Bojím sa, že spácham samovraždu

@yollanda som rada ze si ma spoznala 😀

@yollanda chcem ťa povzbudiť, viem čo prežívaš, ja som sa liečila na uzkosť plus k tomu OCD takže viem čo to je mať v hlave ,,myšlienky,, kto nezažil, nepochopí. Chodim skvelej dokine jednej z najlepších v BA už len na kontroly (možno chodíme tej istej 🙂🙂🙂)To zufalstvo a pocit až derealizácie, smutky pocuvaj ja som išla po ulici a zrazu taky ,,naval,,. Proste ked to na teba pride tak sa tomu nebran - važne, znie to hrozne, ale proste to su take sinusoidy...pride to - stupa- stupa uzkosť a zase klesne...Čo sa týka samovraždy - človeka všeličo napadne ked je chorý a trpí už mesiace (ja cca 2 roky denne, non stop) ale život je dar a aj ked ti to možno znie ako klišé, otrepaná fráza a 100x si to počula tak ti to hovorím znova. Nesiahla by som si na život za nič na svete to radšej klopem na Pezinok tak ti poviem nech ,,ma beru,,. Proste samovrah je SEBEC - lebo vidí len tu svoju bolesť, ale ta bolesť a trápenie čo by som sposobila svojej rodine, deťom...kto by sa ich ujal? Ty ako matka si NENAHRADITEĽNa nech si aka si, nech si chorá, nech si zdravá...ty si pre svoje dieťa jedinenčná, žiadna ťa nedokaže nahradiť. Fakt sa doslova modlím aby to preniklo tvoje srdce toto poznanie...A práve preto stojí za to žiť. Ked je zle tak si povedz - dnes -dnes to zvladnem, ja som žila zo dna na den z minuty na minutu cca 2 roky....Napiš mi na IP ak chceš a možeme ,,popisať,,.

@blankaj Neverím že ich marihuana zabila, zaujímal by ma ten prípad ako Vám mohli "zomierať pod rukami" o takých prípadoch som ešte nepočula 🙂

@blankaj a vy ste príliš zaujatá, nemám rada ľudí čo o tom vedia pár vecí od ľudí klebety a potom to propagujú ako nejaký chemický fet...

@cukriq to že je zaujatá je možné každý máme svoje skusenosti, na jednej strane si subjektívne myslím, že taka marihuana može aj pomocť ak sa využíva na terapeutické učely pod dohladom lekara pri niektorých ochoreniach. Ale každopádne pri psychiatrických diagnozach som nepočula že by sa odporučala, nie som samozrejme odborník, skor čitatel publikácií...je dokázané, že droga spušťa schizofreniu, psychozy a ,,blbé,, stavy. Preto v tomto prípade, zvlášť ak už niekto myslí, uvažuje nad samovraždou odporučam odborníkov prípadne aj hospitalizáciu alebo stacionár. Dávno nie je pravda, že ten kto o tom hovorí ,to neurobí,,. Su to varovné signály, ktoré netreba podceňovať a podla mna ani ,,liečiť,, na Koniku lebo tu sa može vykecať, najsť podporu ale liečbu musi presne dodržiavať podla pokynov lekara...

@sardinka333 áno máš pravdu, je to pravda, bol to len variant a keď sa pozná a tvrdí že nie tak samozrejme že nie... ja som len apelovala na to že ľudia zomierajú- no a nepočula som ešte o tom aby marihuana zabíjala 😉

depresia je vzdy niečím podmienená, vzdy je tam nejaky problem podvedomy, vedomy ,nevedomy...a potom zahravanie sa s tabletkami vysadenie, okamzite vysadenie,davkovanie,neuzivanie,nadmerne uzivanie...kazdy v zivote vacsina ludi ma smutne stavy, aj uzkosti, ale v ramci normy sa to dá zvladnut...neverili by ste ,aka je dolezita vyziva mozgu....

Depresia je choroba, ktorá može mať vonkajšie alebo vnutorne pričiny. Niekedy sa klasifikuje aj exo a endogénna depresia...tých klasifikácií je viac. Hladanie príčin patri do ruk odborníkom, a posledná rada čo depresívny potrebuje je ,,ved každý je niekedy smutný,,....Ako náhle cítite, že to nezvládate viac ako 6 - 8 týždnov treba navštívit lekara. Nepomožu žiadne bylinky, lubovník, homeopatika ak sa rozbehla skutočne depresívna epizoda (nehovorím o nejakom smutku že mi zomrel psiček alebo sseda ma vytočila) ...len sa človek bude dlšie trápiť. AD velmi pomožu v akutnej faze začať sa pozerať na svoj problém s väčším nadhladom, pokojom a tak začať hladať konštruktívne riešeniam alebo napredovať v terapii.
Ja som zástanca liekov (moj subjektívny nazor) ani diabetik ak má už naozaj problémy sa nelieči bylinkami...Niektoré veci sa daju ovplyvniť ,,prirodne,, a niektoré už nie.

Žienky, ja mávam tiež neuveriteľné stavy a hlavne najviac ma rozčuľuje to kolísanie nálad a že to nezvládam......A ako riešite pracovný život? Mne teraz bola ponúknutá nová práca, náročnejšia, lepšie platená v mieste bydliska......Ale bojím sa to miesto prijať, aj kvôli tejto hnusnej chorobe. Mám strach, že nezvládnem ten stres, ktorý mám z každučkej novej situácie, že nezvládnem požiadavky.....neverím si, a mám pocit, že sa na to nehodím, že ju nebudem vedieť robiť ako treba......Táto dg. a stresujúci prac.život akosi nejde dokopy. Ale z niečoho žiť musím ☹ . Rodina ma nepodporuje v ničom.......doma to je horšie a horšie........Mám pocit, že najlepšie robím, ak sa s nikým nerozprávam o ničom, lebo vždy vyvolám len hádky a negat. ovzdušie v rodine. Niekedy sa nevládzem postarať ani o malého syna tak, ako by som chcela.....Vôbec nedokážem normálne existovať v tomto živote. Na samovr. nemyslím, ale skôr na to, že najlepšie by mi bolo, keby som bola zavretá v Pezinku, cítim to, ako by to bolo vykúpenie z môjho stavu a života.

@tslobik ak sa ti ponuka nová práca tak asi predpoklady máš a iste by si to zvládla....pocity su jedna vec a to čo dokažeš ,,bez depresie,, je vec druhá. Bojím sa....aj ja sa bojím ale ako vravíš z niečoho musíme žiť, a často práve prostredie vyposobí že prideme na ine myšlienky, najdeme si nových známych...a ak to nebudeš zvladať tak jednoducho odideš, ale budeš vedieť že si to skusila!! Prestan sa lutovat. Ber lieky podla pokynov lekara a ak máš pocit že by ti pomohlo ,,preliečenie,, v zariadení tak sa porad s lekarom.
Rodinné prostredie ...ťažko radiť, prečo vyvolávaš hádky? alebo si to teda myslíš?Prečo si myslíš že nedokážeš ,,normálne,, existovať?

@sardinka333 neviem to ani vysvetliť prečo tie hádky vyvolávam......Vždy je uričté obdobie dobre....ale ak príde nejaký stres, tak to riešim nevrlosťou, nespokojnosťou s ničím a tými hádkami. Proste stále mám z niečoho akoby strach,...z budúcnosti, z nedostatku peňazí, z chorôb apod. A keď je to "dobré" obdobie, viem, čo bude zase nasledovať. Ale aj keď sa snažím, nedokážem to akosi ovplyvniť. A moje okolie, najmä rodičia si myslia, že to hádam robím naschvál alebo čo...S mužom si tiež už nerozumiem

@tslobik píšeš o mne ? presne dnes mám taký deň ! Vyvolala som už dve hádky, vraj večne pindám a nič sa mi nepáči, teraz som zase nahnevaná - najhoršie je, že možno sú to blbosti, ale sú reálne, nie som fantasmagorik žeby som len zádrapky hľadala. Ale je zrejmé, že "normálni" ľudia by si takú situáciu ani nevšimli, a mňa vytočí dobiela.....
Najhoršie je, že aj keby si hocikomu vysvetľovala a zlatým písmom písala, nepochopia Ťa. Maximálne, že áno, teda deje sa niečo. Ale neporozumejú Ti.
Ja volám svoju depresiu "tá druhá v mojej hlave". Samozrejme, nie som schizofrenik a viem že aj toto som JA, ale je to presne tak - moje zdravé racionálne ja sa pozerá, sem tam sa snaží skorigovať chovanie, ale choroba besní.
Ak sa s nikým neporozprávaš, choroba Ťa dostane. Presne o to jej ide. Odizolovať Ťa od ostatných, budeš v bubline, sama - a potom Ťa vycicia a zničí. Je fajn, že nemyslíš na sebevraždy, ale aj to bude, ak sa necháš takto odizolovať. Ale aj ja mám presne tie pocity, že je najlepšie, keď proste makám ako stroj, city, pocity a názory vypnuté, lebo proste o ne nikto nestojí. Ja mám abnormálne tolerantného a chápavého muža ale niekedy to proste nezvládame obaja. On tiež musí byť v psychickej pohode, aby zvládal moje stavy. A to bohužiaľ ide málokedy.
Skúsi si aspoň písať "pocitníček". Ja to robím a neskutočne mi to pomáha, lebo ten kus papiera znesie a nehandrkuje sa so mnou. Môj muž má povolené si pocitníček čítať, aj pri písaní sa akokeby rozprávam s mužom a oslovujem ho.
A teda gratulujem k práci. Aspoň to skús. Ja nemám žiadnu, behám na pohovory a nič, snažím sa - minule som sa zosypala v callcentre, ale proste mecem sa ako ryba vo vode, nechcem sa poddať.... no podľa všetkých (muža, rodiny atď) sa len flákam, nič nerobím a ani sa nesnažím zamestnať, lebo inak by som už dávno zamestnaná bola, kebyže sa snažím. Čo na tom, že som v šiestom mesiaci? Nesnažím sa a basta - a to ma úplne sundáva.
Často o tomto nepíšem, vlastne verejne ani vôbec - normálni zdraví ľudia toto bohužiaľ nepochopia, a môžu byť sakra radi že to nepochopia. Nie je to nič príjemné. Ja vždy mužovi hovorím, ako mu závidím,že môže odo mňa odísť kedy chce, ale ja od seba neodídem, ani keby som išla na druhý koniec sveta, tak sa tej potvory nezbavím.
A už končím, - ale doktorka mi povedala, že mi teraz nezačne s liekovou terapiou, keďže som tehotná. Zrejme má pravdu, ale je mi desne desne zle a ten večný boj ma strašne vyčerpáva. Vykecať sa u nej je fajn, uľaví sa mi, ale pomôcť mi to nepomôže.

@deninka233 ha.....naozaj sa na mňa "podobáš", presne tak sa cítim, ako si opísala. Mńa tiež vytáčajú niekedy úplné maličkosti (teda pre druhých), pre mňa v tom momente nie. Až keď som v pohode, vidím, že to bola malichernosť. Najviac ma trápi, že druhí mi nerozumejú......Chcem tým povedať, že v danej diskusií ma oveľa viac pochopia "cudzí" ľudia, čo majú podobné problémy, ako moji vlastní.......Proste sa doma cítim ako mimozemšťan niekedy. A často som radšej sama, aby som nemusela "s nikým nič mať". Keď si tehotná a hlavne v 6. mes. už, tak ani nerozmýšľaj nad prácou.....Na to máš čas neskôr. Ja som bola celé teh. na rizikovom, ale vtedy som sa cítila lepšie a nebrala som ani žiadne lieky. Aj s tým manželom sme na tom podobne 🙂 . Môj je tiež tolerantný, ale ako sám povedal, tiež má svoje hranice a jedny nervy. Možno iný by to so mnou už dávno vzdal....Ale chápem, že tak sa žiť nedá......čo zase bude doma, v akom stave zase tá manželka bude.....Ja mám ešte k tej diagnoze blbú komplikovanú povahu. A niekedy mám naozaj pocit, že nedokážem s nikým byť, teda tak normálne, v pohode. Keby nemám dieťa.......asi už si zvolím cestu byť doživotne sama radšej, nech nikomu neleziem na nervy. Mne by možno skôr ako psychiatrička pomohla psychoterapia......Pravidelné, "vykecávacie" sedenia.......Lenže akosi nemám na to popri práci čas......a aj nájsť dobrého odborníka na to ......chce všetko kopu času, ktorý mi stále chýba......Tak radšej hádžem do seba lieky, ktoré mi veľmi nepomáhajú......

@yollanda musíš to riešiť inak ako liekmi (nie, že by si mala vysadiť teraz lieky, to v žiadnom prípade, ale prísť do stavu, kedy ich už nebudeš potrebovať!) Hľadaj istotu, hodnoty, ....a tie ti dá len Boh. Či si veriaca, alebo nie, skús sa začať modliť túto modlitbu denne http://www.modlitba.sk/htm/poboznosti/noveny/za... určite pocítiš v sebe pokoj a zmenu k lepšiemu, verím, že áno. Ale musíš veriť aj ty sama. Predpokladám, že cítiš, že sama - bez pomoci, situáciu nezvládneš. Tak hľadaj pomoc tam, kde ťa na 100% neodmietnu 😉