Neviem odpustiť, že ma nechali u starých rodičov
Ahojte,
som už dospelá, mám vlastnú rodinu, ale jedna vec z detstva ma stále bolí. Keď sa moji rodičia rozviedli, mala som 12 rokov. Obaja si pomerne rýchlo našli nových partnerov a začali si budovať nové životy.
Mňa však nechali bývať u starých rodičov. Vraj to bolo len na určitý čas, kým si vyriešia bývanie a situáciu po rozvode. Ale ... Starí rodičia sa o mňa starali výborne a nikdy som netrpela nedostatkom lásky, ale stále som mala pocit, že som zostala niekde bokom.
Rodičia ma navštevovali, brávali si ma na víkendy a tvrdili, že to tak bolo pre mňa najlepšie. Ja som to však vnímala tak, že si budovali nové rodiny a ja som do nich akosi nepatrila.
Dnes mi hovoria, že som to ako dieťa nemohla chápať a že robili, čo vedeli. Možno majú pravdu. Napriek tomu sa neviem zbaviť pocitu krivdy a opustenosti, ktorý vo mne zostal.
Dá sa podľa vás po rokoch preniesť cez takéto pocity, alebo niektoré veci v človeku zostanú navždy? 💔 Stále nad tým premýšľam, občas si hovorím, že čo bolo so mnou zlé, keď ma nechcel ani jeden z nich. Teraz máme také vlažné vzťahy, skôr vnímam starých rodičov ako svojich rodičov, radšej sa rozprávam s nimi, sú mi bližšie
@pytame_sa_za_teba tak ja som to mala miernejšie ako ty, ja som bola celý čas s rodičmi a naši sa rozviedli až keď som sa ja osamostatnila asi keď som mala 24 rokov.sice som bola s našimi, nenechali ma u starých rodičov ani nič podobné, ale tá atmosféra čo bola doma... Neviem či by som nebola radšej keby sa už dávno rozviedli a radšej si našli nových partnerov nez vkuse počúvať tie ich hádky a nezhody a ešte to prenášali aj na mňa pričom mňa sa to vyslovene netýkalo že akurát oni majú medzi sebou problémy. A vlastne ani neviem čo by bolo lepšie..či keby sa rozviedli a našli nových partnerov alebo to, že ostali spolu aj keď sa hádali. Asi ani jedna možnosť nie je dobrá. Ani pri jednej možnosti by som nemala kľudne detstvo.
Mám už 32, manžela, zachvilku budeme mať bábätko ale ja sa aj tak neviem s tým zmieriť čo som doma prežívala, tie hádky, tie situácie... Mám ťažké srdce na nich a všeobecne ma mrzí že som nemala takú normálnu rodinu kde sú rodičia spolu v pohode.
Tak neviem to povedať či sa dá preniesť cez tieto pocity. U mňa pretrvávajú, nezabudnem na to proste.. len som sa s tým naučila žiť. Asi tak by som to zhodnotila.
@pytame_sa_za_teba tak toto je velmi smutne a vobec sa Ti necudujem, ze sa takto citis. Ak mas aj nevlastnych surodencov, s ktorymi tvoji rodicia zili, tak to by som ani odpustit nevedela. Sustred sa na to dobre, na milujucich starych rodicov a vsetko ostatne dobro, ktore Ta v zivote stretlo.
Terapia by pomohla
Necudujem sa ti, tvoji rodicia sa zachovali naozaj blbo a oddkakala si si to ty. Rozvod je sam o sebe zmatok, neistota pre dieta, nieto este ked toto urobia rodicia vlastnemu dietatu - odlozia ho a nechaju, nech sa prizera, ako si kazdy z nich zaklada vlastnu rodinu a na nejaky vikend si ho vezmeme ako atrakciu domov, ked bude cas. Je to brutal smutne, ja by som to svojmu dietatu nikdy neurobila. Mas plne pravo mat pocit krivdy. Ja by som ho riesila ale aj s odbornikom - psychoterapeutom, aby ta to nebrzdilo dalej v zivote. Potrebujes to cele preanalyzovat a naucit sa to spracovat a ist dalej.
Podľa mňa to ostane navždy len je otázka akým spôsobom
Ak by ťa to malo veľmi ovplyvňovať psychicky,tak to rieš viac
A je mi to ľúto ❤️
Neviem či ti moje slová pomôžu, ale môžeš to brať aj tak že v minulosti to bolo bežné. Mali ľudia deti aj v 19tke po škole, starí rodičia pomerne mladí a proste ak nastali komplikácie dieťa vychovávali starí rodičia... Je to inak ako teraz ak 40tnička po 10 rokoch snaženia na IVF porodí vytúžené dieťa tak ho nedá na krk 70 ročným rodičom čo ani celé jeho detstvo nebudú žiť. Určite boli za tým aj finančné dôvody, ak by mali teba asi by si nové rodiny nezaložili a aj tie praktické že asi proste noví partneri nechceli ich aj s tebou... Kedysi sa veľa nerozvádzalo, teda ich s deckom na krku by nechcel nik a proste boli mladí a chceli ešte mať druhú šancu aj na vzťah aj dieťa druhé.
Zase vždy lepšie byť pri milujúcich starých rodičov ako niekde v rodine kde by ťa macocha alebo otčim neznášal a ubližovali by ti a trpela by si tam... Záujem o teba mali a to značí že proste vyhral rozum nad srdcom u nich, ale v tom srdci si im navždy ostala.
@pytame_sa_za_teba tak ja som to mala miernejšie ako ty, ja som bola celý čas s rodičmi a naši sa rozviedli až keď som sa ja osamostatnila asi keď som mala 24 rokov.sice som bola s našimi, nenechali ma u starých rodičov ani nič podobné, ale tá atmosféra čo bola doma... Neviem či by som nebola radšej keby sa už dávno rozviedli a radšej si našli nových partnerov nez vkuse počúvať tie ich hádky a nezhody a ešte to prenášali aj na mňa pričom mňa sa to vyslovene netýkalo že akurát oni majú medzi sebou problémy. A vlastne ani neviem čo by bolo lepšie..či keby sa rozviedli a našli nových partnerov alebo to, že ostali spolu aj keď sa hádali. Asi ani jedna možnosť nie je dobrá. Ani pri jednej možnosti by som nemala kľudne detstvo.
Mám už 32, manžela, zachvilku budeme mať bábätko ale ja sa aj tak neviem s tým zmieriť čo som doma prežívala, tie hádky, tie situácie... Mám ťažké srdce na nich a všeobecne ma mrzí že som nemala takú normálnu rodinu kde sú rodičia spolu v pohode.
Tak neviem to povedať či sa dá preniesť cez tieto pocity. U mňa pretrvávajú, nezabudnem na to proste.. len som sa s tým naučila žiť. Asi tak by som to zhodnotila.
@anonym_9ba7a1 cítim s tebou-presne moje slová, celé detstvo som takto vyrastala v dusne a aby nebolo málo ešte ma do tých ich hádok zaťahovali. Teda nie je výhra ani takýto nefungujúci rodičia. A ak by sa rozviedli a matka si nájde iného nebola by ani výhra že pre jej partnera by som bola príťaž, mali by spolu decko ktoré by bolo top a ja na druhej koľaji. Preto aj mne príde ešte ostať so starými rodičmi čo fungujú lepšia alternatíva.
Neviem či ti moje slová pomôžu, ale môžeš to brať aj tak že v minulosti to bolo bežné. Mali ľudia deti aj v 19tke po škole, starí rodičia pomerne mladí a proste ak nastali komplikácie dieťa vychovávali starí rodičia... Je to inak ako teraz ak 40tnička po 10 rokoch snaženia na IVF porodí vytúžené dieťa tak ho nedá na krk 70 ročným rodičom čo ani celé jeho detstvo nebudú žiť. Určite boli za tým aj finančné dôvody, ak by mali teba asi by si nové rodiny nezaložili a aj tie praktické že asi proste noví partneri nechceli ich aj s tebou... Kedysi sa veľa nerozvádzalo, teda ich s deckom na krku by nechcel nik a proste boli mladí a chceli ešte mať druhú šancu aj na vzťah aj dieťa druhé.
Zase vždy lepšie byť pri milujúcich starých rodičov ako niekde v rodine kde by ťa macocha alebo otčim neznášal a ubližovali by ti a trpela by si tam... Záujem o teba mali a to značí že proste vyhral rozum nad srdcom u nich, ale v tom srdci si im navždy ostala.
@marsmykkok pises, ze kedysi sa vela nerozvadzalo a predsa je v mladej a strednej generacii vela ludi, ktori si nesu traumy z rozchodov rodicov. Pytam sa, kolko ludi bude o 15-20 rokov, ktori budu mat traumy z rozchodov, ak je dnes taka vysoka rozvodovost?
Ja som s podobným osudom, tiež som nevedela odpustiť ale už som dospela do štádia kedy viem, že minulosť sa nedá zmeniť, všetci robíme chyby, niekto väčšie niekto menšie ale bez chyby nie je nikto. S matkou sa vzťahy zlepšili, avšak nemáme vzťah matka-dcéra ale skôr kamarátsky. S otcom kvôli jeho neliečenej psychiatrickej diagnóze spojenej s alkoholom žiaľ nie. Jednoducho život ide ďalej, nechcem ostať zaseknutá v minulosti s krivdami. To, čo sa dá napraviť za života to sa snažím. Jediné, čo ja si neviem odpustiť je, že som nešla na sociálku v detstve keď som chcela a ostala som žiť v zlých podmienkach navyše bez rodičov, to si nikdy neodpustím a oproti tomu odpustiť rodičom to bolo to najmenej. Bola som zbabelá a nechala sa zastrašiť dospelými v detstve, nedokázala som bojovať o lepšie detstvo pre seba.
@pytame_sa_za_teba S tebou nebolo zle nic, ale s nimi ano. Asi boli prilis pohlteni vlastnymi problemami a pocitmi a nemali na teba kapacitu. Mozno to boli stale dve velke deti a rodicovsky pud bol u nich bokom. Toto ozaj neber na seba, mala si smolu na rodicov.
@pytame_sa_za_teba este dodavam, prerusila by som kontakt s nimi. Opustili Ta. Nezasluzia si Ta. A dovod by som im.vykricala.
Ak by sme to povedali na rovinu bez prikraslovania … tvoji rodicia uprednostnili novu j…..u pred vlastnym dietatom a brali ta, len ked im to vyhovovalo. Proste si zavadzala. Mala si stastie, ze mas dobrych starych rodicov… z neviem koho strany, krori zastupili svoje nepodarene decko … ci otca alebo mamu. Odpustat nemusis a nemaju pravdu. Len to ber ako fakt …ty si bola dieta, s tvojimi pocitmi nie je nic zle … ale je na tebe ako sa a tym vyrovnas … ciraz narobis cirkus a ulavis si … alebo sa budes spravat “usporiadane” a navstivis osbornika … kazdy sme iny … ja by som narobila pri nejakej rodnnej seslosti poriadky …🤷♀️ ja som zla ked mi niekto ublizi
Zmenit to uz nezmenis a vracanim sa do minulosti ublizujes len sama sebe...pocity krivdy sa v tele usadia a casom sa to nejak prejavi vo fyzickej podobe...treba s tym pracovat, naucit sa odpustit a nechat to tak...v tom case rodicia robili asi najlepsie ako vedeli, problem bol v nich nie v tebe
s tebou nebolo nic zle, ani nie je, to "zle" bolo u nich, ze boli nezodpovedni a svoju zodpovednost prehodili na starych rodicov oni maju problém nie ty, toto si treba uvedomit a prijať a nie zhadzovat samu seba, tym sa len deptas a spochybňujes sa. odporúčam terapiu u psychologa, aby si to vedelasoracovat, prijat a vyrovnat sa s tym
@marsmykkok pises, ze kedysi sa vela nerozvadzalo a predsa je v mladej a strednej generacii vela ludi, ktori si nesu traumy z rozchodov rodicov. Pytam sa, kolko ludi bude o 15-20 rokov, ktori budu mat traumy z rozchodov, ak je dnes taka vysoka rozvodovost?
Nikdy by som to rodicom neodpustila. Deti sú radšej s rodičom aj keď v chudobe, ale v láske. Je neodpustíteľné, keď najbližší človek, ktorý má dať dieťaťu lásku a starostlivosť, sa naňho vyserie.
@anonym_384b86 Nie každý rozvod znamená traumu pre dieťa. Som veľmi rada, že sa naši rozviedli. Keď tu čítaš tie príbehy, tak je tu viacero deti, ktoré by oveľa viacej trpeli v nefunkcnom manželstve svojich rodičov. Dovolím si tvrdiť, že dnešni rodičia oveľa viac prejavujú city a lásku k deťom, ako to bolo v minulosti. V minulosti to bolo viac o chladnom odchove, dať dieťaťu strechu nad hlavou, jedlo a ošatenie. Castokrát to tam skončilo.
máš právo na takéto pocity. akože pardon, ale odložili ta ku starým rodicom a vybavené. toto sa nerobi. duplom ak si namiesto porieseneho bývania, najprv našli partnera a nevzali si ta k sebe. otrasne voľačo. je mi to veľmi ľúto ❤️
Ja som s podobným osudom, tiež som nevedela odpustiť ale už som dospela do štádia kedy viem, že minulosť sa nedá zmeniť, všetci robíme chyby, niekto väčšie niekto menšie ale bez chyby nie je nikto. S matkou sa vzťahy zlepšili, avšak nemáme vzťah matka-dcéra ale skôr kamarátsky. S otcom kvôli jeho neliečenej psychiatrickej diagnóze spojenej s alkoholom žiaľ nie. Jednoducho život ide ďalej, nechcem ostať zaseknutá v minulosti s krivdami. To, čo sa dá napraviť za života to sa snažím. Jediné, čo ja si neviem odpustiť je, že som nešla na sociálku v detstve keď som chcela a ostala som žiť v zlých podmienkach navyše bez rodičov, to si nikdy neodpustím a oproti tomu odpustiť rodičom to bolo to najmenej. Bola som zbabelá a nechala sa zastrašiť dospelými v detstve, nedokázala som bojovať o lepšie detstvo pre seba.
@autumn1 ved si bola dieta, nevedela si o sebe rozhodovat a ist samu seba riesit na socialku. Nebud na seba taka prisna❤️
@pytame_sa_za_teba ahoj úplne ti rozumiem, čo chceš povedať. Po prvé pre tvoje dobro by si minulosť nemala v sebe riešiť, lebo dosiahneš akurat to, ze si budeš sama sebe ubližovať. A po druhe, rodicia sú tí, čo ťa vychovavali, teš sa z toho, že starí rodicia boli a sú úžasní. Zabudnúť sa nedá a odpustiť áno, rodicia uprednostnili cudzieho človeka a nie vlastne dieta, ale naozaj sa netráp, ber to ako súčasť života a teš sa z prítomnosti a svojej rodinky 😊🍀
@pytame_sa_za_teba Je to tazke. Kamoska, ma 3 deti, ked mali problemy s byvanim ( muz nepoplatil najom) a museli z 3izb.bytu zo dna na den odist, nemali kam, tak narychlo ich prichylili jej svokrovci. Boli tam nejaky cas kym opat nejak cez mesto nezohnali garzonku. Nuz, a garzonka je pre 5 ludi mala, tak co spravili ? Najstarsiu dceru nechali u babky a dedka (kamoskini svokrovci). A oni sa z tej garzonky cele roky nepohli nikam do vacsieho, dcera bola cele roky u babky, samozrejme navstevovali sa a tak, to ano. Az sa kamoska ked uz boli deti viac menej dospele ( najmladsi bol na SS, starsie na VS) rozviedla, nasla si noveho muza, kupili konecne 3izb.byt, krasne zariadili a uzbu tam ma uz len ten najmladsi. Dcery sa nedzitum uz osamostatnili. Aj ta, ktora byvala takmer cely zivot (asi od 8r.) u babky. Vydala sa, ma pracu. Vsetky deti musim uznat sa napriek vsetkym negativnym zibotnym okolnostiam vydarili, su sikovné, mudre aj dobre, ziadni debilkovua, grazlici ani nic. Fakt su skveli vsetci. Ako to ma ta dcera, ci to nejako spracovala, ze nezila s nimi v tej garzonke, to neviem. Ci ma na rodicov tazke srdce. Ale minule mi kamosk vravela, ze si velmi vycita, ze ju nechala byvat u babky, ze ju ti velmi trapi ale nejak to vtedy nevedela inak vyriesit. Nemala dost penazi na nieco vacsie, muz neschopak nieco zariadit, vybavit , financovat.
A dalsi pribeh, ovela smutnejsi. Dcerinej spoluziacke (Zuzka) v 5.roc. zomrela mama. Zuzka zila dovtedy len s mamou, rodicia sa rozisli. Otec sa so Zuzkou stretaval minimalne, sporadicky. Zalozil si novu rodinu, mal dalsie deti. Ked teda ta mama umrela, tak sa tej svojej Zuzky ujal. A hadaj co sa teraz po cca 3 rokoch stalo ? Zuzka musela ist do decaku ! Tak sa o nu ten "otec roka" bil. Myslim, ze skor prekazala tej jeho novej zene, nenasla si k nej zrejme cestu. A chuda dievca, pride z minuty na minutu o mamu, (sama jej volala zachranku ked doma odpadla, bola pri tom ako skonala, nedokazali jej pomoct). A namiesto toho aby jej utocisko poskytol otec aj nova partnerka, tak ju v podstate vyduria z domu a poslu do decaku 300km dalej. Toto mi fakt rozum neberie. Pritom ti nie su ziadni asociali, fetaci, alkaci a pod. Normalne ten otec ma taxisluzbu, normalne pracuje, vsetko ok. Len vlastna dcera-polosirota sa mu do zivota volajako nehodi. To su tak tazke smutne pribehy toto. Ale co, no, zivot nie je jednoduchy, kazdy zazivame nejake traumy, vacsie, mensie, co narobime. Hrabat sa a sprtat v tom asi nema zmysel. Hnevat sa a zivit krivdu tiez nie.
Ach. Toto je vlastne ta generácia čo teraz chce dávať rady nám… mám pocit že cela tato generácia rodičov bola veľmi zvláštna, tiež ich vychovali rodičia s chladom. Preto mnohí z nás maju lepšie vzťahy so starými rodičmi (asi si to pri vnucatach uvedomili ze nedobre to bolo). S tým že v týchto 50tnikoch je pocit, že maju patent na vychovu. Pritom chýb milión.
Mrzí ma to. Úplne ťa chápem. Na sklonku dospelosti som bývala u babky pre úplne rovnaký dôvod.
Tato situácia ma prinútila vydať sa za nesprávneho muža s ktorým už som sa aj rozviedla…
Človek sa potom pozerá na svoje dcéry a si vraví, že toto by pre nich nechcel…
Starki vas mali kolko, vnucat? U nas jedna tetka nar. 1950 bola takto vyexpedovana starkovcom, kvoli chorlavosti, ze lepsi vzduch, blabla... V tom dome bolo 7 deti a jej mamka bola jednym z nich, dve posledne boli state dievky. Samozrejme, ako tam krpana vychodila ZS, na strednu sa vratila do mesta, vydala sa, u tetiek bola kazdu nedelu a pekne ich zdymala. Dom, hektare, stodolu... vsetko jej, lebo ju tam mamka osadila, ako dedica. Ta videla 50 rokov dopredu, taka vypocitavost a vychcanost na ukor zbytku rodiny... 😅... To ako dnes ked sa jedno decko dovali s notarkou k smrtelnej posteli a jednym podlisom zbavi majetku surodencov.
s tebou nebolo zlé nič, ty si úplne v poriadku, len tvoji rodičia situáciu nezvládli aj keď určite robili všetko čo v danej situácii zvládli
ťažko povedať prečo sa tak vtedy rozhodli
ale od určitého veku sa už nemôžeme vyhovárať na rodičov, musíme zobrať život do vlastných rúk, ak to nevieš spracovať tak choď na terapie aby ti odborník pomohol to spracovať - zase si zažila láskyplný vzťah so starými rodičmi, čo som napríklad ja nikdy nepocítila a ani moja mama nebola veľmi citlivá a empatická, ale spätne keď na to pozerám z pozície mňa ako matky nemala to ľahké, so svojimi rodičmi tiež nemala blízky vzťah čiže ani vzor, niekde som čítala že si nesmieme zlyhania svojich rodičov vzťahovať na seba
Tvoji rodičia to nezvládli. Jasné, že si to vtedy nemohla chápať, robili, čo vedeli, zraňovali všetkých doradu, teba, seba navzájom, st. rodičov a hrnuli sa do nových vzťahov. Čo sa dá na tomto pochopiť? Nezrelí ľudia vhodní na terapiu.
No a čo. Keď sa narodila moja mama pytala si ju babkina sestra lebo ona nemohla mať deti a babka mala už 3. dcéru 🤷♀️ iná doba, neviem na čo to stále riešiš, čo ti to dáva?
Môj svokor (už má cez 70), je z 11 detí. Jeho teta, sestra jeho matky, nemala žiadne dieťa, proste to nešlo. Tak dve deti dala sestre, lebo oni mali veľa. Dvoch chlapcov, pokiaľ viem vo veku 5 a 7 rokov dala sestre. Keď mi to svokor hovoril, myslela som si, že šibe buď jemu alebo mne. Vraj mal ísť pôvodne on ale už mal 12 rokov a dosť protestoval.
Ja zas neviem odpustiť mojim rodičom, že ma u babky nenechali... Bola som tam do 5 rokov, oni sa odsťahovali do mesta a ja som mala nádherný život. Babka mala troch synov a ja som bola ako jej dcéra, po ktorej túžila/ ešte sme sa aj rovnako volali, menom aj priezviskom /. V 5 rokoch ma zobrali, šup do jednej škôlky na pol roka, potom na pol roka do inej, a na základnú školu ma dali 2 kilometre od domu. Stále noví ľudia, spolužiaci, rodičia cudzinci , s ktorými som si nemala čo povedať . K tej babke som aj tak uchodila každý víkend a všetky prázdniny, tam som bola doma. A teraz už 40 rokov bývam DOMA - v babkinom dome.
Môj svokor (už má cez 70), je z 11 detí. Jeho teta, sestra jeho matky, nemala žiadne dieťa, proste to nešlo. Tak dve deti dala sestre, lebo oni mali veľa. Dvoch chlapcov, pokiaľ viem vo veku 5 a 7 rokov dala sestre. Keď mi to svokor hovoril, myslela som si, že šibe buď jemu alebo mne. Vraj mal ísť pôvodne on ale už mal 12 rokov a dosť protestoval.
@anonym_801629 To sa tak robilo, moja svokra mala 6 detí, a jednu dcéru posunula babke, aby jej pomáhala.
@anonym_801629 To sa tak robilo, moja svokra mala 6 detí, a jednu dcéru posunula babke, aby jej pomáhala.
@anonym_7c8147 ja viem, že sa to robilo, len som tieto praktiky mala zatriedené v inom časovom období. Ja viem, že dnes keď žena porodí jedno alebo dve deti, tak je to nepredstaviteľné a že naopak v dobe, keď nebola antikoncepcia a žena mala 8-10 detí a nevedela čo im dať jesť, mohlo to byť aj vykúpenie. Len som to fakt mala niekde tak, že vidiek 18XX...
@pytame_sa_za_teba uz sa to neda vratit, tazko povedat podla tohto, ci si tam nepatrila, alebo sa nedalo a ty vies aky si mala pocit, ked si bola s nimi a ako ti prejavovali lasku.