Ako ďalej prekonať vyhorenie a osamelosť?

Ajojte zienky. Prosim o podporu, radu. Mam 31r, manzel ma 33, synovia coskoro 2 a 5.
Od mala som mala partiu, kamosky, tancovala som sutazne. S manzelom som od mojich 16tich.
Sli sme spolu byvat pocas mojej VS, po skonceni jeho VS.. mala som vtedy 23r a vzali sme sa ked som mala som 24r.
Prve dietatko ked som mala 26. Dojcenie necele dva roky. Druhe dietatko v 29. Dojcenie necele dva roky (vcera som odstavila).

Zeny. Ja som vyhorena. Viem to. Alebo na mna ide depka? Co mam robit?
Brigadovala som od 15tich do 23r. Stale.. raz obchod so sportovymi potrebami, potom s oblecenim, banka, kino, splatkove oddelenie, staz na ministerstve.. vsehochut. Tancovala som sutazne od 5 do 18 rokov. Trenovala deticky. Vzdy som mala okolo seba partiu, ludi, napln dna.
A zrazu. Pat rokov nic. Ako vazenie.. len deti a deti a deti. Manzel vkuse v praci (zivnostnik).
Moji rodicia este pracuju, nemaju cas mi “pomahat”. A svokrovci total nezaujem.
Ale ze vobec. Druheho synceka videli raz. Doma na mne skoro vsetko - cela mentalna zataz, samozrejme staroslivost o deti o domacnost. Manzel nie je typ, ze po praci lahne, to nie, ale aj ked nieco urobi tak je to minimum kedze chodi domov neskor. Az posledny tyzden zacal doma robit viac a hlavne sam od seba.
Starsi zacal chodit do skolky az ako 4 rocny a aj to len na styri hodiny denne a to len parkrat do mesiaca. Niektore mesiace bol mozno max 5x. Cize ked sa narodil mladsi tak som bola cely rok s oboma. Kvoli mladsiemu takto.
Mladsi sa narodil skor, mal zdravotne problemy, musel zabojovat o zivot a vdakabohu je ok, len rehabilitujeme.

Nemam kamosky, rozdelilo nas materstvo a boli to typy ktore sa pozyvali vecne len ku mne, nikdy nepozvali ony a vzdy rozpravali len o detoch. Casom vztahy vzajomne ochladli. Ziadne hadky ani nic podobne. Nedavno som zacala chodit do posilky - ale momentalne je to skor na pritaz lebo pride manzel tesne pred mojim odchodom a uz sa obuvam a odchadzam (25min cesta autom tsm, 25 naspat, hodins v posilke a domov dojdem totalne k.o).
Ja sa citim totalne prazdno. Mam dve deti a zaroven.. nic nemam.
Fakt. Predavam na vin*ted a to je jedine co ma momentalne bavi. Nemam svoj priestor, sme v dvojizbovom byte (velkostou ako 3) a uz mi to tu lezie na nervy. Hladame uz vacsie. Cakam uz len na september kedy starsi zacne chodit do skolky na cely den, akokeby to malo nieco zmenit.
Prosim vas. Poradte. Co mam robit? Co si najst?
Po vyske som robila pol roka a este bol covid - takze zas len homeoffice a izolacia. Ja uz potrebujem normalny zivot, dospele rozhovory, mat sa kam vyobliekat.
Vydrzat? Najst si nejaku pracu, hobby? Ake? Citim obrovsku osamelost. S manzelom sa tyzden nerozpravame, on nevie velmi riesit konflikty, vzdy len uteka, uzavrie sa a vzdy som ja ta ktora ich riesi a uz fakt mam dost. Najdlhsi tyzden v mojom zivote co sa nerozpravame, ledva na seba pozrieme.. povieme len cl treba okolo deti, domacnosti.
Mam tetaniu a od noveho roka som uz bola hospitalizovana z vycerpania. A asi si kazdy vie predstavit ake je to doma s dvoma extra zivymi chlapcami, cele dni sama, bez poriadneho neprerusovaneho spanku. Az teraz, posledne tri dni som zacala spavat v obyvacke sama.
Dakujem ak ste docitali moj vylev a dakujem za kazde povzbudive slovo, radu. Viem, ludia maju vazne problemy, existencne ci zdravotne... no ja sa uz dlhsie citim takto a neviem kudy kam.