Chemoterapia po mastektómii prsníka
Ahojte, mám 24 rokov, a pred necelými dvoma mesiacmi mi diagnostikovali karcinóm ľavého prsníka. Doktor na chirurgii odporúčal vybrať celú prsnú žľazu, lebo je to istejšie. Keby som chcela prsník ponechať, najskôr by som musela podstúpiť chemo, aby sa nádor zmenšil, ale nezaručil mi, že to pojde. Takže som ani nerozmýšľala. Podstúpila som teda kožu šetriacu mastektómiu (tzn. ostala mi aj koža a bradavka), len som polovičný chlapec 👦
Pred operáciou mi teda onkologička povedala, že aký bude postup, vraj to vyzerá tak že po operácii bude nasledovať chemoterapia, 6 ciklov - 3x FEC - 3x docetaxel, potom liečba ozarivanim
Prosím stretli ste sa niektorá s cikutanim po chemo?
Zase len navstevujem wc a som stále hladná, to sú stavy. Dala som si obrovsky hemendex a sedem kyslych uhoriek
@jankastraza veru aj mamina už vyhodila všetky aviváže čo má doma,skončili u mňa v kúpeľni,lebo jej všetko zapácha aj parfémy..a presne vraví že si smrdí aj sama sebe..a minule mi vravela že tesne po chemo jej smrdí aj oblečenie úplne ako chemikáliami..a dala mi zavoňať aj oblečenie a mala pravdu...asi sa chemo vyparuje aj kožou..🤷
Od mája som na PN ke,v júni som mala kontrolu a dned ma navštívili,mala som vychádzku ale som doma lebo pečiem,
im je asi jedno či je vychadzka alebo nie.
@hracka123 ja som vzdy zaliezla ako pes do kuta, prec od vsetkych a v hlave straaaasny bordel. A ked som uz fakt nevladala, normalne som sa sama, bez obvodaka, vybrala k psychologovi. Pardon, psycholozke. Bola to tvrda razna mlada zena, ziadne lutovacky a to bolo asi dobre. A za jednu radu jej budem do smrti vdacna. Ked som vytlacila zo seba vsetky svoje strachy - o manzela, o dceru, o vlastny zivot, o umieranie v bolestiach, atd, atd..... nemalo to konca kraja... tak mi poradila v tychto zlozitych casoch zit vzdy iba 24 hodin. Proste nemysliet co bude o rok, o mesiac, o tyzden... planovat si VZDY iba ten jeden den - /dnes musim chemo, musim sa dostat potom domov a musim sa pokusit pomoct dcere s projektom.... a staci!/ Nic viac!!! a ked sa to ako tak podari, ked prezijem den a dostanem sa opat v noci do postele, tak si povedat - fajn, dnes som prezila, dnes som to zvladla, DAKUJEM. A na druhy den zas "naplanovat" len 24 hodin. Nic viac! STRASNE TO POMAHA! Ziadne plany do vzdialenejsej buducnosti, ziadne, ze moje deti budu siroty, ze musime prerobit kurenie, ze zahrada zarasta burinou.... nic! Dnes len kolko ako chora zvladnem a dost. A zajtra sa uvidi.
Zila som tak mozno niekolko mesiacov - vzdy len den dopredu. A napocudovanie, vzdy prisiel dalsi den a mala som tolko sil, aby som ho prezila. A potom dalsi a dalsi a hlava sa akosi ukludnila a clovek prijal, co prislo. Malokedy je skutocnost tak strasna, ako nase predstavy a strach o buducnost.
Skuste to, kludne si poplacte, plac fakt pomaha a ak sa da, trochu pospat /hoci za pomoci lieku/. A potom sa zobudit a zit len ten jeden den.... Da sa to, ja som hrozny stresak a ked som to ja dala, da to kazdy. Uprimne drzim palce!!! 😉
@hracka123 nuz... ja uplne vsetko a najviac toho zakazaneho 😔. Este na zaciatku ochorenia som sama seba presvedcila, ze ta choroba prisla z nadmerneho stresu a vycerpania /a myslim si to dodnes/, takze so stravou som to akosi nespajala. A nakolko moj zaludok je ako z ocele a mozem zjest, co ani zdravi nemozu, tak som otazku stravy neriesila.
