Ako si vybavím psychiatra?

@pribinak do ajslí ísť nemože, lebo u nás sú jasle do 3-4 a nemal by ho kto vyzdvihnúť.. ono od jari to už bdue ok lebo priateľ mu na ranči spraví také ihrisko oplotené, v podstate taký večší "výbeh" pre neho, kde sa môže hrať, kým ja učím.. ale teraz tam nieje nič a on všade behá a ja keď mám decko na koni nemôžem za ním behať.. ale o ajri tam už môže byť stále. On je inak poklad človek o ňom ani nevie...

baby veľmi ste zlaté, zdvihli ste mi náladu a aspoň som sa vykecala. asi fakt ten psycholog bdue pre mňa prínos, ja sa potrebujem so všetkého vyrozprávať, tak by to mohlo pomocť

@seemani Pokiaľ svokra nevyžaduje odpovede na svoje otázky, tak na to jej, že zase nič nerobíš, nereaguj. To aj mňa vytáča, ako pozmývam kúpeľnu a potom si tam niekto rozloží kvetinky, rieši hlinu a tri dni na to som zdrbaná, že kedy konečne vydrhnem vaňu. Ked pripomeniem žúrku s kvetinami, tak som pyskatá. Tak teda idem vaňu predrhnúť a počujem dudranie, že princezná je urazená. Sú dni, kedy nevnímam a sú dni, ako napr krámy, kedy by som to tam vypálila plameňometom. Lenže ja sa môžem odsťahovať a vy traja zrejme nie. Rátaj s tým, že také to bude vždy, pokiaľ, som hnusná, dvaja najstarší členovia nezomrú.

@lili_mia chcela by som mať tvoj ndhľad 🙂 viem, ž e to bude stále tak, preto chcem ísť hore, oni ostanú dole a každý bdue mať valstné..oddelené vchody zvonka.. a keď ma naštvú, vôbec k nim nemusím chodiť. a ke´d si neupracem, nikto ma nesprdne že je bordel

@seemani Čo siiiiiiiiiiii, určite by si nechcela môj nadhľad, či vnímanie života 😀 😀 😀 Vyvesím prádlo a niekto zo susedov začne fajčiť (bytovka), vole ako hreším. Naposledy som na balkóne pyskovala: Ktorý vôl to teraz fajčí 😀 😀 😀 😀 Toto ma dostáva do vývrtky. Či idem výťahom dole, dve minúty do odchodu autobusu a na druhom výťah zastaví a dvere otvoria decká a stoja. A ja nervná na nich, bud dnu, alebo pusťte dvere. Oni, že babka kázala zavolať výťah a stále držia tie dvere. Naposledy som zvrieskla: Pusti dvere, ujde mi autobus. Neviem, čo potom bolo, deti majú ubolenú starkú, čmochtá sa.
Tak ako milujem, na zastávke máme búdku, od nej schody a pred nimi dlažobný chodníček, kde na tesno vojdú dvaja ľudia, myslím oproti sebe, po dlžke je tam miesta habadej. Takže milujem, ak sa niekto na ten chodník postaví tak, že musíš vyjsť bud na cestu, alebo tie schody a dotyčná osoba sa pozerá a neuhne sa. Ako bonus, je to na konci autobusu a musíš prejsť k iným dverám, aby si sa dostala dnu. Proste milujem 😀 😀 😀
Toto má aj inú variantu. Osoba stojí na zastávke a autobus zastaví práve tak, že ako otvorí dvere, tak tá osoba prekáža pri nastupovaní. Ľudia ju obchádzajú a ja nechápem, že nechápe, aby išla nabok. Len sa otočí, aby nebolo vidieť na tie dvere 😀 😀 😀 😀

@lili_mia alebo keď predo mnou v obchode ženská náhle a prudko zmení smer a nabúrame sa.. a ešte ona sa škaredo pozrie..no nevystrelo ba ťa? :D miluejm ľudí, čo sa stretli po ceste, zastavia v strede chodníka musíš ich obísť a neuhnú ani keby čo..a ešte keď idem s kočíkom a musím zíjsť s chodníka :D

@seemani
Tieto problémy čo máš sú oproti tomu čo som musela v živote riešiť ja sú prechádzka ružovou rajskou záhradou, a to som bola matka živiteľka s dvoma malými deťmi a ťažkým alkoholikom na krku ktorý odmietal pracovať a výživné od neho som v živote nevidela ani raz, lebo vtedy boli také zákony ako boli.
Musíš trošku bojovať a váž si to čo máš, pretože a to ťa nechcem strašiť môže byť aj horšie ak toto nezvládneš a ty môžeš byť postavená v živote pred väčšie problémy , takže toto musíš nutne brať ako tréning nervov, vôle, chlapček je ešte malý a krásny ako slniečko ako som si všimla a bude ťa potrebovať celý svoj život.
Netreba prikladať taký dôraz bežným problémom ktoré má takmer každý človek.
Takže začni to brať ako taký tréning a povedz si, že čo ma nezabije to ma posilní.
Ak si nesedíš so svokrou tak jednoznačne odísť bývať radšej o dom ďalej aby sa konflikty neprehlbovali, alebo radšej zaťať sa prikývnuť a byť ticho ak ju potrebuješ.
Pamätaj, každý človek musí robiť v živote kompromisy aby niečo získal a dosiahol musí sa zriecť zase pokoja a kľudu, je ťažká doba dnes ja osobne ľutujem všetkých mladých ľudí tohto sveta.

@lili_mia
Tak to v našej bytovke by si asi neprežila, máme susedov bezdetných nejakých vadných , ona má vysokú školu už tri roky nevyšla von a drbe im fest.
Že neumyjú schody niekoľko rokov na to sme si zvykli, ale on si ohradil pod svojimi oknami mestský pozemok aby si nikto nemohol zaparkovať auto tam, ale inde si môžu akože a dal tam doviezť na chodník také dva betónové kvetináče aby tadiaľ auto neprešlo a ja keď som išla potme domov na bycikli nakoľko zle vidím som sa tam skoro zabila lebo som si nemohla na to zvyknúť že sú tam a lampu tu nemáme takže úplnú tma tam je ako vo vreci.
Potom sme ako spoločenstvo dali mestským úradom odviezť tieto kvetináče aby sa tam ktosi nezabil, pretože tamade chodia aj takí starčekovia z domova dôchodcov.
Potom poobtŕhal v noci na autách stierače , robil to niekoľko nocí a aby toho nebolo málo tak na vchodových dverách kazil ten cuplík aby sa nedali zatvoriť, otvoriť, vždy keď sme to opravili tak tam zase na ďalší deň napchal do zámky nejaký drôtik a musela sa celá zámka rozoberať.
Nakoľko mám určité jasnovidecké schopnosti tak som hneď vedela kto to robí a hlavne prečo.
Jeden večer keď to spravil znova som zavolala aj mestských aj štátnych policajtov aby to bolo riadne podchytené a pre nimi som mu zazvonila a povedala toľko:
Ešte raz bude zámka pokazená dávam dole to sklo na dverách a budete chodiť do bytovky obkročmo a odserete to najviac vy, lebo bývate na prízemí tak si dobre zapamätajte tento deň kedy vás varujem a až budet preliezať cez ten otvor tak sa nečudujte ak vám tam ostanú na tom ráme gule a potom neplačte.
Potom ma už nervy opustili a nabrízgala som mu ešte do kuriev sabotérskych a čuduj sa svete od tej doby už neboli dvere ani raz pokazené a milí susedia sa už idú sťahovať inde.
Inak ešte som povedala že tam bude kamera.

@irenkask ťažká doba bola a bude vždy pre obyčajných ľudí, ktorí tvoria hodnoty pre tento štát.

@irenkask máš pravdu, ďakujem. ja si to uvedomujem, že toto sú veľmi malé problémy, veď iní ľudia nemajú strechu nad hlavou a my máme aspoň vlastné. Ja som vďačná za všetko len som proste vzťahovačná a niekedy už neviem vystáť samu seba ako sa správam. Strašne ma to štve že si všetko v hlave tak riešim. Chcela by som sa toho zbaviť, ale aj keď si vždy poviem načo sa rozčulovať, veď mi to nič nepomôže, aj tak sa nejak neviem ukludniť.. :(

@seemani Bývala som u svokry, mne osobne to išlo veľmi na nervy, mali sme úplne odlišné názory na všetko, ale úplne na všetko a keďže sme si postupne prestali rozumieť s jej synom a zároveň aj s mojim manž. tak som radšej volila odchod a rozvod. Doteraz neľutujem. A to už je pekných pár rokov.
Aby si bola troška kľudnejšia, kúp si v lekárni Persen. Podľa lekárov je to jeden z tých lepších liekov. K psychiatrovi možeš zájsť, prečo nie, je to predsa lekár pre ľudí. Vypočuje ťa a ak uzná za vhodné, predpíše lieky.

@seemani
Vieš ja som si až na detskej onkológii uvedomila že napriek tomu že som mala veľmi ťažký život a nikdy nijakú psychickú oporu v živote , pretože som sa musela vždy starať o každého postihnutého v našej rodine nieto ešte čakať oporu, tak tam som si uvedomila že môže byť ešte horšie a to bolo veľmi zle vtedy.
To som vtedy nevedela že to je len začiatok a že ma čakajú ďalšie ťažké problémy na ktoré by som nikdy ani nepomyslela že môžu práve mňa postretnúť a moju rodinu a zase som musela riešiť len ja.
Nechcem tu robiť nejakú reklamu, ale občas ak sa ti bude zdať že sa máš najhoršie pozri si tie príbehy V siedmom nebi alebo len obyčajný Reflex na markíze a ver mi, že si začneš pripadať ako najšťastnejší človek a budeš riešiť len podstatné veci v živote.
A váž si že máš zdravé dieťatko také krásne slniečko na mňa tak pôsobí, mnohé mamičky aj tu z koníka čo to šťastie nemajú by s tebou menili okamžite , ver mi. 🙂

@bonaqa2013 dakujem 🙂 ako priateľ pri mne stojí, on u neraz spravil poriadok doma, vie že s jeho mamou je niekedy ťažko.. Ale sám mi povedal, že má kopec toho v hlave hlavne si láme hlavu s prerábkou domu aby sme už mohli sa konečne rozdeliť a proste ho nebaví počúvať stále dokola moje sťažnosti, ani sa mu nečudujem. Nevie s tým momentálne nič urobiť. Už minule mi povedal dobre tak sa pobaľľ aideme do podnájmu. Potom som si uvedomila, že dávať 350e každý mesiac na podnájom plu pôžička čo sme vybrali na prerábku to by bolo skoro 500e, tak som sa veľmi rýchlo zobudila. Keď teraz máme náklady 200e. takže chápem aj ejho, že mi s tým nevie nijak pomôcť a včera mi už povedal, nech mamu proste ignorujem, nech neriešim s ňou nič viac ako ptorebujeme.. proste len to minimum čo s ňou musím komunikovať. Mám šťastie, že ona kadžý druhý deň chodí na 12tky, takže keď neije doma, všetko si porobím, anvarím si a keď je doma tak radšej sa ani moc nemotám po dome, len to minimum.. lenže je blbé sa schovávať v izbe len aby som predišla hádkam... utešuje ma aj to, že tento stav nie je naveky, že už možno v lete pôjdeme bývať hore.. Ja hlavne to potrebujem, vlastn ú domácnosť, kde si budem sama kralovať. a nie že jej hrnce brať a každý hrniec používa na iné a ja som z toho jeleň.. Aj minule som zohrievala obed v jednom hrnci v ktorom ona robí IBA krupicovú kašu malému. a prihorela jej tak hneď ma začala poúčať že vtom nemám robiť nič len kašu. Pričom ja mám na kašu úplne perfektný hrnček s ľahko umývateľným povrchom a keď som jej navrhla nech varí v tom, že je lepší tak sa otočila a odišla :Dto znamenalo u nej : os*atá si nebudem ti to znovu vysvetlovať. a takáto je na všetko. Má svoje veci po celom dome a ja niekedy šaliem z tých kelímkov a vázičiek a sprostostí ktoré nám zapratávajú celý barák.... Ja potrebujem svoju kuchyňu, svoje veci mať kde ja chcem... toto sú ptoom také detaily, ktoré len prihodia do ohňa

@irenkask dakujem, áno malý je dokonalý, je to naozaj anjelik. Viem si pri ňom všetko spraviť, zahrá sa krásne sám, sám zaspáva, neplakáva, už len keď je fakt unavený. Môžem ho dať k hocikomu postrážiť, kamarátky sa o neho bijú, lebo je taký zlatý na návšteve. Poslúcha,doma až tak nie :D ale keď sme niekde na návšteve a ide otvoriť napr. šuflík a poviem mu zavri to, tak henď zavre niečo zabrble usmeje sa vezme si hračku.. Správa sa ukážkovo, tkaže fakt som zato vďačná, že nevyžaduje celodennú pozornosť..
Modré z neba a podobné, správy a noviny ja vôbec nemôžem pozerať lebo som strašne empatická a ako som písala že sa zamýšlam tak sa to týka aj toho, Ked´vidím havárie a tragédie, ja som schopná and tým rozmýšlať ešte rok, súcitiť s rodinou, trápiť sa pre toho cudzieho človeka a lutovať ho, že sa niečo také stalo... :( to ma veľmi zaťažuje, takže sa radšej tomuto vyhýbam. Ale ďakujem za tvoje rady, ono keĎ sa človek and tým zamyslí, naozaj by veľa ľudí so mnou menila. Radšej by mali 4 otravné svokry ako dve eurá do výplaty anemať čo jesť posledný týždeň.,. Niekdy si pravdupovediac pripadám aj trochu sebecky. je mi ajsné, že potrebujem zmeniť svoj postoj k životu a mám pocit, že práve u psychológa by som mohla začať...

@seemani Tak ja by som bola dobrá svokra, lebo netrpím na kadejaké hromady zbytočností a všetky dekoratívne predmety na ktoré sadá prach som vyhodila , dokonca nemám ani záclony, dečky, obrusy a miesto lustrov mám len také kalíškové ktoré nemusím dávať dolu ale len ometiem metličkou na prach, nijaké koberce, všetky zbytočné poháre a taniere som dala ku kontajnéru a aj pivnice mám poloprázdne.
Mám zásadu, že čo som nepoužila dva roky a viac už používať isto nebudem.

@seemani psychiater ziaden psychologicky tah nespravi. ten "iba"predpise lieky. toto je na psychoterapiu...

@irenkask moja mama bola presne taka tiez vsetko zhromazdovala ako skrecok.. mali sme zapratane este aj chodby.. mozno preto ma to aj tak stve ja som aa zaprisahala ze kazdu zbytocnot vyhodim..podobnebo sa drzime aj my.. co sme nedrzali viac ako 2 roky vyhodit. A ak vyhodim nieco co budem v buducnosti nahodou potrebovat,radsej risknem a kuoim pootm nove akoby som kvoli nahodam mala mat doma sklad...

@seemani Bola si u toho psychologa? Zistila som, ze ja tiez potrebujem ist. Tak sa chcem spytat, ako to prebiehalo, resp. ako si si ho aj nasla.