Brali by ste takúto prácu?
Ahojte baby,brali by ste zamestnanie ktorého náplňou je vlastne Vaše hobby,no máte 3rocne dieťa a pracovisko je cca 50km od domu, prac doba je do 18.30,takze domov prídete okolo 20tej(cesta mhd+vlak)? Muž môže pracovať aj z domu,v práci si vlastne smeny plánujete sama, sú to osmičky..končí mi RD, po prijatí do prace som bola nadšená,ale potom nastala panika,nikdy som za prácou necestovala,nevyznám sa v meste,bojím sa,že nebudem mat čas na ostatné povinnosti čo sa týka domácnosti a malého,takisto sa budem cítiť ,,vinna’’ že celé vyzdvihovanie syna zo škôlky ostane na muža, asi len vymýšľam a potrebujem povzbudiť, cítim sa po 3r doma ako neschopná, zo všetkého mám paniku, ach jaj,niekedy by som asi potrebovala v mozgu tlačidlo off aby som si nevymýšľala zbytočne katastrofické scenáre😀
@adaale pobavila som sa 😂 To, ze nas muz vzdy zabezpecil je vec jedna, ze mam sama dobru pracu vec druha... A "hram sa na mamicku roka" si si fakt mohla odpustit, na co su take komentare dobre? Ach jaj no, daj si kavu na rano, bude lepsie.
@adaale nemusela si až tak kruto, ale..... málokedy pozerám profily, teraz ma premohla zvedavosť.... a videla som pár foto u
@anjelicek26 vieš, my máme so súčasným mužom tiež nejaký ten vekový rozdiel (ale len 13). tvoj muž pôsobí na mňa dojmom, že s mojím je rovesník, ba možno i starší. no a ide o to, že pri 4 deťoch mu neostáva nič iné, než ráno odísť a večer prísť, pretože neviem, či ešte zvláda 4 naraz dajme tomu na celé dni... to už asi nie. neber to v zlom, empaticky premýšľam, že neostáva vám nič iné, len to, že ty si tá, ktorá dookola "lieta" okolo detí (krúžky, lekári, atď...), pretože on by to už asi nedával. to bez urážky. môj sám povie (a to je ešte stále aktívny v pohybe či športe, dokonca maká 10-tky na stavbách), že keby mal teraz dieťa, tak by sa oňho vedel postarať, ale že už by mal narušený ten svoj pokoj, oddych, ktorý už potrebuje (na staré kolená). nie ešte 4 deti. čiže z toho vyplýva tvoj kolotoč (myslím si). ak sa mýlim, tak prepáč.
ale musíš brať do úvahy, že autorka má muža pravdepodobne okolo 30-40 (odhadujem), a ak je schopný, zodpovedný a jednoducho sa o dieťa postarať vie, tak navyše mu hrá do karát aj to, že je mladý a pravdepodobne má viac síl a energie, než starší muž. čiže vôbec by som to na jej mieste nevidela tragicky 🙂
@anjelicek26 mimochodom, to, že vás zabezpečí, to je jasná vec, inak by ste deti nemali 4. len tej energie už vekom ubúda, osobne som presvedčená, že obrovská väčšina povinností je na tvojich pleciach :(
@panelacikova tak my mame skolakov, najstarsia o dva roky uz pojde studovat...to je proste uz cele uplne o niecom inom, nemame doma 4 babatka... zvlada ked je na nich sam v pohode 😂 Ale o mne tema nie je, ani o tom, ako to zvladame...ja som takto spokojna, ano mam ten luxus, keby to na mna bolo "vela", tak proste pracovat nebudem, lebo nemusim. Ja som ani slovom nespochybnila, ze by to jej muz nezvladol. Ale to, ze bude ona dietatu proste ako mamina, na ktoru bol zvyknuty 24/7 z jedneho dna na druhy velmi chybat.
nie nebrala by som takúto prácu, bolo by mi ľúto, že nie som s dieťaťom.
@anjelicek26 áno, nie je to o tebe a máte školákov. len tvoj život, ktorý žiješ, možno kdesi v hĺbke mysle ovplyvňuje tvoj pohľad na autorku.
no a to, že nemusíš pracovať, to je veľké plus, ale opäť sa tým pádom asi nevieš celkom vžiť do situácie ženy, ktorá pracovať chce ísť, lebo sa chce presadiť a chce byť maximálne sebestačná, lebo čo ak.....? 🙂 chápeš, osud človeka je nevyspytateľný. niekto sa cíti a reálne je zabezpečený do smrti (možno je toto tvoj prípad) a niekto musí uvažovať nad tým, že sa možno bude musieť životom predierať v budúcnosti úplne sám...
ale to už idem asi do hlbokej filozofie 😀
ešte snáď podotknem, že ani autorka nemá už bábätko. prakticky vekovo má už škôlkára. malého, ale má 🙂 ako som uviedla vyššie, veľa detí v tomto veku ostáva bez mamy od cca 6.30 do podvečerných hodín...
@panelacikova praveze sa viem vzit do situacie, kedze pracujem, lebo chcem a pretoze ma to bavi... pretoze rozmyslam dopredu a chcem mat vlastnu karieru vybudovanu, vlastny dochodok a uspory... Ano ides na to uz hlboko filozoficky 😂 Ale proste su zamestnania viac sklbitelne s detmi, male su len raz. Toto bude narocne aj pre nu samotnu s tym cestovanim. Urcite to nie je jedina praca tohoto typu v okoli.
@anjelicek26 áno, viem, že sa chceš uplatniť a baví ťa to, atď. ale to tvoje hlboké podvedomie je "pokojné" presne preto, čo píšeš vyššie. že keby si to "nedávala", tak pracovať nemusíš. ale mnohí ľudia to dávať proste musia a pozerajú na to (možno aj autorka), že čím skôr do práce, ktorá je dobrá a bude ma baviť, tým lepšie.
čo sa dieťaťa týka, nuž, tak ja som známa už dlhodobo tým názorom, za ktorý som na MK pravidelne kameňovaná. a to, že vôbec nezáleží, či ideš od práce od ročného dieťaťa alebo 5-ročného. naopak, som presvedčená, že čím dlhšie je dieťa s matkou, tým dlhšie je na nej závislé. očakávam za chvíľu nával kritiky na moju osobu 😀
porovnávam to s tým, ako sú súčasné deti (opäť zovšeobecňujem), ktorých matky boli s nimi do 3, ba i do 6.roku života, nesamostatné, majú problém riešiť veci a situácie samy, naopak, my, čo nás matky "opustili" vo veku 1 rok a menej, sme sa osamostatnili ihneď po ukončení SŠ, maximálne VŠ, neboli sme matkám (rodičom) na krku do 35-40 rokov, ba ani do 25. teda, aspoň moje okolie, čo si pamätám, tak skoro všetci pred 20 rokmi už mali svoje bývanie (vtedy na neuveriteľne nevýhodné pôžičky či úvery, stavebné medziúvery a podobne), svoju prácu a starali sa o seba bez pomoci rodičov. pozri sa na toto dnes. dieťa trčí mame "na cecku" doslova - aj do 3. či 4. roku života, potom sa od nej nevie odtrhnúť ešte ďalších 30 rokov... a potom mu ešte nebodaj ostáva pupočná šnúra, ktorou sa pravidelne a extrémne často k rodičom ťahajú 🙂
preto som zástanca názoru, ak autorka túži po tej práci, nech ju berie. z dieťaťa neubudne. ja som bola tiež z tých "opustených" detí, lebo mama jednoducho musela. nebolo peňazí. dodnes si s ňou denne zavolám, dodnes si na ňu vždy spomeniem a vzťah je veľmi dobrý. záleží mi na nej a jej záleží na mne. trápi sa, keď sa trápim, a naopak. čiže vôbec to nevidím u autorky a jej už 3-ročného dieťaťa tragicky, jednoducho nech sa ide realizovať 🙂
No ako ste sa tu pustili do
@anjelicek26 … to že si našla zabezpečeného muža je len jej šťastie a kľudne ste si aj vy takého mohli nájsť…
A autorka - vyskúšaj a uvidis, ale vyjadrím sa mojim názorom. Ono ja som si to po rodičáku tiež predstavovala všetko jednoducho. A to mám pracovnú dobu do 15-15:30 ako kedy. Cestujem 15 minút a po robote som taká unavená že som rada že zvládnem malú okúpať a dať spať. Často si k nej večer ľahnem a spím ešte skôr než ona. A to nieje pravda že malému nebudeš chýbať a ani si nevšimne že doma niesi. Tak isto v škôlke budú mať rôzne besiedky a na začiatku aj rodičovské združenie. Priprav sa že na začiatku prvé mesiace bude syn viac chorý doma než v škôlke. (Nemusí to tak byť, ale môže)
No ako sa vraví nevyskúšaš - nevieš. Skus a keď vám to nebude vyhovovať odídeš z práce, nájdeš niečo iné. Pripadne sa dohodnete na upravenej pracovnej dobe, aj ja som sa takto s mojim zamestnávateľom dohodla.
Praca ako hobby, deti 2 doma, dochadzanie podobne. Pracovna doba do 17.00 a muz, ktory sa vedel plnohodnotne postarat. Uprimne? Nikdy viac. Deti som videla rano asi 30 min, od zobudenia az kym som ich nezaniesla do skolky, vecer kym som dosla domov, tak im trebalo ist spat. Cize sme boli cca 45 min spolu... Cez vikend som dohanala domacnost. Muz rano chodil na 6.00, aby o o tretej vybral deti zo skolky. Chvalabohu, ze dosla korona a presla som na kurzarbeit. Teraz by som uz v ziadnom pripade nebrala takuto robotu... Penazne som bola na 0, lebo poppatky za jasle a skolku boli polka platu, tankovanie a zivenie druheho auta bolo masaker... Tiez som citila potrebu sebarealizacie, kazdy vravel, ze ziarim. Jedine plusy z tej roboty su tie, ze som sa zlepsila v soferovani a mam kolonku vzivotopise. ALE za ten cas, mi mladsia strasne vyrastla a zmenila sa... A absolutne suhlasim s @anjelicek26
ale tu nejde o to, ze sa dietatu po praci musis venovat a nacvicovat s nim nieco. Uplne staci len byt s nim, pri nom. Ked zacne chodit do skolky, pre mnohe deti je to stres, mnohym sa zmeni spravanie, ventiluju novu situaciu. Nehovorim, ze vsetky, ale treba s touto moznostou pocitat. A ver, ze pocitis aj ty sama, ci chodis domov o 17 alebo 20 ;) Ale ako pisem vyssie, vyskusaj, uvidis, ako sa zabehnete.
vyskúšaj a uvidíš. Vždy je možnosť odísť z práce. Radšej skúsiť a neskôr to nechať ako ani nevyskúšať.
ak by bolo dieta o trocha vacsie, tak by som ti asi povedala, ze smelo do toho, no takto ho fakt neuvidis a to je podla mna v takom malom veku proste skoda. ale tak vyskusat mozes
práca to môže byť fajn, ale toto mi príde, že budeš potom žiť len tou prácou a rodina bude na vedľajšej koľaji, lebo to inak nepôjde, keď budeš unavená, budeš mať toho dosť, nebrala by som to
Podľa mňa, ak si bola zvyknutá dlho robiť aj predtým a podobne, ja by som do toho išla. Vyskúšaš, uvidíš. Veď výpoveď sa vždy dá dať... A keď sa dá aj voľno cez týždeň, tak podľa mňa paráda. Kopa žien aj v bežnej práci robí 9-17, tak sú s dieťaťom možno o hodinu dlhšie, aj to len vyplute prídu z práce...
Uvidíš, keď na to nabehnete. Možno syn bude v pohode ako si užíva dobrodružstvá s tatkom, tebe poda večer vo vani report, pusu na dobrú noc a čau mati, pohoda život. A možno malý je na teba viac viazaný a budeš šokovaná ako ta bude každé ráno držať a opakovať, že mu chýbaš a kedy už prídeš a prečo nie si doma, keď príde zo škôlky. Mam veľmi spoločenské dietko, ale chodi do školky druhý rok a vzdy mi povie ako mu cez den chybam, lúči sa akoby sme šli od seba na týždeň a nevie sa dočkať. Neuveriteľne potrebuje ten čas so mnou, cele hodiny popoludní. A to ma otca, ktorý je brutálne aktívny, žije pre rodinu a deťom sa každý deň krásne venuje, majú s nim horu zážitkov. Takže dobredu ťažko povedať. Syn ti dá vedieť ako to vidí a možno to budeš musieť zmeniť. Ak to bude ťažko znášať, tak nie, nezvykne si, bude trpieť. Prežije, ale dobre to nebude. Uvidíš ako to bude brat. Snáď v pohode lazo plazo, aj také deti sú.
Ale ved uplne citit z vasich prispevkov, ze ste viac menej rozhodnuta to vziat. Len ste potrebovala podporne komentare. Tak nastupte, uvidite ako to budete vsetci zvladat. Ked to predsa len bude o drzku tak odidete. Vela stastia
Moja staršia, odkedy začala chodit do skolky a tam spavat(nebolo ju možné doma predtým uspat), zaspi teraz o 22hej, takze to nemusi byt pravda, že dieťa neuvidis. Ja tiež robím domáce prace, ked decka spia, alebo ked muza pošlem s nimi von, lebo do všetkého sa montujú, zdržiavajú, takze rýchlo a v klude si porobim, ked spia. Ak je to tvoja záľuba, zarobila by si dobre, chod do toho. Tvoje dieťa po škôlke bude chodit aj tak na nejaký kruzok, bude jest, pôjde na ihrisko, kde tá hra s matkou nie je taká intenzívna, takze je to podľa mna v pohode. Vzdy vieš podať vypoved, keby ti to nevyhovovalo, ale budeš lutovat, že si to aspoň neskusila. Možno casom zvazis auto a budeš doma aj rychlejsie
Nie, ja by som takú prácu nevzala.. som doma dlho s deťmi, prácu si už hľadám, ale moja priorita je stále to, aby som mohla byť čo najviac s nimi.. čiže najdôležitejšie je premna to ako by som popri práci mohla byť s deťmi.. už nikdy nebudú malé, teraz som pre ne potrebna, tak to nechcem stratiť.. keď to má niekto inak, plne to rešpektujem, ale ja by som to takto nechcela..
@panelacikova ďakujem za Tvoje postrehy, si bohyna, uplne zdielam Tvoje nazory. Ano dobre si tipla, mame 27 😀 . Bohuzial sa bojim, co za pracu by som nasla ak by som nevzala tuto. Po pohovoroch som sa už nabehala a všade bola prvá otázka, či mám postarane o dieťa, na poslednom fajn kancelarska praca, s dobrym prac.casom, ale za minimalku. Ďalej staranie o domacnost, no, mame 2i byt takže tu sa tak nepretrhnem, a aj to je moja priorita sa čím skôr zamestnať,kvôli novému bývaniu kt.chceme do roka riešiť. Komentare, ako ma byt matka s dietatom chapem, no na druhej strane som tu čítala x krát príspevky, ako sa žena sťažuje že nemajú peniaze a je s deťmi doma, čo má len preboha robiť, aj s menšími deťmi-a tam už ju do práce žienky posielali , alebo sa narážalo na lenivosť. Ja sa cítim s mužom rovnocenná, matka=otec, a nevidím dôvod prečo by moju rolu nemohol zastúpiť, možno aj dočasne. My sme zvyknutí sa vo všetkom doplnat, pomoc alebo extra kontakt s rodinou bohužiaľ (alebo našťastie 😀) nemáme. Ja Vám všetkym ďakujem za názory a prajem pekny slnecny dnik🙂
Ja vždy poviem... Nevyskusas, nevieš 🤷♀️.
Osobne ten príchod domov o 20.00 by ma odrádzal. Ale na druhej strane. Bude to tak 5 dní v týždni? Ak to budú napr len 3 dní a potom voľno, dá sa to.
Dieťa môže byť akokvek samostatné (mam takého najstaršieho), pre mňa je to utly vek, ktorý rýchlo utečie. A zrazu máš z dieťaťa pubertaka a ani si neuvedomil, že podstatnú časť jeho detstva si strávila v práci ( na margo tých 200 hodín mesačne v práci)
Je super, keď máš prácu koníčkom. Na druhej strane, život nie je len o práci. Treba nájsť rozumný kompromis aby si neprerusila väzby s dieťaťom (ako mama troch detí viem, že je o rovsky rozdiel prísť z práce o 17 a o 20.tej), a to teda ja neuznávam opicou lásku, a deti vediem k samostatnosti, no vidieť ich len ráno a večer už v posteli (moji o 20tej už zaspávaju alebo spia), považujem za neprijateľné. Na to som si deti nerobila. ale ak to nebude každý deň, tak by som skúsila.
No ako píšem, Nevyskusas, nevieš. Tak držím palce 🙂
ZIADNA robota na svete by mi nestala za to, ze si neuvidim dieta vyrastat. Cas s tak malym dietatom je vzacny, krehky, puto sa buduje postupne, pomaly, zato cas ubieha rychlo, kazdu spolocnu chvilu si treba vazit a dvakrat si rozmysliet, za co tento vzacny dar vymenit... Teraz pozeram, ze to znie trochu ezotericky , pritom ja som clovek, ktory dost kritizuje stavanie dietata do roly poloboha a prisposobovanie sa celeho vesmiru potrebam dietata... Ale tu uz mam aj ja hranicu, ze to je prilis, toto by som kvoli dietatu nebrala. Fyzicky straveny cas s drobcom, to sa proste nicim nahradit neda. Chapem potrebu psychohygieny, vlastneho zivota a sebarealizacie, ale su urcite aj ine, casovo, vzdialenostne prijatelnejsie prace... Aj ten dobry pocit, ze robim nieco, co ma bavi, by mi kazilo pomyslenie na to, co som tomu obetovala.
Ale kazdy sme iny, samozrejme . Len neviem, preco sa vobec pytas, ked si sa uz evidentne rozhodla aj bez nazorov z modreho konika.
autorka: no tak dík. väčšinou som tu za exota s mojimi názormi 😀 😀
@panelacikova mne tiež tvoj názor sadol. Nemyslím si,ze si nejaký extrém. Ja som šla na 6 hodín každý piatok do prace od môjho 3 mesačného. Prácu som mala 10 min od domu, a dieťa bolo u nebohej svokry, ktorá mi bola aj susedkou. Nenormálny relax, plus mala som peniaze, ktoré som si minula na svoj koníček. A bola som spokojná ja, aj celá rodina 🙂
Ja som vždy Za zlatú strednú cestu. Nájsť to, čo vyhovuje každému z rodiny, mne, mužovi, deťom.
niektore pisu akoby si sla do prace od babetka par mesacneho a nie od 3 rocaka pritom oni same isli do prace skor ako malo dieta 3 roky alebo druhy extrem dievcata co tahali pandemicky rodicak az do nastupu do skoly u dietata
Nie. Stala si sa matkou tak musíš priorizovať svoje dieťa ktoré ťa potrebuje. Úprimne je mi ľúto tvojho dieťaťa a aj muža. Toť môj názor.
@loginexistuje tak by som to nevidela, len je to dost na cestovanie a spoliehat sa na to, ze to bude chlap popri svojej praci zvladat, je tiez si myslim, ze take ruzovejsie, ako to bude. ale ved vyskusat moze a bud jej to bude vyhovovat alebo nie. no na cestovanie je to podla mna dost

@anjelicek26 vieš, ono ešte záleží na tom, aký je ten muž. ak sa pri ňom cíti bezpečne aj žena, aj dieťa, všetko bude OK. viem si dokonale predstaviť, že môj súčasný manžel by to zvládol ľavou zadnou a dieťa by bolo v pohode aj psychicky. ale pri ex.... tam by revala za mnou od rána do večera.... proste ak má vytvorený dobrý vzťah aj s otcom (a teraz nemyslím dobrý vzťah na hovadiny - bláznenie sa, ale i v rámci výchovy a starostlivosti) tak v tomto veku dokáže ten otec matku bez problému nahradiť. ale takých je ako šafránu, bohužiaľ.
ale vrátim sa ešte k autorke. dieťa má už 3 roky, čiže je to bežný vek, kedy idú do škôlky a tiež niektoré deti "trčia" v škôlke od 6:30 až do záverečnej, lebo jednoducho rodičia ich nemajú kam umiestniť. čiže nevidela by som to až tak tragicky. jednoducho si to autorka odskúša a rozhodne sa, ako ďalej 🙂