Ako sa vyrovnať s tragédiou a nepríjemnými reakciami?
Ahojte, nejdem to nejak rozpisovať, no styri mesiace dozadu sa mi obesil priatel, takmer pred ocami, vo vedľajšej miestnosti. Vycitky mam dodnes samozrejme,ze som mohla spraviť viac, aj ked som nemala co. Bohužiaľ som na dedine a nieze by ma to trapilo ze na mna pozeraju jak na vraha ale ano je to nepríjemné a samozrejme ze mi to na psychickom stave nepridáva. Vidieť milovaneho človeka umierat pred ocami nikomu neprajem. Co ma teraz trápi je pre mnohých sebecké, ale ano myslím teraz na seba aby som to zvladla. Ale ta mentalita ľudí je masaker. Pre nich je to ze nechodim v ciernom a neplacem nonstop a chodim do práce,,, podivné. Tak mi povedzte co robiť aby som bola v pohode pre seba aj pre spoločnosť?
@anonym_bbfbeb áno ja to beriem tieto tradície. Ale stále, povedzme si ze su to len tradície a myslím ze tam dole alebo hore im je jedno co ma kto na sebe ale hlavne co ma v ♥️
@bibibee plné súhlasím, len ľudí hlavne staršiu generácie hlavu, zmýšľanie nezmeníš. Robila sa to aj pred 50r a asi aj pred 100.
Tu veľa riešeni nie je, buď sa na to niekto vyprdne a budú ju ohovárať alebo bude plávať s prúdom a dať si čiernu.
Keďže autorke tie reči vadia, tak som kvôli tomu písala zmenu prostredia alebo na štýl mojej mamy, kým zašla na zastávku mala čierny a sveter potom si ho dala dolu a v meste v práci bola v modrom , bielom ale čo len chcela
Ináč aj my sme mali pekný vzťah, vôbec sme sa nehádali, v živote mi nepovedal jediné sprosté slovo. On bol naozaj veľmi dobrý, empatický človek. Lenže v detstve bol brutálne fyzicky aj psychicky týraný svojim otcom. Je dokázané, že týraným deťom sa mozog vyvíja ináč a majú potom v dospelosti sklony k závislostiam. Pochopila som to, keď som si prečítala knihu V ríši hladných duchov. Jeho otec je vinný z jeho smrti, nie ja. Mimochodom , existuje kniha Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé, prečítaj si ju, možno ti pomôže.
@bibibee Môj partner to aspoň neurobil doma. To by som asi neprežila. Do smrti by som to mala pre očami každý deň. Nemôžeme za to! Zapamätaj si to. Nech si hovorí kto chce čo chce, nemôžeme za to!
@anonym_1a5b56 je to neopisatelne... Ved to o to viac sa pytam ze ci mu na mne vobec nezalezalo ze mi to takmer pred ocami spravil. Ja to nechápem ale to sa asi neda, nevidi clovek do hlavy
Myslím, že mne by pomohlo, keby som sa mohla porozprávať so ženami, ktorých partneri tiež spáchali samovraždu. Škoda, že neexistujú nejaké podporné skupiny pre takéto ženy. Ja som sa po jeho smrti cítila neskutočne sama, nemala som s kým o tom hovoriť.
@bibibee Nemas absolutne dovod!! Naozaj. Zo psychologickeho hladiska na tom nie je nic cudne, kazdy clovek ma ine prezivanie, ine smutenie. Prirodzena je aj pociatocna faza soku, kedy nevies uverit tomu, co sa stalo a nejako to spracuvavas. To len u nas je zauzivane, ze na pohrebe musis revat ako o zivot. Nemusis. Mne ked umrela babka, kt som mala velmi rada, na pohrebe mi takmer slza nevypadla. Ale ako nahle som prechadzala autom cez dedinu, kde byvala s vedomim, ze ju tam uz nenajdem, som sa rozrevala ako mala.. a xyz podobnych situacii. Nie som preto cudna, ani psychopat.. len inak prezivam smutok.
@anonym_e8d602 v tomto mas ale úplnú pravdu, tiež to tak mam. Ako keby všetci ocakavali ze ked skoncil jeho život skoci aj moj automaticky. Znie to necitlivo ale asi sa len nejako obrnujem
Ináč aj my sme mali pekný vzťah, vôbec sme sa nehádali, v živote mi nepovedal jediné sprosté slovo. On bol naozaj veľmi dobrý, empatický človek. Lenže v detstve bol brutálne fyzicky aj psychicky týraný svojim otcom. Je dokázané, že týraným deťom sa mozog vyvíja ináč a majú potom v dospelosti sklony k závislostiam. Pochopila som to, keď som si prečítala knihu V ríši hladných duchov. Jeho otec je vinný z jeho smrti, nie ja. Mimochodom , existuje kniha Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé, prečítaj si ju, možno ti pomôže.
@anonym_1a5b56 ďakujem pekne. Pozriem isto 🙂 vidis a to su aj moje otázky že prečo ked sa vsetko zdalo fajn...
Myslím, že mne by pomohlo, keby som sa mohla porozprávať so ženami, ktorých partneri tiež spáchali samovraždu. Škoda, že neexistujú nejaké podporné skupiny pre takéto ženy. Ja som sa po jeho smrti cítila neskutočne sama, nemala som s kým o tom hovoriť.
@anonym_1a5b56 preto som aj sem napisala lebo v okoli pochopenie nenajdem a ti co ma poznaju uz to beru ako ,,, no vec sa stala ...
@anonym_1a5b56 je to neopisatelne... Ved to o to viac sa pytam ze ci mu na mne vobec nezalezalo ze mi to takmer pred ocami spravil. Ja to nechápem ale to sa asi neda, nevidi clovek do hlavy
@bibibee Ja viem, že o mŕtvych len dobre, ale...je pre mňa nepochopiteľné, že samovrahom je jedno, že po sebe zanechajú hlboký smútok, krvácajúcu jazvu, čo pretrváva desiatky rokov a neustále výčitky: "Prečo so si nevšimla, že je niečo zle? Prečo som tomu nezabránila?". Ukončením svojho trápenia spôsobia doživotné utrpenie svojim blízkym. Svoj kríž hodia na nich. Je to neskutočne sebecké.
V tej knihe, ktorú som ti tu spomínala, sa píše, že je dokázané, že pozostalí po samovrahoch prežívajú oveľa intenzívnejší smútok, ako pozostalí po ľuďoch, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. Kto to neprežil, ten to vôbec nemôže pochopiť.
@bibibee Ja viem, že o mŕtvych len dobre, ale...je pre mňa nepochopiteľné, že samovrahom je jedno, že po sebe zanechajú hlboký smútok, krvácajúcu jazvu, čo pretrváva desiatky rokov a neustále výčitky: "Prečo so si nevšimla, že je niečo zle? Prečo som tomu nezabránila?". Ukončením svojho trápenia spôsobia doživotné utrpenie svojim blízkym. Svoj kríž hodia na nich. Je to neskutočne sebecké.
@anonym_1a5b56 preto ja dodnes, nie smútok ale momentálne som v štádiu hnevu a ked prejdem hnevom tak neviem ake bude dalsie. Nech sa na mna hneva kto chce ale nie sebe ublizil, ale inym ludom. On uz ma asi klud aj ked kto vie. Ale toto sebectvo nedokážem zatial odpustit ...
Ludia su hyeny a cim mensia obec,mesto,tym je to asi horsie. Nosenie ciernej je blud. Nijako si tym nepomozes. Mrtveho to nevrati. To je len ukazovanie sa pred ludmi. Co ludia povedia,ked nebudes nosit ciernu... kasli na ludi. Nie je to tvoja chyba. Nemozes za konanie inych. Ludia su hlupi a nevzdelani,ked utocia na pozostalu zenu po samovrahovi. S tym nic neurobis. Ty si musis vsugerovat,ze za to nemozes. To,ze niekto o tebe nieco tvrdi,neznamena,ze je to pravda. Je mi luto,ze v takej bolestivej chvili musis celit este takymto urazkam a reciam ❤️ Ludia by si mali uvedomit,ze kazdy preziva smutok inak. Niekto to preziva navonok a dava okoliu vidiet svoj smutok. Ini ho preziva vo vnutri a sam sa zoziera. Mam znamych,ktorym zomrela 2 rocna dcerka. Aby sa nezblaznili od zialu,zacali prerabat dom. Sprosti ludia ich ohovarali,mudri ludia citili ich zial. Jednoducho kazdy clovek nejakym sposobom preziva zial a preto nikdy nesudme konanie inych.
V tej knihe, ktorú som ti tu spomínala, sa píše, že je dokázané, že pozostalí po samovrahoch prežívajú oveľa intenzívnejší smútok, ako pozostalí po ľuďoch, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. Kto to neprežil, ten to vôbec nemôže pochopiť.
@anonym_1a5b56 tak to je samozrejme ze ked niekto umrie na starobu alebo chorobu človek s tym sa uz predom vysporiadava pomaly, jasne ze sa to nieje jednoduché ale jednoznacne sa to neda porovnat
Ludia su hyeny a cim mensia obec,mesto,tym je to asi horsie. Nosenie ciernej je blud. Nijako si tym nepomozes. Mrtveho to nevrati. To je len ukazovanie sa pred ludmi. Co ludia povedia,ked nebudes nosit ciernu... kasli na ludi. Nie je to tvoja chyba. Nemozes za konanie inych. Ludia su hlupi a nevzdelani,ked utocia na pozostalu zenu po samovrahovi. S tym nic neurobis. Ty si musis vsugerovat,ze za to nemozes. To,ze niekto o tebe nieco tvrdi,neznamena,ze je to pravda. Je mi luto,ze v takej bolestivej chvili musis celit este takymto urazkam a reciam ❤️ Ludia by si mali uvedomit,ze kazdy preziva smutok inak. Niekto to preziva navonok a dava okoliu vidiet svoj smutok. Ini ho preziva vo vnutri a sam sa zoziera. Mam znamych,ktorym zomrela 2 rocna dcerka. Aby sa nezblaznili od zialu,zacali prerabat dom. Sprosti ludia ich ohovarali,mudri ludia citili ich zial. Jednoducho kazdy clovek nejakym sposobom preziva zial a preto nikdy nesudme konanie inych.
@marca12 to si bohužiaľ krásne vystihla, uz som tu aj v komentároch pisala ze ako sa ja s tým snazim vyrovnať. Vela ludi ma napríklad prestalo zdraviť na dedine co je fakt ze az do smiechu zial. A nie ze by sa niekto spytal ako mi pomoze ako sa mam. Ale kdeze...
@marca12 to si bohužiaľ krásne vystihla, uz som tu aj v komentároch pisala ze ako sa ja s tým snazim vyrovnať. Vela ludi ma napríklad prestalo zdraviť na dedine co je fakt ze az do smiechu zial. A nie ze by sa niekto spytal ako mi pomoze ako sa mam. Ale kdeze...
@bibibee To je vizitka tych ludi. Aj mna by to trapilo,ale snaz sa povzniest sa. Mysli na seba a kasli na hlupakov. Su to chudaci nevedomi.
Kasli na ludi. Dobry a uprimny clovek ti bude priat v zivote len to aby si nasla pokoj a stastie. Ja mam kolegynu, ktorej muz sa hodil pred cca 10 rokmi pod vlak. Podla mna jej proste znicil cely zivot. Ona sa nikde neposunula, je mlada, krasna ale kazdy volny den travi u svojich svokrovcov o ktorych sa stara namiesto neho a ktorym nezistne pomaha. Do jej vnutra nevidim. Mozno sa citi vinna, mozno uz nechce iny vztah ale v momente ked to spravil rozhodol aj o jej osude. Neviem si predstavit, ze niekto vini niekoho za partnerovu samovrazdu.
Ešte vieš s kým by som sa chcela rozprávať? So ľuďmi, ktorí spáchali samovraždu, ale prežili. Aby som pochopila, čo taký človek cíti tesne pred tým, než to urobí, na čo myslí a tak.
@anonym_1a5b56 preto ja dodnes, nie smútok ale momentálne som v štádiu hnevu a ked prejdem hnevom tak neviem ake bude dalsie. Nech sa na mna hneva kto chce ale nie sebe ublizil, ale inym ludom. On uz ma asi klud aj ked kto vie. Ale toto sebectvo nedokážem zatial odpustit ...
@bibibee Nehnevaj sa na neho, prosím...ty to vnímaš ako jeho sebectvo, ale ten človek trpel tak veľmi, že prelomil v sebe pud sebazáchovy, aby mohol uniknúť.
@anonym_1a5b56 🙏🙏🙏🙏🙏 neviem co napísať, ale je to presne to. Na mna tiež tak všetci pozeraju a nie len to uz som sa dopocula ze za to ja mozem takže niet o com. Ja ta chapem ale nechapem všetkých naokolo.
@bibibee nenusis nikoho chápať. Chapu ta podporujú? Ak nie nemusíš ani ty. Dolezita si ty tvoj život zdravie. Necakaj od ľudí nič žiadne pochopenie pochopi ťa iba ten čo si nieco podobne prežil. Ako ti tu radili musíš mať ľudí na háku a starať sa o seba. A teda mamu ako si písala. Ak ide o čiernu známa hovorí smútok sa nosí v srdci nie na oblečení. Ty máš plne pravo smútiť ako to ty cítiš a tvoje pocity ťa vedú. Fakt si okolie moze trhnut. A ešte pár osobných info. Možno to niekomu pomôže. Mala som istý čas dozadu fakt blbe obdobie. Uvažovala som nad ukončením života. Ľudia v tomto rozhodovacom case občas niečo naznačia. Ale sama som to robila tak nešikovne že to nikomu nedoplo. Ale este som len testovala svoje moznosti. Nemala som presný plán ani nič také. Bolo to také otukavanie. Potom prišli chvíle keď už som vážne uvažovala. Keď je niekto v tejto fáze tam už ťažko niečo urobiť. Ak sa niekto fakt rozhodne urobí to. Akurát ja som naisto vedela že to bude niekde mimo domu tak aby som toho čo má nájde vydesila čo najmenej. Skutočne si nemusíš nič vyčítať. Keď už je niekto pevne rozhodnuty a pustí sa tak ho ťažko niekto zastaví dá si záležať aby mu to vyšlo. Ja som ešte aj počúvala hudbu ktorá ma držala v tom naladeni. Ono je to proces každý to má asi trochu inak ale ja som našťastie včas zabrzdila keby ešte kúsok sa v tom motam tak neviem. Ale skutočne si nič nevyčítaj. Toto rozhodnutie každý robí za seba malokedy je to skrat a vo fáze príprav už sa nedá urobiť nič. Bolo to jeho rozhodnutie a nie vždy vieme zdieľať svoje pocity. Tie ťažké myšlienky sa veľmi ťažko vysvetľujú. Teraz sa musíš postarať o seba byť k sebe láskava dobrá a dať pochopenie a podporu sebe. Urobila si všetko naj ako sa dalo a nič zle si neurobila. Ľudská myseľ je niekedy veľmi zložitá. A ludi fakt nerieš. Stále budú do niečoho rýpať. Naj do veci ktorým nerozumejú
Ešte vieš s kým by som sa chcela rozprávať? So ľuďmi, ktorí spáchali samovraždu, ale prežili. Aby som pochopila, čo taký človek cíti tesne pred tým, než to urobí, na čo myslí a tak.
@anonym_1a5b56 myslím ze keby velmi patras tak najdes nejakych ale aj tak jeden clovek ti nepovie pribeh a myslienkove pochody tisicok ľudí...
@bibibee Nehnevaj sa na neho, prosím...ty to vnímaš ako jeho sebectvo, ale ten človek trpel tak veľmi, že prelomil v sebe pud sebazáchovy, aby mohol uniknúť.
@zuzitko74 Dobre, ale keď už, tak mohol to urobiť citlivejšie voči nej, nie doma vo vedľajšej izbe preboha.
@bibibee Nehnevaj sa na neho, prosím...ty to vnímaš ako jeho sebectvo, ale ten človek trpel tak veľmi, že prelomil v sebe pud sebazáchovy, aby mohol uniknúť.
@zuzitko74 Autorka prechádza rôznymi fázami smútku. Hnev je súčasťou toho. Zdá sa mi to len, alebo je to pravda, že viac samovrážd spáchajú muži? Vyskočia z okna, obesia sa, hodia sa pred vlak - to naštve asi najviac ľudí. To je také sebecké a bezohľadné. On sa trápi, on má problém, on nemá peniaze, len on je stredobod vesmíru, tak na ostatných zvysoka kašle. Nedá sa to ináč opýtať, ale to im ozaj šibe?
@bibibee Nehnevaj sa na neho, prosím...ty to vnímaš ako jeho sebectvo, ale ten človek trpel tak veľmi, že prelomil v sebe pud sebazáchovy, aby mohol uniknúť.
@zuzitko74 ale keby aspon povedal niečo tak sa pokusim pomoct samozrejme, ale nebolo nic vidieť, vzdy usmiaty a nic nikdy nepovedal ze ho az tak trapi ze toto
@zuzitko74 ale keby aspon povedal niečo tak sa pokusim pomoct samozrejme, ale nebolo nic vidieť, vzdy usmiaty a nic nikdy nepovedal ze ho az tak trapi ze toto
@bibibee Zaslúži si vôbec po tomto všetkom, aby si sa nad tým zamýšľala? Aj mňa by to hnevalo. Nosila by som tričko s nejakým trefným nápisom: Nie som zodpovedná za rozhodnutia iných.
@bibibee Bol minimálne 20 rokov aktívny gambler. Veľa gamblerov končí život samovraždou. Tajil mi to, aj keď som mala podozrenie, že stávkuje, pretože napriek tomu, že vždy chodil do práce, sústavne bol bez peňazí, nemala som mu to ako dokázať. Nechodil do herní a ja som vtedy ešte nevedela som, že stávkovať sa dá aj cez mobil. Bral si jednu pôžičku za druhou, všetky mi zatajil. Ale neboli tam žiadne náznaky, že by chcel spáchať samovraždu. V deň samovraždy už ráno, keď odchádzal z domu do práce, vedel, že v ten deň to urobí, že sa už domov nevráti, pretože vo svojej izbe mi nechal niečo, čo dokazuje, že to plánoval. Pri odchode sa mi tak zvláštne dlho pozeral do očí, ale nerozlúčil sa so mnou. Normálne odišiel do práce, ešte odrobil 12-hodinovú smenu v práci a potom to urobil.
@anonym_1a5b56 och bože.... Zimomriavky mam. Človek si aj povie ze všetko sa da vyriešiť ,ale to ako to vnima konkretny clovek rozdielne to je asi hlavné veru. A to uz nikto nevidí.
Inak robim vo svete hazardu a viem co to je a aj otca mam gameblera.
Nechal ti list na rozlúčku?
@bibibee nenusis nikoho chápať. Chapu ta podporujú? Ak nie nemusíš ani ty. Dolezita si ty tvoj život zdravie. Necakaj od ľudí nič žiadne pochopenie pochopi ťa iba ten čo si nieco podobne prežil. Ako ti tu radili musíš mať ľudí na háku a starať sa o seba. A teda mamu ako si písala. Ak ide o čiernu známa hovorí smútok sa nosí v srdci nie na oblečení. Ty máš plne pravo smútiť ako to ty cítiš a tvoje pocity ťa vedú. Fakt si okolie moze trhnut. A ešte pár osobných info. Možno to niekomu pomôže. Mala som istý čas dozadu fakt blbe obdobie. Uvažovala som nad ukončením života. Ľudia v tomto rozhodovacom case občas niečo naznačia. Ale sama som to robila tak nešikovne že to nikomu nedoplo. Ale este som len testovala svoje moznosti. Nemala som presný plán ani nič také. Bolo to také otukavanie. Potom prišli chvíle keď už som vážne uvažovala. Keď je niekto v tejto fáze tam už ťažko niečo urobiť. Ak sa niekto fakt rozhodne urobí to. Akurát ja som naisto vedela že to bude niekde mimo domu tak aby som toho čo má nájde vydesila čo najmenej. Skutočne si nemusíš nič vyčítať. Keď už je niekto pevne rozhodnuty a pustí sa tak ho ťažko niekto zastaví dá si záležať aby mu to vyšlo. Ja som ešte aj počúvala hudbu ktorá ma držala v tom naladeni. Ono je to proces každý to má asi trochu inak ale ja som našťastie včas zabrzdila keby ešte kúsok sa v tom motam tak neviem. Ale skutočne si nič nevyčítaj. Toto rozhodnutie každý robí za seba malokedy je to skrat a vo fáze príprav už sa nedá urobiť nič. Bolo to jeho rozhodnutie a nie vždy vieme zdieľať svoje pocity. Tie ťažké myšlienky sa veľmi ťažko vysvetľujú. Teraz sa musíš postarať o seba byť k sebe láskava dobrá a dať pochopenie a podporu sebe. Urobila si všetko naj ako sa dalo a nič zle si neurobila. Ľudská myseľ je niekedy veľmi zložitá. A ludi fakt nerieš. Stále budú do niečoho rýpať. Naj do veci ktorým nerozumejú
@anonym_0cb24e mala som aj ja to co ty píšeš, vela krat a od 15 stich som mala depky uzkosti a bla bla všetko mozne, rezala som sa a neviem co a mala som myšlienky vela krát ale nikdy som nepochopila ten posledný moment ze si tak rozhodnutý že co ti musi ist v hlave. A aby som to upresnila, urobil to mesiac predtým ale utrhlo sa mu lano ked som ho nasla som len pocula buchot ze co robi akože? Ale nic konkrétne som sa nedozvedela. Urobil si z toho srandu a hotovo. Neriesila som to nejakymi psychiatrami alebo co, ved co by som aj mohla? Ale bol úplne v pohode a vidis mesiac na to si to poistil aby mu to vyslo. Takže uz vtedy to myslel vážne aj ked nikto iní to nevidel. A o to je to pre mna horsie, ale na druhu stranu sa zase sebecky utesujem tym , ze urobil by to zas ci by som bola v prahe alebo doma, je to asi tak jak to je. Ja uz nemam co dodať k tomu. Je to fakt na prasky a trauma a ublíženie do konca života
Nechal ti list na rozlúčku?
@anonym_1a5b56 nie, bola som v dome vo vedľajšej izbe, nemala som paru ze nieco kuje. A to sme sa rozprávali v pohode este hodinu predtým a este viem ze v to ráno mi ranajky robil akoby nič
@bibibee Zaslúži si vôbec po tomto všetkom, aby si sa nad tým zamýšľala? Aj mňa by to hnevalo. Nosila by som tričko s nejakým trefným nápisom: Nie som zodpovedná za rozhodnutia iných.
@anonym_4162cc ale je to pravda , ja si to uvedomujem ze to bolo jeho rozhodnutie, ale aj tak vzdy človek ma pocit ze mal urobiť niečo viac
@bibibee
@anonym_e8d602 ja tiež neplačem. Pritom posledný pohreb som prežila úplne "odpojená". V hmle. Ako keby sen. Neprišla mi to ako realita. Nechápala som čo tam robí fotka môjho blízkeho. Mimo. Vraj ma mozog chránil lebo som nebola schopná prijať realitu... Aj mi dlho trvalo kým som si pripustila, že sa to naozaj stalo. Vlastne dodnes mám momenty kedy sa pristihnem pri "fakt? To sa nemohlo stať". Strata ma zasiahla až takto. Pričom navonok žiaden plač, žiadne rúcanie sa, dokonca kľudne úsmev... Skrátka to spracovavám inak. A je to v poriadku.
@wolf_ vies, a je to uplne prirodzene… ten sposob, akym s avyrovnavas so stratou. Taktiez je normalne, ak sa niekto zruti, preplace cely pohreb. Kazdy sme iny. Ja len nechapem, kde sa berie v ludoch tolka bezcharakternost a neempatia, ze este na cloveku po takej tragedii sa idu vyvrsovat…