám ženám to ale nestačí. Sme zložitejšie bytosti, ktorým nestačí zalepiť oči peniazmi, alebo zavrieť hubu obedom. A ak to nejaký muž ešte dodnes nepochopil, potom nech nejde do vzťahu so ženou.
@vikt343
nech už má licenciu na pravdu hocikto - otvor oči a zamysli sa. Vrieskat pri dvojročnom dieťati?
Ja netuším kde ako a kým žiješ, ci mas v okolí xy žien, bajkariek ktoré si vymýšľajú takéto príbehy??
Ano sú aj mrchy, robia zo seba chuderky.
Táto nemyslím.
Tebe sa to keca, vieš. Ty si chlap, vacsinou deti su s mamou, make, nemôžu do roboty, same ocr.
Ty ako muz si aj v takej situácii "zahojeny" Rozvod, vyzivne a deti obcas na víkend čau nazdar.
Takto si nad tým už rozmýšľal?
A nie, nie som proti muzom. Mne sa skôr nôž vo vačku otvara pri ženách s názorom, co chlap to kkt! Také ruším okamžite, ze pravdu nemajú.
Tu niet na akom vztahu pracovať. Psychopat psychopatom ostane. Akurát zničí dva ďalšie životy, ked bude autorka "pracovať na vztahu".
To je jediný výsledok.
Autorka,
on nemá ťažkú povahu ma psychoporuchu. A je uplne jedno ak keby to bola dg, keďže v konečnom dôsledku ta psychicky tyra. Je uplne jedno, či to robi zdravy debil alebo psycho s dg!
Tu niet čo riesit okrem odchodu. Neporovnavaj tvoju traumu s traumu tvojho dietata.
Tebe otec síce chýbal ale tento kreten svojho syna bude psychicky ničiť. Ty si môžeš svojho otca idealizovat, tvoj syn sa môže v budúcnosti chovat bud ako tyran podľa vzoru otca. Alebo sa ty debilovi postavis a syn uvidi iny priklad.
To bude len horšie. Nezachrani ta poradňa, on je na hlavu a ty nemáš silu a páky zmeniť ho.
Jedine svoj postoj a seba, teda odist a chrániť dieta.
Manzel nie je "tazka povaha", je zla povaha. Na Tvojom mieste by som hned zacala robit kroky ktore mi umoznia (pripadny) odchod: zdover sa niekomu blizkemu, zacni si odkladat peniaze, premysli si plan.