Po dlhoročnej práci s vysokoškolským titulom zvažujem prácu upratovačky
.
poznám jednu čo odišla z práce a robí upratovanie za 15€ na hodinu, ale ako sa jej to oplatí pri nových odvodoch, to netuším…
Pubertiakovi treba vysvetlit co su skutocne hodnoty v zivote.
Ak potrebujes upratat hlavu a zivot neobzeraj sa na to co od teba chcu druhi, co ocakavaju, bud sebecka a zariad sa podla toho ako tebe vyhovuje.
Dieťa by dostalo výchovnú lekciu a odteraz by upratovalo doma len ono. Pekne zoznam na chladničku čo treba každý deň spraviť a za týždeň sa opýtam či sa mu zdá tá práca príliš ľahká.
Pubertiakovi treba vysvetlit co su skutocne hodnoty v zivote.
Ak potrebujes upratat hlavu a zivot neobzeraj sa na to co od teba chcu druhi, co ocakavaju, bud sebecka a zariad sa podla toho ako tebe vyhovuje.
@viestta puberťák to nerieši. Len kamarátka má pocit, že to bude riešiť 😞
@viestta puberťák to nerieši. Len kamarátka má pocit, že to bude riešiť 😞
@anonym_autor A kamarátka mu vie čítať myšlienky? Alebo je veštica?
@anonym_autor A kamarátka mu vie čítať myšlienky? Alebo je veštica?
@anonym_290f34 mňa to veľmi zabolelo od nej😞. Vždy sa ma dotknú tieto "povrchné veci pre mňa". Rozprávala som sa s ním, jemu to nevadí vraj, ale do vnútra mu nevidím.
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?
@anonym_autor Môj manžel je strojný inžinier. S podnikaním skončil v dobe keď sa u nás práca vyberať nedala. Nakoľko nemal žiadnu prax a nikdy nepracoval čo vyštudoval. Nastúpil robiť šoféra v tom čase na dohodu za minimálnu mzdu. Podotýkam ,že aj to vďaka tomu, že som poznala majiteľku! Žiadosti mal všade. Pohovorov absolvoval dosť a nič..Nikdy nebol nejako posadnutý tým, že má titul a musí za každú cenu sa uberať iba tým smerom. Nikdy nebol karierista a nechcel ani von ísť ano ďaleko od rodiny. To sme mali od začiatku v tom jasno. Neskôr robil vo veľkej firme normálne robotníka a aj to som.mu vybavila ja. Neskôr už lepšie, ale nikdy nie na vyšších pozíciách. A nikdy sa zato nehanbil.
@anonym_autor Môj manžel je strojný inžinier. S podnikaním skončil v dobe keď sa u nás práca vyberať nedala. Nakoľko nemal žiadnu prax a nikdy nepracoval čo vyštudoval. Nastúpil robiť šoféra v tom čase na dohodu za minimálnu mzdu. Podotýkam ,že aj to vďaka tomu, že som poznala majiteľku! Žiadosti mal všade. Pohovorov absolvoval dosť a nič..Nikdy nebol nejako posadnutý tým, že má titul a musí za každú cenu sa uberať iba tým smerom. Nikdy nebol karierista a nechcel ani von ísť ano ďaleko od rodiny. To sme mali od začiatku v tom jasno. Neskôr robil vo veľkej firme normálne robotníka a aj to som.mu vybavila ja. Neskôr už lepšie, ale nikdy nie na vyšších pozíciách. A nikdy sa zato nehanbil.
@anonym_49f08c Ja to vnimam tak že radšej robiť, čo človeka naozaj baví aj keď za málo. Ale nájsť zmysel. Niekde a niekedy to nejde samozrejme a človek robí za málo aj čo ho nebaví. Ale pre mňa nie je prvoradé robiť to, čo som roky robila a tam ma "zaškatuľkovali". Len tie reakcie okolia.... Akože som padla dole
Pracujem ako upratovačka ,vs nemám ale je mi to jedno kto si čo myslí . Len toľko poviem aj na tu upratovačku som to musela mať vybavené aj moja kolegyňa lebo každá matka by túto prácu brala nie kvôli platu samozrejme ale kvôli pracovnej dobe . Do školy ,škôlky a podobne tiež sa len dostaneš väčšinou ak to máš vybavené lebo vedia že to miesto tak skoro voľné nebude . Som rada že konečne mám pokoj ako keď som robila predavačku lebo tí ľudia sú totálna hroza .
Môj učiteľ fyziky cez letné prázdniny pracoval na stavbách s partiou robotníkov.
Ak už sme pri upratovaní, ja by som upratala takúto ,, kamarátku,,
@anonym_49f08c Ja to vnimam tak že radšej robiť, čo človeka naozaj baví aj keď za málo. Ale nájsť zmysel. Niekde a niekedy to nejde samozrejme a človek robí za málo aj čo ho nebaví. Ale pre mňa nie je prvoradé robiť to, čo som roky robila a tam ma "zaškatuľkovali". Len tie reakcie okolia.... Akože som padla dole
@anonym_autor To súhlasím. To by chcel každý. Ale u nás je stále problém nájsť dobrú prácu. Buď známosti, alebo prax chcú všade a človek je rád, že vôbec má prácu a hlavne primerane aj zaplatenú. Takže väčšina ľudí trpí v závodoch. My osobne sme okolie nikdy nevnímali .Môj muž ten vie každého hneď ironicky odfajčiť. Áno aj my máme v rodine veľmi vzdelaných ľudí aj kamaráti sa čudovali, ale on nikdy to nejako neprežíval.On sa natom vždy skôr baví.
Pracujem ako upratovačka ,vs nemám ale je mi to jedno kto si čo myslí . Len toľko poviem aj na tu upratovačku som to musela mať vybavené aj moja kolegyňa lebo každá matka by túto prácu brala nie kvôli platu samozrejme ale kvôli pracovnej dobe . Do školy ,škôlky a podobne tiež sa len dostaneš väčšinou ak to máš vybavené lebo vedia že to miesto tak skoro voľné nebude . Som rada že konečne mám pokoj ako keď som robila predavačku lebo tí ľudia sú totálna hroza .
@parvinka0001 Ja by som tiež brala upratovať niekde kancelárske priestory, alebo v zdravotníctve na skrátený úväzok popri riadnom úväzku a neviem si dlho nájsť, lebo všade len po známosti u nás.
Ja robím na daňovom úrade ... mám VŠ ... a mám úžasný vzťah s našimi upratovačkami ... lebo poviem na rovinu všetka česť, že dokážu upratať hajzle po druhých ... ja, aj napriek tomu, že mám VŠ, by som to nedokázala ... je to robota ako každá iná, nič podradné ... nie, nie je to hanba, je to poctivá práca, za ktorú sú poctivé peniaze, všetka česť týmto ženám 👍
ja upratujem ... a svoju pracu milujem .. je to maly opratrovatelsky dom .. vsetci sa tam pozname nik ma nenahana .. ok som v zahranici co mi to asi ulahcuje,ale ja sa pri upratovani odreagujem .. na stare kolena lol .. na slovensku som robila s ludmi ako veduca predajne -ale uz by som tak robit nesla .. praca s ludmi nahananie skore vstavanie ,zodpovednost objednavky a ludia aj tak na teba budu stale nadavat .. teraz ten klud a pohoda ... ty ludia su tak stastny ked im niekto uprace ..podakuju a pochvalia .. a co sa tyka mojho dietata- nikdy sa za mna nehanbila .. a snad ani nebude.. niekolko x mi povedala,ze je rada ze tak pekne upratujem ze nas dom je stale cisty .. obcas ked je akcia v praci beriem ju tam .. a ked jej ludia co tam ziju vravia ako ma maju radi tak je skor na mna pysna .... ja ale ludom ani nevravim co robim - naco? robim v opatrovatelskom dome a hotovo .. co koho do toho .. specialne slovaci vzdy odsudzovali a nikdy sa nezmneia .. strasne sa tam povysuju nad druhymi a zhadzuju sa .. pritom kazda praca je dobra - hlavne ak zaplati uctya ako bonus-sa tam citime dobre
Moja mamina bola obchodný zástupca, mala pod sebou už kvantum ľudí, perfektný plat, stále nahodena (šaty opätky, pravidelne kaderníčka, ) no už z toho tak vyhorela, že išla robit do kuchyne... ani raz ma nenapadlo, že by som sa za ňu mala hanbiť alebo čo. Bola spokojná, a to bolo podstatné.
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?
@anonym_autor mňa nechceli vziať napr pracovať ku pokladni. Vraj som prekvalifikovaná a nemali by ma ako zaplatiť. Skôr by som skúsila nejaký kurz, otvoriť si upratovaciu firmu….
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?
@anonym_autor to poznam a velmi dobre. Ked som zacala pracovat ako pomocna sila v restike, tak ked sa pri otazke na skolu kolegyne dozvedeli, ze mam Vs, tak kukali, ze co tu robim. Aj blbe poznamky obcas padli. Ale kvoli zdravotnym problemom som bola rada, ze aspon toto zvladam. A ked sa to dozvedeli na stretku kamosky zo skolskych cias, tak tiez nechapali, ze ako mozem nieco take robit.
Teraz som uz inde, kde vzdelanie a take veci neriesia.
Ale ano, ludia su nastaveni tak, ze ked mas Vs, tak musis mat dobre miesto, pracu, krasny plat.
Ale kolko mas stresu a pod, to ludi nezaujima. Upratovacka si uprata svoje a ma pokoj.
Mas svoje argumenty a dovody, preco chces zmenit pracu. Ona to bud prijme alebo nie.
Mam pocit, ze v dnesnej dobe vacsine ludi ide len o peniaze, dovolenky a mat sa materialne dobre a nechapu tych ludi, ktori maju hodnoty trochu inde, ked rodina a pokoj su viac ako o 500e vyssi plat...pokial teda neziju z vyplaty do vyplaty...to je zase ina kategoria.
@anonym_autor
Každý podľa svojich schopností.
Mať vysokú školu neznamená automaticky mať aj schopnosti a predpoklady pre vysokoskolsku prácu. Preto väčšinou po škole sa začnú ľudia stretávať s realitou a zisťovať, kam siahajú ich schopnosti.
Preto niekedy je lepšie vyštudovať remeslo a krásne zarábať ako absolvovať vysokú školu a potom v reálnom živote upratovať tomu, kto má remeslo.
Pokiaľ vnímaš, že v upratovaní si sa našla a stačí ti to, choď do toho bez ohľadu na názory iných.
@anonym_autor to poznam a velmi dobre. Ked som zacala pracovat ako pomocna sila v restike, tak ked sa pri otazke na skolu kolegyne dozvedeli, ze mam Vs, tak kukali, ze co tu robim. Aj blbe poznamky obcas padli. Ale kvoli zdravotnym problemom som bola rada, ze aspon toto zvladam. A ked sa to dozvedeli na stretku kamosky zo skolskych cias, tak tiez nechapali, ze ako mozem nieco take robit.
Teraz som uz inde, kde vzdelanie a take veci neriesia.
Ale ano, ludia su nastaveni tak, ze ked mas Vs, tak musis mat dobre miesto, pracu, krasny plat.
Ale kolko mas stresu a pod, to ludi nezaujima. Upratovacka si uprata svoje a ma pokoj.
Mas svoje argumenty a dovody, preco chces zmenit pracu. Ona to bud prijme alebo nie.
Mam pocit, ze v dnesnej dobe vacsine ludi ide len o peniaze, dovolenky a mat sa materialne dobre a nechapu tych ludi, ktori maju hodnoty trochu inde, ked rodina a pokoj su viac ako o 500e vyssi plat...pokial teda neziju z vyplaty do vyplaty...to je zase ina kategoria.
Nie je to len o peniazoch, je to aj o sebarealizáciu, ambíciách.
Keby tu žena napísala, že jej muž chce upratovať za minimálnu, tak ho tu ženy udupu, lebo pre muža je to podradna práca. Ženy v spoločnosti bereme ako tie slúžiace, obetujuce, v ich prípade to už nie je podradné.
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?
@anonym_autor ja poznam z okolia 3 ludi, kt z vysokych postov isli dramaticky platovo aj “spolocesky” dole, pretoze boli jednoducho vyhoreni…1 isiel robit na stavbu, jedna baba zacala opatrovat deticky a druha tiez isla sukromne upratovat byty. 2 z nich sa vratili spat k svojej profesii, ale v inych firmach a kamoska co opatrovala deti si zalozila sukromnu skolku aj sluzbu opatrovania. Tym chcem povedat, ze z mojich skusenosti alebo pohladu ak raz uz clovek v zivote nieco dokazal a vypracoval sa karierne, tak mu jednoduche nebude stacit uz do konca zivota robit nejaku nizkokvalifikovanu alebo velmi jednoduchu pracu. Ano isty cas na pretriedenie myslienok, zmenu pohladu a na “oddychnutie si” to moze byt pre cloveka prinosom.
poznám jednu čo odišla z práce a robí upratovanie za 15€ na hodinu, ale ako sa jej to oplatí pri nových odvodoch, to netuším…
@biba_18 nove odvody budu des. Ale ak si preratas,tak ked jej ostane aj 2000 v cistom,tak vcelku ok
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?
@anonym_autor Ja napíšem vlastnú skúsenosť. Ja som to urobila presne pred 3rokmi a neľutujem. Ak niečo rada odpoviem 🙂.
Pre pobavenie. Neoslovujú na pani upratovačka ale pani riaditeľka 😂🤣😅.
Otázka zas znie kde a aké priestory upratovať...
Ja si niekedy tak vravim, ked mame toho v praci fakt vyse hlavy, ze by som isla aj pomarance ukladat do krabic alebo nejaku taku robotu, ale na par dni. Proste reset a potom sa normalne vratit do podnetnejsieho prostredia, nevydrzala by som robit nieco take dlhodobo. Ty si musis zvazit, ci ti nebude chybat nieco viac, myslim v zmysle intelektualne viac, nech sa nikto neurazi.
V mojom bývalom zamestnaní som závidela upratovačkám. Žiadny stres, žiadna zodpovednosť, žiadny zhon. Pracovala som na pol úväzku ale chodila som domov tak psychicky niekedy vyčerpaná že až.
Nie každý potrebuje robiť manažéra.
Ja si niekedy tak vravim, ked mame toho v praci fakt vyse hlavy, ze by som isla aj pomarance ukladat do krabic alebo nejaku taku robotu, ale na par dni. Proste reset a potom sa normalne vratit do podnetnejsieho prostredia, nevydrzala by som robit nieco take dlhodobo. Ty si musis zvazit, ci ti nebude chybat nieco viac, myslim v zmysle intelektualne viac, nech sa nikto neurazi.
@anonym_a3a4fe pekne si to pomenovala, tiez mam taku pracu ze som chvilu zvazovala manualnu robotu, vyslo mi ze predaj ponoziek 🤣, nepokazia sa ,celorocny tovar, lahka manipulacia. Ale to podnetne prostredie by mi chybalo.
Uprimne.. dozvedela som sa ze znama z vs naozaj sikovna a ambiciozna robi v obchodnom retazci za pokladnou, trosku vo mne hrklo... zahodeny potencial
@anonym_autor ako by ste sa k tomu postavili? Zvažujem.... Po dlhoročnej práci v obore (práca s ľuďmi, náročná). Mne veľmi blízka osoba mi však povedala, že "čo som...?". Dieťa (pubert.)sa Bude za mňa hanbiť 😞. Pri srdci má pichlo z takej reakcie. Robila som aj zástupkyňu riad. No nikdy som nikoho za celý pracovný život nepovažovala za niečo menej. Vážila som si každého. Od upratovačky, údržbára, správcu.... Proste nie som typ, čo škatuľkuje ľudí podľa vzdelania, funkcie a pod. Mám zastaralé názory? Príde mi často podľa reakcií okolia že asi áno 😞. Proste sa snažím upratať si v živote priority, žiť podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo sa odo mňa očakáva. Ale stretám sa skôr a negat.postojom akoby. Nie priamo... Ale cítim to. V podstate sa stále akoby hľadám, ale mám pocit, že som v tom sama. Určite nečakám povzbudzovanie, len mi je trocha ľúto, že ma dokáže úplne uzemniť niekto, kto mi je blízky. Ak človek niečo vyštuduje, robí to a zrazu chce ísť smerom "dolu" profesne, spoločensky... Je to veľmi divné pre ostatných? Ak sú za tým osobné dôvody, akýsi "prerod" človeka, jeho chápania života, šťastia? Mám mať výčitky?