Ako ste sa cítili po maturite a čo prišlo potom?
Ahojte 😊
často rozmýšľam nad tým, aké zvláštne obdobie je čas po maturite. Človek sa na ňu dlho pripravuje, stresuje, všetci okolo riešia známky a budúcnosť… a potom to zrazu skončí. A príde otázka, čo ďalej? Zaujímalo by ma, ako ste to prežívali vy. Cítili ste po maturite skôr úľavu a slobodu, alebo prišla neistota a chaos? Mali ste jasno v tom, čo chcete robiť, kam ísť alebo kým byť, alebo ste boli úplne stratení? Niekedy mám pocit, že veľa ľudí sa tvári sebavedomo, ale pritom vnútri vôbec netušia, čo so životom. Budem rada, ak napíšete svoje skúsenosti – či ste išli na vysokú preto, že ste to naozaj chceli, alebo len preto, že sa to od vás očakávalo. Či ste mali podporu rodiny, alebo ste cítili skôr tlak na rozhodnutia. Zaujíma ma aj to, či prišiel nejaký moment alebo „zlom“, keď ste si povedali, že ste konečne našli smer, alebo vám to trvalo dlhšie. Ako vyzerali vaše mesiace po maturite? Zmenili sa vám kamaráti, pohľad na život alebo predstavy o budúcnosti? Mali ste obdobie, keď ste sa porovnávali s ostatnými a mali pocit, že všetci už vedia, čo robia, len vy nie? A ak už od maturity prešlo viac rokov, boli by ste radi, keby vám niekto vtedy povedal, že je normálne nemať vo všetkom jasno?
Budem rada za úprimné odpovede 🙂
@anonym_autor hneď po maturite prijímačky na vysokú a hneď po nich skúšky na vodicak… keď som si konečne vydýchla, pomaly bol zápis na VŠ
Ja som po maturite drela hneď na prijímačky na vš a až keď v auguste prišiel papier,že ma berú, opadol zo mňa stres za celý svet 😁 A začiatkom septembra som išla ešte s frajerom na dovču a potom šup sa pripravovať na vš (preukážku na cestovné vybaviť,skriptá zohnať.. atď.)
Môj syn mal iba maturu,na čisté jednotky a do mesiaca nastúpil do práce. Aká sociálka,alebo byť doma? Škola skončila a je načase zarábať, byť dospelý a tešiť sa čo si z výplaty všetko kúpi..🤗
Ja som na vysokú nemohla ísť, nakoľko finančne to nešlo, obaja rodičia boli vtedy nezamestnaní... A najprv bol fajn pocit že som to zvládla a potom ťažký pocit z reality, bol rok 2009 a teda veľká finančná kríza a nájsť robotu na strednom Slovensku takmer nemožné...
Vybavovala VS vo Viedni, zobrali ma ale podmienkou zapisu boli studentske viza, ktore mikvoli nedostatku penazi mi zamietli … mesiac som bola este urazena a sklamana a odisla som robit na cierno do GB, mala som pocit uplneho zlyhania (rok 1997 …. Doteraz ma to s…..)
@anonym_autor najkrajšie prazdniny keď bolo no mature a potom po štátniciach boli dlhé a človek nevedel poriadne do čoho ide takže za mňa úľava.😁
@anonym_autor po maturite prišla úľava a zároveň smútok za mojím milovaným Trenčínom. Za spolužiačkami a životom, ktorý sa mal zmeniť. Na VŠ som nešla. V Auguste som nastúpila do práce vo svojom odbore a pracujem v odbore dodnes, samozrejme za 30 rokov som sa vypracovala a urobila si aj VŠ. Ale na pocity po mature si spomýnam veľmi jasne.
Ja som po mature išla smer Anglicko, potom Bratislava kde som doteraz...a pocity??? Patrí mi svet 😄 také jednoduché bezstarostne obdobie kde som spoznávala o čom je zivot
@anonym_autor ja som akosi vedela, že pôjdem na VŠ, takže som sa tešila - brala som to ako nový začiatok.
Po maturite to bola velka ulava a radost, ze som to zvladla. Tesila som sa do prace ktoru som mala istu, lebo som sa vyucila pre jednu fabriku.
Tiez som chcela ist na vysku aj odbor som vedela,ktory som chcela studovat ale nebola podpora ziadna doma.A tak som isla pracovat.Chvilu po skole som stretla svojho muza a sme spolu dodnes.Za chvilu to bude 20r.
@anonym_autor kratko po som isla robit predavacku ze na zaciatok, a potom som sa tocila v tejto profesii 5 rokov. Nikto ma nechcel inde kedze v zivotopise som bola iba predavacka.po 5 rokoch mi doslo ze musim na VS zvysit si vzdelanie a potom uz som sa rozbehla inym smerom
U mna prazdnota a smutok, vypatie mi vyvolalo uzkosti az mi prepukla depresia, liecila som sa niekolko rokov
U mňa oddych a úľava pol dňa, keďže som sa pripravovala na príjimačky na VŠ. Aj ma zobrali, po pár mesiacoch som ale odišla. Zamestnala sa a po dlhýýých rokoch som si urobila pomaturitné v úplne inom odbore a tam teraz aj pracujem.
@anonym_autor ja som začala posielať žiadosti do kancelárií (takú mám školu), bola som v Tom že mesiac-dva a nájdem si prácu. No a prišla realita. Práca v kancli nikde ale za operátora ma prijali hneď. Takže po roku som išla na výšku.
Sla som na vysku, chcela som ist, ale inam, kam ma vzali, aj tak som teda šla. Vysoká škola bola tiež super, nestratila som tam chuť učiť sa, druhá vysoká škola už bola o inom, platila som si ju sama, pracovala, takže som nemala čas mať takéto hluché obdobie ale plynuje som prešla zo študovania k práci...a mala som priateľa a brala to vážne...takže po škole zas svadba... Hluché obdobie bolo iba jedno ale za inych okolností, premyslala som vtedy, čo dalej ale priateľ ma podrzal a mali sme spolocne ciele. 🙂
@anonym_autor my sme boli super kolektiv na gymnaziu, tak nam bolo tak nejak smutno a pamatam si, ze ked som prvy krat prisla na zaciatku semestra na vysoku skolu, tak som sa zrazu citila tak strasne dospelo a seriozne :D vsetci z triedy pokracovali dalej na VS, takze sme “mali jasno” v tom co nas caka dalej.
Ja som potom az na vyske zistila, co vlastne chcem robit vdaka predmetu kt. sme mali v 3 rocniku a venujem sa teda dnes tomu.
@anonym_autor my sme sa citili ako frajeri, ze svet je gombicka 😁 ...krasny pocit a kedze som sla na VS, tak som mala najdlhsie prazdniny 3mes 😁 a neriesila buducnost, uzivala si mladost este dalsich 5 rokov 😁
Po maturite som sa drvila na prijimacky na vysku