Cítim sa na 17, hoci mám 28. Mám problém?
Ahojte ženy mám takú otázku mám 28 rokov ale stále sa cítim ako v puberte, bavim sa dievčatami ktoré majú Max 19, chodím vonku s nimi a v podstate od mojich 17 som sa nezmenila nijako, riešim ich pubertálne pproblémy a máme normálne partiu chodíme do baru na diskotéku ...ale posledné týždne rozmýšľam nad tým že či už na to niesom moc stará a mala by som riešiť asi dospelácke starosti lenže proste necítim sa na to nemám také záujmy proste vediem život ako pubertiačka, lenže čo s tým aj ľudia v mojom okolí mi to hovoria hlavne rodičia..
to je este v pohode ja poznam 67 rocnu co sa tiez citi na 17 nast, to uz je ina kava veru
@anonym_28484e :D tak už je moc podľa mňa
@anonym_autor Možno by bolo lepšie venovať sa práci, vypracovať sa a mať priateľky a priateľov vo svojom veku.
@anonym_autor no proste si len nevyspela a si pozadu. Aj taki ludia su
@anonym_autor bav sa dievča, bav .... dokedy sa dá 😁
@ivicatolic presne tak. Určite lepšie užívať večné mládí ako byť protivná menopauzálna fuchtla
To, čo opisujete, nie je zlyhanie ani nezrelosť, ale veľmi efektívna, hoci nevedomá stratégia úniku. Mať 28 rokov a držať sa sveta devätnásťročných dievčat bezpečne konzervuje čas, kedy bolo všetko otvorené a zodpovednosť minimálna. Vo svete pubertálnych problémov a diskoték človek nemusí robiť definitívne dospelé rozhodnutia, nemusí niesť ťarchu záväzkov a hlavne nemusí čeliť vlastnému starnutiu a vnútornému strachu z toho, že „nestíha“ štandardy svojho skutočného veku. Vonkajší tlak rodičov a okolia vás dráždi práve preto, lebo niekde hlboko vnútri cítite nesúlad. Lenže zatiaľ čo rodičia vás tlačia do kalendárneho veku, vy ste uviazli v zamrznutej identite. Skutočným problémom nie je to, že chodíte do baru, ale to, že si kupujete pokoj z umelej mladosti za cenu vlastného mentálneho vývoja. Zasekli ste sa v priestore, kde sa od vás nič neočakáva a preto tam rast a vývoj logicky stagnujú. Zastavte sa a prestaňte bojovať s tým, či „patríte do veku“. Dospelosť totiž nie je o tom, že vymeníte diskotéky za hypotéku, prácu a vážne reči pri káve. Dospelosť je predovšetkým schopnosť ustáť vlastný život bez toho, aby ste na to potrebovali kulisy mladších ľudí, ktorí vám slúžia ako zrkadlo toho, aká ste „svieža“. Skúste urobiť malý experiment. Nemusíte hneď dospieť, stačí, ak si všimnete, čo presne vám spoločnosť tých dievčat dáva, čo vám samotným chýba, a pred čím konkrétne utekáte. Často zistíme, že pod maskou „nechcem dospelácke starosti“ sa ukrýva obyčajný strach z toho, že ak by ste boli stopercentne za seba zodpovedná žena, stratili by ste ľahkosť a slobodu. Lenže sloboda nie je útek pred vekom, sloboda je schopnosť prežiť vlastný vek so všetkým, čo k nemu patrí, bez potreby schovávať sa v pubertálnej partii. Problém by nastal vtedy, keby ste v tomto prostredí zostávali preto, že sa bojíte vykročiť do niečoho nového. Vek neurčuje, s kým sa môžete priateliť, kam môžete chodiť ani čo vás má baviť. Dôležitejšie je, či vám súčasný spôsob života prináša skutočnú spokojnosť alebo vám pomáha odkladať veci, ktorým sa vnútorne nechcete postaviť. Dospelosť znamená aj prevziať zodpovednosť za vlastný život a vedome si vyberať, ako ho chcete žiť. Keby Vás nikto nesúdil, ani rodičia, ani okolie, chceli by ste žiť presne takto aj ďalších päť rokov, alebo sa len držíte života, v ktorom sa nemusíte konfrontovať s tým, čo od seba v skutočnosti očakávate? Možno nepotrebujete dospieť podľa predstáv druhých, možno len potrebujete zistiť, čo vlastne chcete vy sama.
to je este v pohode ja poznam 67 rocnu co sa tiez citi na 17 nast, to uz je ina kava veru