Syndróm vyhorenia počas materskej
...zažili ste to?
@evabb35 😉 som sa pobavila, niecim podobnym sme presli aj my 😉 Ale ako hovorim, on je velmi dobry clovek, len je to jedno velke decko 😉 ale poooomalyyyyy sa to zlepsuje, ked to porovnam, ze ked sa nam narodilo prve dieta, nebol schopny v domacnosti urobit absolutne nic, iba 1x v tyzdni s obrovskym frflanim povysavat, tak oproti tomu teraz musi mat pocit, ze maka ako otrok 😀
@dada1212 neboj, neodmietam...mozno to len na prvy pohlad tak vyzera, lebo sa hrabem zo dna...ale neboj, ja sa pozbieram
@lamina neboj, uz som mu raz na par dni odisla... 😉
ZEN, ABY BOLO JASNO...NESTAZUJEM SA A NEODMIETAM VASE NAVRHY NA POMOC. LEN SKUSTE POCHOPIT, ZE MOMENT, KEDY SOM TO NAPISALA BOL (ako hovori jedna moja znama) VRCHOL SPODKU. Dnes uz je lepsie, hovorili sme o tom...resp. dostal riadnu hbovu polievku, na ktoru odpovedal mlcanim, ale zacal makat. Tazko povedat, dokedy to vydrzi, ale razne som odmietla byt domaci robot...a este aj v ramci vztahu vo vsetkom vyhoviet. Ja som to nemala kde inde pustit, lebo akosi mi dnes chyba u ludi vlastnost, ze hned nemoralizuju, su ticho a len si to vypocuju. Takze ak som zavolala takym tym mojim butlavym vrbam, nejak bola kazda nastavena hned nacistenie mojho zaludka. A tak mi z toho bolo maxi na prd. A pridali sa k tomu aj ine veci...pokazena pracka, odisla telka, koza z uraduu zbabrala cosi v udajoch...neprisli rodinne pridavky (vraj ze buduci mesiac poslu spatne...ze diky...), maly mal uraz...a vela vela dalsich veci...jednoducho som buhcla...dakujem za kazdu radu, kazdy prispevok...ste zlate...
@lenka_da TM vysáva 😕 MM odjakživa neznáša "hluk" vysávača a tak vysávam len keď nie je doma, aby ho ten hluk neobťažoval.
Už len čakám, kedy zaradia do TV seriálov aj postavy žien, ktoré nikde nepracujú a celé dni nič iné nerobia len chodia s deťmi na detské ihrisko, vymýšľajú zdravé a lacné maškrty, ktoré zasýtia celú rodinu, učia deti rozprávať, pracovať s plastelínou, hrať sa s loptou, navliekať gorálky, básničky, pesničky, riekanky, tančeky, cviky na ploché nôžky, čítajú deťom rozprávky, vysávajú, žehlia, perú, nakupujú, upratujú...mne je jedno v akom seriáli sa takéto postavy žien objavia, aby mali svokry trošku obraz o realite mladých mamičiek.
@dazdovka napisala si to akoby som to pisala ja 🙂
@lenka_da keď malo dieťa okolo 2 rokov, potrebovala som ísť k lekárovi na pol dňa a zavolala som mamu na stráženie. Tak som jej vysvetlila režim dňa a všetky aktivity s dieťaťom /dokonca som jej nechala na stole brožúrku s riekankami/ a priebeh domácich prác počas dňa. Keď som prišla domou, brožúrka nedotknutá ležala tam kde som ju položila a na moju otázku čo robili z toho nášho zavedeného režimu dňa a čo stihla z domácich prác som dostala odpoveď - ale veď to sa nedá stihnúť.
@lenka_da raz prišiel MM večer z roboty domou, rozhliadol sa po byte a povedal, že sa v byte nič od rána nezmenilo 😀 a že čo som celý deň potom robila okrem mojich obľúbených činností ako je nakupovanie, varenie a žehlenie. Po chvíľke zamyslenia sa v mojej unavenej a strapatej hlave zrodila odpoveď - ochraňovala som Tvoje dieťa pred úrazom, byt pred zničením a dopravila Tvoje dieťa a nákup na miesto určenia bez dopravnej nehody a ohrozenia zdravia Tvojho dieťaťa. 😀 On totiž ani netušil koľko námahy ma vtedy stálo udržať byt v takom stave, v akom sa nachádzal pri jeho odchode do práce aj počas rôznych tvorivých aktivít s dieťaťom 😀
@rainbow0508 aj ja si dovolím prispieť do tejto témy. Moj názor je podobný ako píše @aliza 😉 . Ak nemáš oporu, podporu, pomoc v manželovi, tak to potom ide ruka v ruke. asi treba problém hladať ( teda riešiť tam),a potom inde. Situáciu, akú opisuješ by som ja nezniesla!!! Aby mne muž povedal to, čo tebe, tak dovi.dopo. Nikdy by si to voči mne nedovolil!! Mna si váži , dokonca obdivuje, a chápe aké je to byť na materskej. Neviem, či mám mm z Venuše, ale dakujem Bohu, že ho mám a smozrejme aj našu dceru. ja som sa ešte nenašla v takej situácii,aby som kričala, alebo aby som cítila zlyhávanie, unavu, depresiu. Už som toto niekde do podonej témy písala a vela mamičiek mi písalo, že pri 10 mesačnej dcere nie je tolko práce. To áno, uznávam, priznávama...ale tá oproa z druhej strany je fakt potrebná 😉 . ja obdivujem maminky, ktoré su bohužial na detičky samé...sklánam sa pred nimi 😉 - klobuk dolu. S mojou malou som stále len ja sama, nikdy som ju nikomu nedala ani len postrážit, ani pokočíkovať....sme spolu, hráme sa a dakujem za to, že je zdravá...táto myšlienka je pre mna hnacím motorom....že je zdravá!!!!!!!! Možno som trochu odbočila od témy, ospravedlnujem sa. Ja som syndrom vyhorenia pocítila v práci - v zamestnaní, teraz, na Materskej si to užívam ( síce nechodím na dovolenky, ani po obchododch, ani do reštiky), ale užívam si to s našou vymodlenou, vytuženou dcerou! Ako som na materskej, som ako znovuzrodená...a tomu vdačím aj mojmu mm.
@rainbow0508 Takéto dni poznám, pred pár dňami bol mm na služobke, ja s malým neposedom sama doma niekoľko dní, všetko bolo v pohode, ale v ten posledný deň- no psychiatria- malý vymýšľal, kričal, nič ho nebavilo, všade neporiadok, bazén som mu napustila- on nechce, išiel dnu, do obchodu- ani náhodou, no nemala som silu to riešiť a do toho zavolala moja mama a ja som spustila taký plač, že sa zľakla, čo sa deje. Tak som sa vyrevala, vydýchala- predsa ma nezničí moje milované dieťa 🙂 Keď som sa ukľudnila ja, aj malý sa utíšil a bol pokoj. Sama si vyčítam, že aká som k nemu nervozna, podráždená a obdivujem matky, ktoré to zvládajú s pokojom a kľudom. Ale potom si poviem, toto treba zmeniť, nevšímam si, keď vrieska, nechám ho nech sa vykričí a nereagujem na zbytočnosti. Sú proste dobré, ale aj zlé dni, ale najlepšie je, keď ho stisnem, zoberiem na ruky a on sa utíši, pritúli 🙂 a ideme ďalej s úsmevom
@lili_mia
citujem tvoj prispevok: lili_mia stardust jedine taká práca, ktorú urobíš aj z domu .. jasné, že doma sa mu musíš povenovať, ale manžel musí vziať na vedomie, že nech máš večer kľud a ty to musíš dorobiť a odoslať .. iné ma nenapadá
jednoducha rada bez toho, aby si poznala suvislosti, ale mas pravdu! Moznosti na to mam, opatrovatelka dostane v pondelok pisomne oznamenie o ukonceni zmluvy. Na co je mi takato pomoc od statu, ked mi je prd platna? Lepsie sa organizuje praca mesiac popredu ako z hodiny na hodinu, ked opatrovatelka na zaklade svojej psychologickej analyzy usudi, ze dieta je chore a lekar si potom tuka na celo, ze co tam lozim so zdravymi detmi (a ja musim riskovat, ze sa mi tam deti naozaj nakazia)
@rainbow0508 super, že je ti dnes lepšie 😵 Niekedy máme každá toho plné zuby a rozchod s partnerom nie je ani u mňa riešenie. Treba si "len" povedať, niekedy je to síce ťažšie, aj partneri majú svoje starosti s prácou, ale tak isto ako oni chodia do práce, tak my sme síce doma, ale tiež nevysedávame na zadku. Niekedy naozaj pohár prekypí ... Treba robiť veľa programov aj s partnerom, nech pochopí, že s deťmi to nie je vždy ľahké a len zábava, ale hlavne vedieť si "uchmatnúť" čas len a len pre seba. Čo i len doma pri kávičke, vypadnúť na kozmetiku alebo len na nákup.
Dobre, že si si povedala, a skús teraz keď vychladnete aj jeho postoj a reakciu na to všetko. Nech si povie, ako si to predstavuje a zladíte to spolu. Veď ste rodina 😉
@stardust v podstate som očakávala, že bud zamietneš, alebo rozpíšeš, prečo sa nedá .. napr firemný systém, do ktorého nemáš prístup z domu, manžel robí nočné, týždňovky, takže nemôže obriadiť decká, kým si ty robíš svoje .. možností je veľa a len pri postupcom zhodnocovaní situácie príde zrazu osvietenie a ide s nápadmi 🙂
@minewka tak ja som ho už ťahala aj na také prkotiny ako motýle v botanickej záhrade a on tam nechcel ísť .. bol krik, moje urazenie sa a jeho nespokojnosť, že ho zase do niečoho nútim .. všetkému by som sa vyhla, keby som tam šla sama a jeho do ničoho nenútila 😀 s odstupom času už to beriem s rezervou, mám ako tak predstavu, čo nemám nabudúce robiť 😉
@lenka_da no...to u nas napodobne 😉
@fomarik milion lajkov 😵 presne toto si treba uvedomiť..tešiť sa , najmä z chvíľ s deťmi, ked padám únavou, lebo musím stýkrát absolvovať s bábikiným kočiarikom a medvedíkom v ruke cestu akože k lekárke, vyšetrovať a dávať lieky bábike, upratovať detskú kuchynku, vysávať slnečnicové semená z koberca , meniť 5x ponožky, lebo zásadne vybehne na mokrý trávnik bosá...tak si poviem, chválabohu, že je zdravá, šťastná , spokojná, že neležíme v nemocnici a nemusím ju držať na rukách s infúziou v nohe...budem sa hrať, hračky upracem len raz večer, nech máme cez noc pekne 😀 miesto zmývania pôjdem von, nech ma neťahá za nohavice a navarím si večer na dva dni.. 😉
@evabb35 to, ako sa ťa muž spýtal, že čo si celý deň robila, mi pripomenulo jeden fúzatý vtip. Už si nepamätám presne, ale zaimprovizujem:
Takže muž príde domov z práce, deti nájde na dvore, v pyžame, zababrané od jedla, ako sa hrajú s kopou hliny. Preľaknuto beží dnu, že kde je žena. Vo dverách na ňu zakričí, žena nič. Ide dnu, a vidí kopec porozhadzovaných hračiek po celej dlážke, roztočené rolky toaleťáku po kúpelni, na stole špinavé taniere z raňajok a obeda, v kuchyni neupratané hrnce a panvice z varenia. Ide ďalej, tam po dlážke porozhadzované špinavé prádlo..... atď. (zvyšok na predstavivosti každej maminky). Beží hore po schodoch, žena sa stále neozýva. Muž prestrašený na smrť, čo sa jej len mohlo stať. Nájde ju v hornej kúpelni - vo vani plnej peny, zapálené sviečky, šampáňo v ruke. Spýtavo sa na ňu pozrie a žena povie: "vieš miláčik, ako sa ma každý deň pýtaš ""čo si dnes vlastne celý deň robila?" ? TAK TAKTO TO VYZERÁ, KEĎ NEROBÍM NIČ! 😀
@rainbow0508
asi sa budeš hnevať, že tu na to reagujem, ale je zvláštne čítať o tom ako má niekto syndróm vyhorenia z materskej dovolenky .Po 4 porodoch stále tvrdím, že úžasnejšie obdobie ako materská dovolenka neexistuje, objatie od toho malého úžasného človiečika, ktorý ťa zbožňuje aj keď mu nacápeš po zadku, je ten najkrásnejší pocit na svete. Prežili sme neopísateľné peklo, keď som so sedemmesačnou dcérkou v náručí pozerala ako to maličké stvorenie umiera a ja som mu nevedela nijako na svete pomocť, všetky peniaze na svete by nám ju nevrátili. Nespávali sme ešte rok potom a budila som sa pravidelne o 2.47 ráno - v hodinu jej úmrtia. Dva roky potom som iné nerobila, iba merala bazálnu teplotu a plakala každý mesiac....., že zasa prišli. Po dvoch chlapcoch a nebohej dcérke som tak túžila po dievčatku, že sme to dali aj vypočítať Jonášovi. Ďalší úder bolo mimomaternicové tehotenstvo, a zas všetko odznovu. Ty vieš dobre, že máme zas chlapca, tak strašne som plakala, že to nevyšlo, ale pochopila som, že ten maličký za to nemože a tak máme tretieho chlapca. Je to úžasné dieťa, popri dvoch puberťákoch, je v rodine malé 3,5 ročné potešenie, ktoré nás všetkých akosi zbližuje. No a čo sa týka partnera , pohreb dcéry nás akosi odcudzil, nedokážeme si nájsť spoločnú reč, ale život mi napĺňajú deti, časom aj pocit duševného pokoja, že jedno dieťa mám v nebíčku a už sa malinká nemusí trápiť. Viem, že nemám právo nikoho moralizovať, ale ženy - matky, poviem len jedno: dennodenne v práci vidím tak strašne postihnuté deti, že ďakujem Bohu za každý deň strávený zo svojimi krásnymi zdravými deťmi, niektoré ženy tento pocit nikdy nespoznajú a dali by za to všetko na svete.
PS: Žiaden chlap na svete nestojí za to, aby sme sa utápali v ľútosti, ak sa mu to páči, nech sa ľutuje sám......takže jedna studenšia sprcha a problémy si fuč. A pračka zlatko? Tá ťa nemože rozhádzať, blbá Popelka máchala prádlo v potoku a kam to dotiahla??????
Baby je to dlhe, ale dobreeee 🙂 A myslim si, ze ku tejto teme to presne pasuje. Napr. na mna to plati skoro na 100% 🙂
Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň.
@juditr Tak klobúk dole, prežila si si svoje. Musíš byť veľmi silná osobnosť, keď ťa to nepoložilo. Máš môj obdiv. A máš veľkú pravdu v tom, že deti sú úžasné a sú hlavne naše, nech sú akékoľvek. Len niektoré sú neposednejšie a trošku viac náročnejšie na výchovu a keď si matka prežije peklo, potom má úplne iný pohľad na život.
Ja svoje dieťa nadovšetko milujem- po dvoch potratoch som si tiež užila svoje, ale tiež mám niekedy výčitky svedomia, že ho nezvládam. Ale za žiadnu cenu si nechcem pripustiť, že by som ako matka v niečom zlyhala. Som len človek a pre svoje dieťa urobím čokoľvek. Aj keď robím chyby, verím, že som mu dala všetko, čo som mohla a som ta najúžasnejšia matka na svete. Tak, ako všetky skvelé a milujúce mamy. A aj mamy majú právo na drobné zlyhania, treba si občas priznať, že jednoducho porebujeme pomoc, či podporu. Na to predsa máme rodinu, maželov, Držte sa
@juditr neboj,uz je dobre...len poznas ma...uz to bol vrchol vsetkeho
@juditr ...a inak nepisala som, ze "z materskej"...ale "na materskej"...ja nemam dojem, ze by som bola z deti svorc...daju zabrat...ved sama vies, aki su ti nasi prckovia...ale lubim ich a som rada, ze ich mame
@jorsulova no super basnička, a aka trefnááá, snad kazda sa tu nasla 😉
@stanushqa85
@adriana7 veru veru urcite kazdej mamicke usmev vyludi na tvari 🙂
@rainbow0508 zažila som niečo podobné na materskej. spolu s oboma synmi som bola doma 5 rokov. Zrelá na psychiatriu 🙂 našťastie to prešlo. Bála som sa potom vyjsť na cestu bez kočíka 🙂
@juditr je to velmi smutne, ked sa stane to co vam.... az ma z toho vzdy zamrazi ☹
moj muz bol vazne chory a odvtedy viem, ze clovek vela veci pochopi, az ked sa stretne s nejakou tragediou alebo chorobou... aj ja sa na zivot uz pozeram inak 😒
lenze... ked je clovek v depresii, prip. v stave o akom pise zakladatelka diskusie, tak mu nepomoze si uvedomit, ze su na tom ludia horsie.... resp. pomoze, ale len kratkodobo...
ja som mala poporodnu depresiu a v tom najhorsom obdobi som si tiez vela krat hovorila, ze mam zdrave dieta, nic nam nechyba, tak ako to ze sa necitim dobre? proste to treba riesit s odbornikom, inak su vsetky rozumne argumenty na nic....
@lenka_da aby som sa vyjadrila doslovne, tak vtedy MM povedal, že nákupy sú mojou záľubou. 😀