Kedy ste sa rozhodli opustiť prácu?
Ahojte, kedy bol pre vás ten bod v práci, že ste sa rozhodli pre inú a vážne odišli?
Ked som sa zacala nudit
@anonym_autor keď sa vzťahy na pracovisku začali rúcať a všetci ohovárali všetkých, nenavidim to 😬
Keď som pracovala v potravinách a vyšiel mi prebytok 13€ v kase. Nie som si nijak vedomá že som niekoho okradla nikto neprišiel ze som zle vydala nikto sa nesťažoval... Bola som seriózne obvinená ze okrádam ľudí a zároveň mi povedali ze ak odídem tak sa aj priznám k tomu ze to tak je, v duchu som len dýchala s tym ze mam vyhliadnute niečo iné a toto bol zlom keď som tam napísala poslala žiadosť a životopis a verila ze ma vezmú. Od tohto bodu som chodila do roboty so stresom neustále ma kontrolovali rátali kasu kedykoľvek počas dňa vždy mi uzávierku robil niekto.. Bolo to ponižujúce. Kto ma poriadne pozná vie ze mam zmysel pre spravodlivosť ze verím v karmu ze ešte aj keď okradnem človeka o euro karma mi to draho vráti a tým si idem celý život. Cítila som sa neskutočne zahanbene a ešte som aj počula ako ma kolegyne (do očí priateľské) ohovárali pred vedúcim ze na to ze som matka samozivitelka si môžem dovoliť chodiť na gélové nechty ostrihať sa ku kaderníčke atď. To nevysvetlis proste.
Ja som asi klasicky fluktuant - ja ked sa v praci necitim dobre a pravidelne v nedelu vecer mam uzkosti a tlak na hrudi zo stresu z pondelka, balim. Kludne aj vtedy, ak este nemam novu pracu. Vzdy mam nieco nasetrene, aby som si to mohla dovolit. Som totiz sprinter, nie vytrvalec a viem sa aj workoholizmom ustvat, neviem velmi hovorit nie. Nie som z tych kludasov, ktory v praci vegetuju a robia len to nevyhnutne. Zial, mam to tak, po 40ke uz viem, ze je to moja osobnostna crta a viem ju korigovat iba trosku.
Keď na mňa na chodbe školy dve minútky po zvonení ziapal riaditeľ, že či takto neskoro sa chodí na hodinu. Museli to počuť aj žiaci a cítila som sa ako špinavá handra. Pritom som svoju robotu robila poctivo aj nad rámec povinností. Podotýkam, že prestávka bola 5 minút a wc je na uplne opacnej strane dlhočiznej chodby ako zborovňa a každý učiteľ vie, aké sú to fofry za 5 minút prísť do zborovne, brat veci na ďalšiu hodinu, ísť zas do inej triedy na inom poschodí. Nieto sa ešte vycikať....ale to bola posledná kvapka, tam bolo xy iných vecí. V podstate sa to dá zhrnúť slovami šikana na pracovisku.
Ked som zacala mat tiky v oku bokest na hrudi a bolest zaludka vedela som ze je to koniec otravene pracovne prostredie kde ti nikto nepomoze a kazdy len ohovara a zavidi este aj chorobu.
Keď si môj šéf dovolil hrubo narušiť moje osobne súkromie a praskli mi nervy (aj na všetko ostatné) a vynadala som mu do kok.tov. Bez servítky, na plne hrdlo, pred kolegami. Bolo mi jasné, že výpoveď padne z oboch strán.
Keď musel odísť šéf a miesto neho prišiel kinder management avšak so silnými rodinnými väzbami na člena vlády
Bol to človek ktorý mal minimálne znalosti, nerozumel veciam, nevedel si ich spájať, ponižoval ľudí, nevedel manažovať ani sám seba nieto ešte veľkú firmu
Jednak sa má odchod šéfa veľmi dotkol a nový šéf stal za hovno
Raz dva som bola preč
Keď som pracovala v potravinách a vyšiel mi prebytok 13€ v kase. Nie som si nijak vedomá že som niekoho okradla nikto neprišiel ze som zle vydala nikto sa nesťažoval... Bola som seriózne obvinená ze okrádam ľudí a zároveň mi povedali ze ak odídem tak sa aj priznám k tomu ze to tak je, v duchu som len dýchala s tym ze mam vyhliadnute niečo iné a toto bol zlom keď som tam napísala poslala žiadosť a životopis a verila ze ma vezmú. Od tohto bodu som chodila do roboty so stresom neustále ma kontrolovali rátali kasu kedykoľvek počas dňa vždy mi uzávierku robil niekto.. Bolo to ponižujúce. Kto ma poriadne pozná vie ze mam zmysel pre spravodlivosť ze verím v karmu ze ešte aj keď okradnem človeka o euro karma mi to draho vráti a tým si idem celý život. Cítila som sa neskutočne zahanbene a ešte som aj počula ako ma kolegyne (do očí priateľské) ohovárali pred vedúcim ze na to ze som matka samozivitelka si môžem dovoliť chodiť na gélové nechty ostrihať sa ku kaderníčke atď. To nevysvetlis proste.
@anonym_35b89c v ktorych potravinach to bolo? Robila som v 3 roznych a nikdy nikto neriesil prebytky, vzdy to bolo brane ako plus
Ja som asi klasicky fluktuant - ja ked sa v praci necitim dobre a pravidelne v nedelu vecer mam uzkosti a tlak na hrudi zo stresu z pondelka, balim. Kludne aj vtedy, ak este nemam novu pracu. Vzdy mam nieco nasetrene, aby som si to mohla dovolit. Som totiz sprinter, nie vytrvalec a viem sa aj workoholizmom ustvat, neviem velmi hovorit nie. Nie som z tych kludasov, ktory v praci vegetuju a robia len to nevyhnutne. Zial, mam to tak, po 40ke uz viem, ze je to moja osobnostna crta a viem ju korigovat iba trosku.
@anonym_b10da7 som rovnaka🙂 zatial som vsade vydrzala max 2 roky.
@anonym_autor keď sa vedenie firmy vlastnou hlúposťou dostalo do finančných problémov a nadobudlo pocit, že nás môže poverovať úlohami, ktoré sme nemali v pracovnej zmluve a ešte sa snažilo nám vsugerovať pocit, že my sme vinní, že sú v sračkách. Odišlo 90% ľudí.
Ja som asi klasicky fluktuant - ja ked sa v praci necitim dobre a pravidelne v nedelu vecer mam uzkosti a tlak na hrudi zo stresu z pondelka, balim. Kludne aj vtedy, ak este nemam novu pracu. Vzdy mam nieco nasetrene, aby som si to mohla dovolit. Som totiz sprinter, nie vytrvalec a viem sa aj workoholizmom ustvat, neviem velmi hovorit nie. Nie som z tych kludasov, ktory v praci vegetuju a robia len to nevyhnutne. Zial, mam to tak, po 40ke uz viem, ze je to moja osobnostna crta a viem ju korigovat iba trosku.
@anonym_b10da7 v akom odbore si hľadáš prácu..keď už máš po 40tke a teda asi nemáš za sebou nejaké dlhoročnú prácu v 1 firme..ja mám tiež po 40tke a teda v tejto dobe sa ťažšie hľadá prava aspoň u nás v okoli..ja som spokojna len to dochádzanie 1 hod.tam a 1 späť..má to ubíja chodit vecer domov ..
V podstate som vzdy odisla z prace kvoli tomu, ze som dostala lepsiu ponuku. Ani raz kvoli tomu, ze by som bola dlhodobo s niecim velmi nespokojna alebo ze by sa stalo nieco, o com by som si bola povedala, ze toto bola posledna kvapka.
@anonym_b10da7 v akom odbore si hľadáš prácu..keď už máš po 40tke a teda asi nemáš za sebou nejaké dlhoročnú prácu v 1 firme..ja mám tiež po 40tke a teda v tejto dobe sa ťažšie hľadá prava aspoň u nás v okoli..ja som spokojna len to dochádzanie 1 hod.tam a 1 späť..má to ubíja chodit vecer domov ..
@anonym_480c9d mam skusenosti z viacerych oblasti, napr. oblast vzdelavania, kultury... zijem v krajskom meste, kde sa mi doteraz vzdy podarilo aj najst pracu, bez dochadzania.
@anonym_autor keď ma šéf obvinil, že si vymýšľam, spravil zo mňa blbca (po vyše 10.tich rokoch, kedy som mu zarobila kopec peňazí často na úkor svojho zdravia) a keď sa ukázalo, že pravda bola na mojom mieste nemal ani toľko úcty, aby povedal prepáč. Vtedy som si uvedomila, že tá firma už nemá budúcnosť, že peniaze mu úplne pokazili charakter (a mala som pravdu).
Odtiaľ som prešla do práce, v ktorej sa po krátkej dobe ukázalo, že majiteľ prvých 50 rokov života mal len jediné povolanie - syn a že tá firma bola jeho prvým pokusom o prácu a že je to lenivý, bezcharakterný alkoholik. Vydržala som tam pár mesiacov a keď začal riešiť ako oklamať zákazníkov a vzdala som to. "Firma" skončila o pár mesiacov neskôr...
@anonym_autor keď už nevládzem.Keď práce nenapadne pribúda a benefity sa začnú vytrácat.
Vacsinou, ked prisla lepsia ponuka alebo zlaty padak …ale aj work-life balance …ked to prislo do miery, ze uz som nevedela ako sa volam a ako zmanazovat vsetko. A raz to bola recova bariera … na juhu Svk🤦🏻♀️, ja som odisla dobrovolne ale vtedy sa aj masovo prepustalo, takze mi to bolo jedno. ked som odisla do zahranicia bolo velmi prijemne zistit, ze rozumiem kazde slovo a ani pracovne ani “privatne” temy nejdu mimo mna a necitim sa ako cudzinec.
Vo firme, kde som pracoval predtým, vo vedení bol jeden taký pár a oni mali také talianske manželstvo. Keď počas jednej hádky začali po sebe hádzať kuchynské nože, to bol ten pravý okamih, keď som začal uvažovať, že by bolo dobré sa v kariére posunúť iným smerom.
Ja nemam taku skusenosť, ale exkolegyňa z byvalej prace dala výpoveď z hodiny na hodinu, keď ju opľul zákazník a vedúca mu dala za pravdu. Strasne ju to ponizilo.
Ked vedenie tvrdilo, ze nic nerobime a zahlcovali nas nezmyselnymi ulohami
Keď som sa nudila a nebolo sa kam posunúť.
@anonym_autor z dôvodu ,že roboty bolo toľko,že som si ju brala domov a nemohla som zaspať,lebo som mala také stresy,čo som všetko nestihla,lebo to nebolo reálne a stres som mala ,čo ma čaká zajtra.
@anonym_autor bolo toho viac, nespravodlivo sa na mna vyvrieskal sef, robila som sama za tri zeny, boli na pn s detmi. Povedala som si, ze uz toho bolo dost. Po mne odisli aj ine kolegyne, asi sa spamatali, ze tak nemusia existovat.
keď som sa začala cítiť nekomfortne vždy som si našla prácu a vždy lepšie platenú
Ja som asi klasicky fluktuant - ja ked sa v praci necitim dobre a pravidelne v nedelu vecer mam uzkosti a tlak na hrudi zo stresu z pondelka, balim. Kludne aj vtedy, ak este nemam novu pracu. Vzdy mam nieco nasetrene, aby som si to mohla dovolit. Som totiz sprinter, nie vytrvalec a viem sa aj workoholizmom ustvat, neviem velmi hovorit nie. Nie som z tych kludasov, ktory v praci vegetuju a robia len to nevyhnutne. Zial, mam to tak, po 40ke uz viem, ze je to moja osobnostna crta a viem ju korigovat iba trosku.
@anonym_b10da7 presne ako ja. Zajtra si hľadám novú pracu. Nasetrene mam dosť, takze ak aj hneď nič nenájdem, nič sa nedeje. Ja odchadzam z prace vždy vtedy, keď nesplnia to, čo sľúbili na pohovore -zvýšenie platu.🤣
Ja som asi klasicky fluktuant - ja ked sa v praci necitim dobre a pravidelne v nedelu vecer mam uzkosti a tlak na hrudi zo stresu z pondelka, balim. Kludne aj vtedy, ak este nemam novu pracu. Vzdy mam nieco nasetrene, aby som si to mohla dovolit. Som totiz sprinter, nie vytrvalec a viem sa aj workoholizmom ustvat, neviem velmi hovorit nie. Nie som z tych kludasov, ktory v praci vegetuju a robia len to nevyhnutne. Zial, mam to tak, po 40ke uz viem, ze je to moja osobnostna crta a viem ju korigovat iba trosku.
@anonym_b10da7 a tiež pri dobrom plate vydám zo seba maximum, nemám problém z nadcasmi. Keď neplatia, balim a odchadzam.
Keď šéfovci videli, že som až príliš zodpovedná, úslužná, pracovitá, tak na mňa navalili stále viac a viac pracovných úloh, a aj tie, kt.spadali do ich kompetencie. Platovo som na tom bola oničom, musela som chorá chodiť do práce, pretože ma nemal kto zastúpiť, so zlomenou nohou som bola minimálny čas na maródke, aj to mi furt vyvolávali. Nocami som nemohla spávať, po každom jednom školení som zisťovala, čo všetko je vo firme nastavené zle a bolo na mne, to dať do poriadku. K tomu všetkému som mala kolegyňu, kt.bola veľká negativistka, sebestredná a hypochonder. Každý deň s ňou nebol moc príjemný... Odišla som a nikdy viac. Prácu novú síce nemám, ale ja si nájdem, som šikovná, musím si ale najprv oddýchnuť. Nemohla som čakať, kým si nájdem niečo nové, pretože by mi tam buchla hlava. Keď som šéfovcom povedala, že odchádzam, akoby sa zastavil vesmír, myslela som, že sa zložia. Je potrebné zistiť svoju hodnotu a nenechať na sebe orať... Odtiaľ potiaľ....

Keď som po 10 odpracovaných rokoch na vrcholovej manažérskej pozícii dostala inú veľmi zaujímavú ponuku. Svoju prácu som milovala a nechcela som odísť. Prišla som za CEO, že mám ponuku, ktorá je fajn, ale že by som chcela predsa len ešte zostať tu, či by sme sa vedeli rozprávať o miernej korekcii mzdy / ani zďaleka nie dorovnať ponuku, iba mierne zdvihnúť/. Šéf mi povedal, že bolo by mu ľúto, kebyže odídem, ale pochopí to. Vyšla mi slza a ten deň som dala výpoveď.