Pamätáte si na detské objatia od rodičov?

@anonym_autor neviem ktory si rok narodenia, ale z vlastnej skusenosti viem, ze moja mama sa naucila prejavovat az pri vnucatach. jednoducho doma, v ktorej ona vyrastala vobec nebola takto ladena, tym padom aj ona nemala az take "vrucne" prejavy... chapes co myslim, ze citili sme ze nas milovala, ale slovne to nedavala najavo, objatia zredukovane, ale uz sa to naucila a dokonca to hovori aj nam a to uz sme stari corgoni s bratom. jednoducho to beriem tak, ze ta doba nebola az tak otvorena, vychova bola velmi jednosmerna, ziadne siahodlhe vysvetlovania, nie znamenalo nie na prvu atd...

nas mama neobimala .. drzala nas za ruku to viem ale obimanie nebolo -aspon si nic take nepamatam ... dcera sa tuli nonstop aj k nej

nikdy žiadne objatie. studený odchov. Ale tak to vtedy bolo asi bežné.

mna mama nikdy neobjala, nepoznam to

ja si pamatam objatia od babky, od rodicov ani nie

@anonym_bb8e66 "objimala"

Nie nikdy, ani mi nikdy nepovedala, ze ma lubi. Pri svojom synovi sa snazim byt ina. Objimame sa, pusinkujeme, mojkame, hovorime si, ze sa lubime. Mne ako malej to chybalo.

@anonym_autor pamätám si na veľa objatí od oboch rodičov a sú to nádherné spomienky veru ❤️

Nie, asi nepamatam. Pri blahozelaniach na narodky nas ako dospelych objala. Ale pamatam si, ako mas tahala na sankach v zime, ked sme chodili cez "vrch" ku krstnej.

Nie, u nas velmi pozitivne city nikto neprejavoval, doteraz si pamatam ako si robili srandu z toho, ked niekto v tv povedal, ze “lubim ta”. Ale zato par bitiek si velmi zivo pamatam

Od tata nie, skoro žiadne prejavy lásky. Jedine na Vianoce nás objal alebo sme mu išli dať pusu za darček. Mama nás stále hladkala a bozkávala. Aj doteraz.

@anonym_autor Moji rodičia boli ročník 1930 a 1936. Prejavovali nám dostatok lásky. Čiže áno, ja si objatia pamätám.

stale ma maminka obijima ked pridem domov, žijem mimo SR, mám 25, ked odchadzam aj pusu si dáme, ocko to isté ♥ pravidelne si spolu voláme a na konci každého hovoru jej poviem, že ju lúbim, velmi ma rodičia podporujú, nie len finančne, ale hlavne psychicky -- vždy mi dôverovali a podporovali ma v tom, čo chcem robiť ♥

studeny odchov som mala...

Nie, nepamätám si objatia. Ale pamätám si, že som mohla rodičom sedieť na kolenách len do začatia šk.dochádzky. Potom som už na to bola 'veľká '.
Syn je mojkač aj v 9,5 rokoch a užívam si to.

@anonym_autor 1986matka 1987otec nie.
A sú naďalej len svine, 0 kontakt.

@anonym_autor to sa ťažko číta, spomínam si na more objatí od rodíčov, ktorí by dnes mali vyše 80 rokov. Tiež som sa snažila dať more objatí dieťaťu a objímeme sa aj dnes, aj keď je už dávno dospelé

@krasneleto to nebolo o dobe, ale o ľuďoch

Nasi tiez vobec. Dodnes mame taky vztah,ja ich neviem spontanne objat. Aj pri navsteve sa len pozdravime. Nemame to tak vo zvyku. Ja sa s mojimi detmi obijimam xy × denne,aj im hovorim furt ako ich lubim. Ja si nepamatam,zeby mi to niekto niekedy povedal,iba ked som zle spravila, to mi bolo vyhodene na oci okamzite.

@anonym_4c56d6 no ked takto vyrastal skoro kazdy v mojom veku , tak to bolo asi dobou...

Objimali sme sa s maminou cely zivot, od mojho detstva, do jej staroby. S ocinom o trochu menej, ale ano. Aj sme si hovorili, ze sa mame radi, za lubime. Doteraz pozeram na posledne blahozelanie, co mi nasi dali ku 40tke a tam napis - Velmi ta lubime. Inak som narodena 1981.

my sme boli taka bozkavajuca a objimajuca sa rodina...rodicia ma uz objimaju z nebicka, tak vediem k tomu deti

@anonym_autor áno, mama nás objímala a vravievala, ako nás ľúbi, otec ani nie, ale vždy som cítila, že je tu pre nás, pre rodinu a chráni nás. Cítila som sa v bezpečí a mala som krásne detstvo

Ja si pamatam, boli sme velmi taka tulkacia rodina. Dokonca ked uz som bola na vyske, vzdy som moju mamu postiskala, ked som sla zas na intrak. Ja som vysoka a ona mi bola pod bradu. Mala som potom dokonca taky zazitok, ze ked zomrela, a ja som si pozerala fotky, na jednu ked som sa divala, zrazu som mala uplne pocit, ze ma mama postiskala. Akoby existuje aj pamat tela. Bol to silny zazitok, co nikdy nezabudnem, akoby sa so mnou rozlucila a potom som napriek zialu za nou, dokazala ju uz "pustit". Ja si myslim, ze to je naozaj taka pamat, co nasa nervova sustava vselico dokaze... Ja tak stiskam silno moju sestru a synovcov, ked ku nim prideme, uz su to chalani jak hora. Aj som im povedala, ze preto, ze ja si tieto objatia s mamou pamatam a aj ked sa vidime malo, chcem aby si aj on pamatali, ako ich lubim 🙂 Kolkorazy si polistujem fotky a tam aj tito moji synovci stale boli na babke a dedkovi nalepeni, na jednej foto vyslovene moja mama/ jeho babka jednoho synovca po hlave hladka. Moja dcera to uz nezazila, to mi je strasne luto. Muzova rodina su chladnejsi, oni sa ani surodenci, ani s rodicmi nestiskaju, nedotykaju, nic.

Nie neobjimali nás nikdy, v podstate ani teraz. Nejaké prejavovanie citov sa nikdy nekonalo, vlastne ani teraz nejako aj mne samotnej by to bolo z mojej strany divne. Za to ja moje dieťa stále stiskam, príde sa aj samé pritulit, často si doma hovoríme ze sa ľúbime aj sa veľa objimame ci už ja s manželom alebo manžel s dieťaťom alebo hoc aj všetci traja.

@anonym_autor Nie. Ani objatia, ani "lubim ta" a pritom som mala dobrych rodicov.
Je to smutne ze sa rozhodli tak zit. Otec mi prvy krat povedal ze ma lubi ked som mala cez 30. Oci som vyvalila od soku ale cenim si to.
Ano, naucili sa to od svojich rodicov, ale kazdy ma moznost to zmenit, len musi chciet.

@anonym_0c7865 úplne presne

Mne mamina aj ocino aj teraz povedia, ze na ľúbia a objatie je bezna vec. Boze si to neviem ani nechcem predstaviť 🫣

@anonym_autor nedostávala som od rodičov lásku. S matkou som vždy mala zlý vzťah.