Neviem byť bez synčeka
Ahojte dievčatá. Potrebujem poradiť. Určite ste sa s týmto niektorá stretla. Mám skoro 7 mesačného synčeka, a problém je, že neviem byť bez neho. Neviem ísť do mesta a nechať ho doma manželovi. Teraz pred Vianocami som si bola na 1,5 hod nakúpiť, čo som potrebovala na varenie. Musela som pobehať všetky obchody, pretože v jednom nemali chlieb, v druhom klobásy atď. Šla som autom a celý čas som mala stres, či je doma všetko v poriadku, či maličký neplače, či to s ním manžel sám zvláda. Keď som odchádzala malý bol napapaný, prebalený, prezlečený. Čiže všetko by malo byť ok. Malý je veľmi náročný, veľa plače, mrnčí, vyžaduje si veľa pozornosti, väčšinou sa nezahrá sám, mám veľký problém pri ňom upratať byť, navariť, osprchovať sa atď. Na jednej strane si potrebujem veľmi oddýchnuť, no na druhej strane aj keby som si mohla oddýchnuť, tak nepôjdem bez malého.
Na vysvetlenie, o malého sa nemá kto postarať. Buď sa postarám ja alebo manžel (žijeme ďaleko od rodiny a priateľov). Takže sa starám ja, keďže manžel veľa pracuje. Teraz už má posledné dva týždne viac voľna, tak pomáha viac. Avšak doteraz bolo väčšinou všetko na mne.
Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Keď nás prišli navštíviť naši rodičia, tak chceli malého vziať na prechádzku, že ja budem doma a oddýchnem si alebo aj manžel so mnou ostane a budeme oddychovať spolu, už ako chceme my. Ja ho však nedám nikomu kočíkovať a ja budem doma sedieť. Asi by som sa zbláznila, či je malý v poriadku, či neplače, či sa vedia o neho postarať.
Asi už nie som normálna a preskočilo mi. Prosím, nekritizujte ma a vyjadrujte sa len, ak rozumiete môjmu problému. Ďakujem za pochopenie.
@hviezdickka 🙂 Tvoje argumenty sú dosť chabé.
Nemyslis ze aj muz sa moze potom citit neprijemne, ked si o nom myslis, ze to nezvladne? Je to otec a tak isto by sa postaral o maleho ako ty, keby bolo treba... si predstav, ze pojdes napriklad do nemocnice, ved sa tam zblaznis... mala by si trosku polavit. A 7-mesacny, to uz nie je take malinke babo, urcite aj babku a dedka mrzi, ze im ho nedas na prechadzku...
Ja ti poviem moju osobnu skusenost. Ked som bola bezdetna, tak mi prislo cudne az smiesne aka prehnane je moja sesternica uzkostna na svoje dieta. Ja taka nebudem, nikdy... To bol plan. No stala som sa matkou a nepoznam uzkostlivejsiu matku ako som ja sama. Jedine manzelovi sim dcerku zverila. Ziadne kocikovanie, strazenie niekym inym sa nekonalo. A vedela som, ze to nie je spravne, skusala som malu dat kocikovat svokre, no pol hodinu dom stala v okne, plakala az kym sa nevratila. Uz som na tom lepsie 🙂 Lebo casom som bola tak unavena, frustrovana, stale byt len s dietatom, byt neustale v pohotovosti, az som sklonila hlavu, priznala si porazku, lebo som to tak vnimala... Zistila som, ze tudy cesta nevede. A teraz? Dcerka ma 17 mesiacov, idem s kamaratkou do kina a viem, ze o nu bude fantasticky postrane.
@hviezdickka Ak to nevadí Tebe tak by som to neriešila. Mám 2 deti, pri staršej som nemala problem byt aj celý deň preč (chodila som na VŠ), bola pohodáčka. Narodila sa mladšia a mala som presne tvoje pocity. Nešla som bez nej ani na krok, všade chodila somnou. Už ako maličká nechcela byť pri nikom inom. Trvalo to do 3 rokov než nastúpila do škôlky. Teraz má 7 a je ako každé dieťa. Myslím že hodne záleží aj na povahe dieťatka. Ja som vedela že dcera plače ked som len odskočila do obchodu, ani manžel ju nechcel postrážiť lebo doslova vrešťala za mnou.
No neviem co tu niektore riesia, ziadna drama to nie je.. ved je malicky este... moja dcera bez mna nebola ani den do cca 1,5 roka a zije.. od 1,5 roka je v jasliach... uplne normalne sa spravas, ja som isla len ku kadernicke ked mala cca rok a bola som na infarkt... cize tak. A to nie som ziadna super mama.. keby si toto pisala o 2-3 roncom dietati tak pochopim, ale toto je baaabo... a upieranie kontaktu s inymi?? No ja som bola napr. rada, na navstevu sme isli sem tam k rodicom, sem tam myslim nie tyzdenne :D ale skor stvrtrocne... sem tam dobehol niekto ku nam, sem tam raz za mesiac... a skor som bola rada, jednak vseto som stihala, nik nam nenabural rezim, nik neotravoval a v neposlednom rade sme nevedeli co je to choroba, dieta mi nemalo ani len sopel do 1,5 roka. Tento stav presiel rychlo, nemyslim ze som bola fixovana na dcerku, ze by som to "nezvladla", ale proste boli sme tak zvyknute. Do jasiel isla uplne v pohode, kedze ja som s tym bola vysporiadana od zaciatku... a kto iny sa vie o dieta lepsie postarat ako jeho mama, co je s nim denne? No ten co je cely den v praci asi nie ;) ani svokra co pride raz za rok (ku nam)... este si maleho uziju :D Prezila som aj nemocnicu atd, a nezblaznila som sa.. to su uplne ine situacie ;)
Ked mal syn asi 6 tyzdnov, vydupala si svokra kocikovanie, ze si aspon oddychnem. Pamatam si, ze som zehlila (paradny oddych 🙂) a zopar krat som sa bola pozriet do postielky na drobca ze spinka, a on tam nebol. Traumu mam doteraz. Este boli dalsie situacie, kedy som mala pocit, ze ho nechcem dat, ale nevedela som si to presadit, a potom som akurat trpela. Bola som rozhodnuta, ze pri druhom dietati to uz nedovolim, ze ho dam niekomu (tak ze ja tam nebudem), az ked budem JA na to pripravena, nech si ostatni myslia, co chcu.
Co sa ale nestalo, ked sa mala narodila, mala som komplikacie, zapal maternice, zabudnute plodove obaly... Nemocnica, infuzky, malu zobrali na detske a medzi infuzkami som za nou mohla chodit... Boli sme tam tyzden. Ked sme prisli domov, priviazala som si ju do satky ako malu opicu a tri mesiace som ju nedala nikomu. Kukali na mna krivo niektori (ty si mala moje dieta na rukach ked malo dva mesiace, preco by som nemohla ja mat tvoje), niektori to chapali a cakali... Ked som vedela, ze ma prist navsteva, ktora to neakceptuje, tak som si vzdy dala malu do satky, nenechala som ju v postielke. Manzelovi som ju davala nosit doma v pohode, von na prechadzky sme moc nechodili, mame zahradu tak spavala len na terase v kociku. Po troch mesiacoch som bola ochotna za prisneho dozoru dat ju na chvilu na ruky babke. Ked mala 6m, zacal syn chodit do skolky, vozila som ho ja a manzel bol doma s malou, asi 20 minut vzdy ,ale prve tyzdne prerevala, nevedel ju zaujat ku hre, aj ked ju nosil plakala. Postupne si zvykla. Takisto vecerne zaspavanie, do 13m som ju vecer uspavala ja, a aj sa stavalo ze pri prekladani do postielky sa zobudila, manzel ze ved nauc ju zaspavat samu, ale ja som to tak nechcela, vyhovovalo nam to obom. Potom mi to zrazu zacalo vadit, rozhodla som sa dat ju k synovi do izby, a kedze ja som bola o tom vnutorne presvedcena, ona to uplne v pohode prijala. Teraz ma necele dva roky, je to sibal, nema problem sa hrat s babkou 3 hodiny a ja nie som doma (ale von ju pustim zatial len s manzelom 🙂)
Takze moja skusenost je taka, ze kazda mama a kazde dieta je ine, a najlepsie je, ked sa clovek riadi svojim vlastnym instinktom. Dietatu urcite prospeje, ked bude mat vacsi okruh ludi, s ktorymi sa stretava a hra, ale fakt neviem, preco by to nutne muselo byt za nepritomnosti matky. Sama poznas, kedy pride ten cas, ze ti to prestane vadit, dovtedy sa nenechaj donutit do niecoho, co ty nechces.
@pastinka bohužiaľ, inštinkt vždy nemusí byť správny, poznám matku, ktorá mala traumu z toho, že je jej synček v škôlke (bol tam veľmi rád, neplakal za mamou ani sekundu), mal päť rokov a bolo na ňom vidieť, že je iba s maminou, že aj otec je odsunutý na vedľajšiu koľaj. Mama trvala na tom, že bude so synom v škôlke, nechala som ju pár dní, potom si chcela vydupať, že bude na dvore, čo sme jej prirodzene nedovolili, no videla som, že sedí v aute pred škôlkou, tak som jej zavolala. Dieťa pár týždňov do škôlky chodilo, potom dochádzku matka ukončila. Nezvládla to, že dieťa nie je stále pri nej. Ako to je dnes, netuším, odsťahovali sa. Viem, že je to extrém, že je to už diagnoza, len som tým chcela poukázať na to, že nie každý inštinkt každej matky musí byť správny. Tiež som nedala moje dieťa voziť dievčatám z vchodu, ale prečo nie babke a dedkovi?! Ak má matka úzkostné stavy, keď nie je doma s dieťaťom a pri tom ho necháva s manželom, o ktorom vie, že je spoľahlivý a zodpovedný, tak to v poriadku nie je. Ak by to bolo prvý krát, no dajme tomu, to by som brala, že je to prvý krát, že nabudúce to bude lepšie, ale ak to pretrváva, treba hľadať pomoc.
@hviezdickka pripadas si nenormalne ale nevies si pomoct... Preco si myslis, ze v 2 rokoch ho budes schopna dat do skolky?
Je to bezny pocit, bojuj s nim.
Ja som mala to iste. No a co ? 😀 Každá mama je iná , mne dlho trvalo kým som si zvykla , ze mala to chvilu zvládne aj bezo mna - asi to prišlo nástupom do škôlky 😊😊 tiez som ju nikomu nedávala varovať a ked som na par dni skončila v nemocnici , mala mala rok a pol , prerevala som tam každý den 😊 Tak co uz , sme take 😏 No a to by si veľa chcela od 7 mesačného aby sa sam pohral 😀 Moje deti tiez boli vkuse nosene na rukách a všade so mnou 😊 (MAm 6 ročnú a 20 mesačnú - to je tiez taký môj Msznacik 😀 ) ako si všímam starsiu , nijak jej to neuškodilo 😊 Presne ale viem co prežívaš , mne ked niekto povedal a povie, ze mi pokocikuje malú , tak mi začne blikať takaaaaaaa kontrolka 😄😄 nikomu nedám 😀 A nákupy bez malej tiez stres a hrôza 😊
@hviezdickka ahoj, necítala som vsetky príspevky, ale ak ta to zaujíma, nastupuje si niečo o vztahovej výchove, možno sa v tom nájdeš. Ja osobne tiež nerada nechávam svoje deti same, teda už sú veľké, ale tak do roka bezo mňa boli minimálne. Všeličo sa dá vybaviť s babom v satke, a dieťa sa časom aj same zacne osamostatnovat, aj ak do toho nie je tlačené. Takže za mňa pohoda, nemaj zlý pocit.
@timea7 to co tu popisujes urcite nie je normalne, 5 rocne dieta uz potrebuje priestor. Lenze tu sa bavime o 7mesacnom babatku, ktore je este malicke a potrebuje mamu. Nevidim na tom nic zle byt s nim. Ma dost casu naucit sa byt bez mamy. Ja som tych 20 minut denne v tom veku brala ako trening, pre mna aj pre malu, ale my sme boli na seba strasne naviazane po skusenostiach co sme mali za prvy mesiac jej zivota, a to som teda manzela zapajala od zaciatku, hlavne v noci, ked som uz nevladala oci otvorit od unavy a ona mala koliky, tak ju aj dve hodiny nosil. Aj tak jej trvalo mozno dva mesiace, kym tych rannych 20 minut s nim zvladla uplne bez placu. Nikomu inemu ako manzelovi by som ju vtedy nedala, a jemu tiez len na ten kratky cas, lebo som vedela, ze mala cely cas preplace.
Nevidim nic zle na tom dat pokocikovat dieta babke alebo dedkovi, ak s tym je mama v pohode. Ale ak ma nejake vyhrady, tak ma podla mna pravo povedat nie (alebo ist s nimi).
prepánajána, baby, veď niektoré ste tu zo zakladateľky urobili psychopatku s chorobnou naviazanosťou na dieťa s odporučením, žeby sa mala liečiť na psychiatrii...moje nervy 🙂🙂...
veď ona má len obyčajný strach, keď nie je so svojím malým ...ešte raz ...fakt MALÝM (má len 6 mesiacov) dieťaťom ... netreba to nafukovať a robiť z nej matku, ktorá ževraj tým dokonca ubližuje svojmu dieťaťu lebo mu odopiera kontakt s cudzími ľuďmi ... dokonca niektoré už viete, že bude mať malý problémy v škôlke, škole, švp a čo ja viem ... aj v kontakte so starými rodičmi?!...dokonca som tu niekde čítala, že ..."budúca nevesta sa ti poďakuje...ako svokre" ... to sa nedá... díky, kočky neskutočne sa bavím... 🙂 🙂🙂 6 mesačné dieťa ...
PS: bolo ti to treba @hviezdickka, dávať sem takýto príspevok ... 🙂 prosím ťa neber všetko vážne ...
No, takto. Ja som nikdy nevnimala, ze manzel strazi,alebo pomaha. Manzel proste bol otec a bol pritomny v tej role plne od prichodu z porodnice. ja som takestavy ako ty nemala, maleho som mu nechala psiaceho asi mal 4 tyzdne a sla som ku kadernicka a stihlasom dalsie kojenie, na noc ho strazil okolo 2 mesiacov, ja som sla na stuzkovu byvalim studentom.
Trenuj s muzom, on bude rad, uvidis, ked mud as instrukcie, alebo aj nedas, on si najde sposobom, mozno maly bude mat naopak pancusky, ale inak to bude v pohode. Potom, ked ta prekvapi taka vec, ako mna, ze som skoncila v nemocnici, maly mal 15 mesiacov, ja somrevala ako sa ma moje maciatko a moje maciatko s tatikom, mi prislo urobit papa na navstevne hodiny a slo balit sestricky ...nemal problem, lebo bol naviazany aj na otca a otec zvladal vsetko.
Plati,ze dodnes som najspokojnejsia, ked je s muzom. Ak si uvedomujes, ten strach...bojuj s nim, naozaj, nechaj muza kocikovat cez vikend sameho, nechaj ich ist aj samych na ihrisko...postupne. Bude to aj relax pre teba.
S cim ja mam problem su svokrovci, aj som davala kocikovat, aj dodrziavaju pokyny, oni su super, len vidim,ze svokra je po tazkej havarke, svokor ma 70tku, ze je tam viac to chcenie ako realne moznosti a sily a tak su s malym vela, ale pod mojim dohladom, alebo s manzelom. Moja mama je no problem.
Ja osobne mam skor problem so skolkou, nie som vasnivy zastanca toho, dat starsie do skoly, ekd sa narodi mladsie, nie som zastanca ani zaskolkovania okolo 3 rokov. Maly bude doma so mnou a mladsim a do skolky pojde ako4 rocny, ja som ucitelka, nic mu neutecie, kolektiv viem zabezpecit aj inak...a ked toto poviem, to len na mna ako na vadnu pozeraju, ze ako to chcem zvladat. No normalne, ved su to len dve deti.
@pastinka bavíme sa o sedemmesačnom bábätku, no aj to päťročné malo niekedy sedm mesiacov, nemyslíš? Ak má matka takéto pocity, ak je bez dieťaťa 1,5 hodiny a dieťa je so svojím otcom, o ktorom vie, že sa oň dokáže stopercentne postarať, tak to normálne nie je. Je fajn, že si to mamička uvedomuje a že chce s tým niečo robiť. Ak by si to neuvedomovala, bolo by to oveľa horšie.
každá mama vychováva svoje dieťa podľa svojich pocitov, a tak to má byť...ak cítiš, že ho nechceš dať druhým, nedávaj.. také malé bábätko potrebuje teraz najviac mamu..ostatných by som neriešila, byť tebou, len manžela... k tomu si musíš vypestovať dôveru, viem, je to ťažké, tiež som zažívala podobné pocity, ako ty, a tak som manželovi nechávala malú spočiatku len tak, že som bola vedľa v miestnosti a počula som, čo sa v izbe deje.
Nejde ani tak o to, aby to tvoje dieťa zvládlo samo s tatinom, ale aby si to zvládla ty...pomaličky, nenásilne, sa naučíš nechávať malého aj s tatom...hoci len na päť minút, kým sa osprchuješ 🙂
@hviezdickka necitala som diskusiu, ale za seba ti poviem ze to je normalne ako sa citis. Cim viac s dietatkom si, tym viac sa citis blbo ked si bez neho. Je to urcita forma zavislosti, ale neni si šiši neboj. Proste si na neho naviazana, lebo si stale len s nim. Trochu ho skus viac nechavat manzelovi..aj ked len raz za den na cca 10 minut. Ze ty sa zabehnes osprchovat bez neho..ale aby to bolo pravidelne..kazdy den..a postupne si zvyknes...ono sa to zmeni aj tym ako bude rast..ze bude tvoju pritomnost vyzadovat stale menej..zahra sa viacej sam a ty si lepsie porobis. Aj oddychnes..a nebudes na prasky ked pojdes do obchodh bez neho. Ja som mala to iste pri oboch mojich detoch...a poviem ti ze teraz uz maju 4 a 2 roky a aj tak sa mi nikde nechce ist bez nich a ked ich mam niekde nechat, tam mam nervy..hoci viem ze to zvladnu vsetci a rychlo sa vzdy ponahlam domov.
dievcata, dakujem za komenty. strucne zareagujem, pretoze chcem ist spat
@mravvcek no presne si to vystihla, som unavena ako kon ale vadilo by mi, keby mi maleho niekto vzal. len uz som v stadiu, ze to skutocne potrebujem - mat cas pre seba a ist sa prejst do mesta. avsak na druhej strane sa zozieram tym, ci je doma vsetko ok ako to manzel s malym zvlada
@sandey manzel sa urcite neciti neprijemne, pretoze si myslim, ze to nezvladne. jednak by som na to prisla sama a jednak by mi to aj tak sam povedal. on sa nejako extra nehrnie do toho, ze vezme maleho a ja si oddychnem, ale ked ho poziadam, urobi to. urcite vsak netrpi tym, ze nie je sam s malym. je po praci velmi unaveny a chce mat klud a cas pre seba
@petronela1985 tak to muselo byt strasne, ked si v tom okne plakala. ja by som asi neplakala, no kludna by som urcite nebola a niesla by som to velmi velmi tazko.
viem, ze tudy cesta nevede a musim sa naucit byt sama bez maleho. jednak musim doverovat manzelovi, ze sa o maleho postara uplne sam, a to dosiahnem jedine tak, ze ich necham doma a ja pojdem na hodinku do mesta
@mirkakab chapem tvoju situaciu. moj maly vsak nema problem byt s manzelom alebo aj s rodicmi ked bol polhodinku a ja som varila, tak sa pekne hrali. raz ked tu boli moji rodicia tak sme boli sice vsetci doma, avsak maleho som skoro vobec nemala pri sebe. upratovala som, varila a robila veci, ktore bezne neurobim, lebo som s malym. vecer uz strasne plakal, vrieskal pri vsetkych aj pri manzelovi a ked som ho vzala na ruky tak sa ukludnil a bol kludny len ked som bola pri nom. asi sme spolu dlho neboli a tak sa ma dozadoval. avsak na kratky casovy usek to zvladne aj bezo mna
@simca06022011 to ze upieram malemu kontakt s inymi ludmi mi snad vyhadzuje na oci kazdy. pripadam si ze nie som normalna. ale ja vazne neviem, aky kontakt mam malemu dat. ved je este maly, nechodime spolu na ihrisko, nechodi do skolky aby mal kontakt s inymi detmi. ja neviem, ci si mam volat do bytu cudzich ludi z ulice, aby mal kontakt s ludmi alebo co mam robit. vsetci hovoria tak, akoby kazdy byval 5 min pesi od nas a ja som nikoho nechcela pustit do bytu a nikomu nechcela dat maleho. ale ved on je v podstate stale len so mnou, nema s kym byt. mna uz tiez napadlo, ci to nie je len zvyk. automaticky ak niekam idem, beriem maleho so sebou. som naucena tak, ze ideme spolu, ze kamkolvek idem, je so mnou. a ked mam ist bez neho, tak mi to uz nepride normalne, citim sa nesvoja, chyba mi maly. je to pre mna nova situacia, ze idem niekam bez neho. s tymi navstevami to citim rovnako ako ty. kedze k nam bezne nikto nechodi len 1-2x za polroka, tak je to pre mna velke naburanie rezimu a urobim este menej veci, ako ked som s malym sama.
@pastinka suhlasim s tebou, ze by matka nemala robit nieco, na co sa vyslovene neciti. ak nie som pripravena dat ho kocikovat, tak ho proste nedam a je mi jedno, co si kto mysli. ked ja osobne nemam potrebu ho davat kocikovat, tak ma to netrapi. nech si kazdy mysli co chce
@timea7 suhlasim aj s tebou, ze to uz bol vazne extrem. taka mamina potrebuje podla mna odbornu pomoc. je mi jej luto, urcite chcela pre svoje dietatko len to najlepsie, bohuzial, mala sama problem a asi si to neuvedomovala
@somavi tak to som rada, ze si to citila rovnako. mne tiez blika kontrolka na to kocikovanie. a mozno aj majak.
@zitaje dakujem pozriem sa na tu vztahovu vychovu. ja mam aj satku aj nosic. teraz preferujem velmi nosic, kocik vezmem len ked potrebujem nakupit, v rukach by som to neuniesla.
@ivett1 dakujem za tvoj komentar, sama sa cudujem, co zo mna niektore zeny spravili. nebola som naivna, ze tu budu len same pozitivne komentare, avsak sama sa cudujem, co su schopne niektore dospele zeny napisat. co uz, aj taki ludia su medzi nami. tieto komentare precitam a rychlo aj zabudnem, co v nich bolo. nie su nicim prinosne, niektore zeny proste musia asi za kazdu cenu komentovat. to ze takto malemu ublizujem, ze mu odopieram kontakt s inymi ludmi sa stretavam v beznom zivote. pocuvam to od rodiny, aj jedna kamoska mi to uz povedala. neviem, ci padli z jahody alebo jednoducho nevedia pochopit, ze maleho nemam s kym nechat aj keby som chcela
@alby2014 mas pravdu, musim ho nechat s manzelom. my ked sme doma, davam mu instrukcie co a ako, aby sa aj on vedel o maleho postarat. a aj on si hlada vlastne sposoby ako na maleho.
@hrjanka @ewelyn3 budem riesit manzela. nie je to zasa tak, ze manzel s malym vobec nie je sam. ked ma manzel volno, tak ja si chcem este aspon hodinku na vyse pospat, tak manzel vezme maleho a stara sa o neho. alebo ked pride niekedy z prace, tak ja varim, upratujem, osprchujem sa atd. a stara sa o maleho sam. alebo ked ma manzel volno a ja si potrebujem ist poobede lahnut, lebo som velmi unavena, tak sa stara o maleho. ked som hore, davam mu instrukcie co a jak aby vedel finty.
na zaver chcem dodat, ze bez maleho som bola zatial len 2x. raz cca tyzden pred vianocami, ked som si sla ku lekarke po recept to bolo 40 min., a potom pred vianocami na 1,5 hod. problem mam, ked odidem z bytu a manzel je s malym sam. ked som doma, nemam problem nechat maleho s manzelom o samote, pretoze som doma. cokolvek sa bude diat alebo cokolvek budu potrebovat, som tam. ked z bytu odidem, tak tam uz nie som. a mam obavy, ci sa manzel o maleho sam zvladne postarat. a preto musim nechavat doma len ich dvoch, aby sa manzel naucil sam o maleho postarat bezo mna a ja mozem byt potom kludna. co sa tyka starych rodicov, tam je presne tento problem, ze kedze maleho videli dokopy 2x, nepoznaju jeho spravanie. mam strach ze s nim odidu z bytu a bude vonku plakat a nebudu ho vediet utisit, nebudu vediet, co mu je. netrapi ma to, ze maly nie je so mnou hoci mi to pride velmi divne a "nieco mi nesedi" kedze sme stale spolu, no stale myslim na to, co je o maleho postarane tak ako ma byt
@hviezdickka neboj, prejde to .. a netreba to silit, rob tak ako to citis. mna to definitivne preslo pri druhom dietati. teraz som rada ked mi niekto postrazi starsieho, uz mi je aj pomaly jedno kolko kg cukrikov do neho niekto napcha (ak mam vdaka tomu na chvilu vacsi klud). mladsia este nemoze ist k nikomu, ale kebyze mi niekto teraz na par dni ci aspon hodin postrazi obe tak by som nevahala 😀 ked uz velmi nevladzem, utesujem sa predstavou ako ju davam aj s krabicou sunaru (je kojena) rodicom nech s nou robia cokolvek a utekam prec 😀
@hviezdickka bud v pohode. Si uplne normalna mamina. Tak to je a tak to ma byt. Ked budes mat druhe, uz to bude ine a ked aj tretie .... ako pise meluela: prejde ta to. Budes sa mozno pred detmi aj skryvat, nech mas minutku pokoj. A hor sa na nakupy, ked je niekto doma s detmi.
Moje detvaky boli od mala naucene na braska,segru,aj muza...Ja som msla cas vyventilovat sa a vratit sa napr po 2hodinach od kadernicky zresetovana.....Ved byt doma dve materske po sebe je na cvokara....Deti maju 9,7 a dcerka za chvilu 2,5r a strach bude tiez stale ked idu von pred panelak z okna ich vidim ci im niekto neblizi ci oni nieco nevyvadzaju v pripadoch ked s nimi byt nemozem najma koli dcerke byva casto chora tak vacsinou chlapcov pustim von a s nou som doma....Ked su vsetci doma som spokojna lebo viem ake su sidliska nebezpecne....Verim tomu ze o svoje deti sa budem bat aj ked budu uz zenati a mimo....ved su to moje deti....No na druhej strane som happy ked si v klude nakupim,ked si zajdem ku kozmeticke,kadernicke s kamoskou na kavu a viem ze deti su ok....🙂 🙂 🙂 🙂 neboj casom to polavi casom sa naucis bat tak zdravo...😎
Ja si myslim,ze to casom prejde,ako bude rast.Ja som pri prvej dcere tiez nevedela odist nikam,a ked uz som sla tak som bezala tam aj naspat.Ked uz mala vyse 1,5 roka tak mi z toho zacala cvakat😝.A doteraz je dcera na mna velmi naviazana...Nuz teraz uz mam druhe dieta a je to uplne o inom...ked mozem idem...ale samozrejme len nakupit,alebo na masaz.
@moni244 asi si si nevšimla, zakladateľka píše že manžel veľa pracuje, preto musela to všetko čo zas píšeš ty robiť sama. Ja zas tomu rozumiem, manželovi malého nechám ale podobné ako ona, všetkých blízkych máme ďaleko, takže keď prídu a chcú ho kocikovat, tiež mám obavy, predsa len, nepoznajú ho tak ako ja
dakujem dievcata, minule som bola v meste sama 2 hodiny
@hviezdickka Gratulujem🙂 A dobre bolo?
@hviezdickka To je super úspech😉 Verím, že si neutrpela žiadnu psychickú traumu😢
@cajomila @dankabodvanka dakujem. isla som mu zhanat spaci vak 😀 bola som uz psychicky totalne vycerpana a potrebovala som akutne vypadnut. dala som maleho spat a myslela som si, ze tak hodinku aspon pospi a manzel to zvladne kym pridem. maly sa zobudil 10 min po mojom odchode. zvladli to vsak spolu, hoci maly cely cas plakal
@rebeka7501 Nevadí 🙂 Už som si zvykla🙂