V ktorej časti zoznamovania treba povedať o depresii a liekoch?
V ktorej časti zoznamovania povedať potencionálnemu budúcemu partnerovi, že mám depresie a úzkosti a beriem lieky? Tým nemyslím sezónne depresie z toho, že nemám život ako na instagrame, ale reálnu klinickú depresiu (2x hospitalizácia kvôli nastavovaniu liečby, ID 50%).
Nechcem to vešať na nos každému človeku s ktorým sa budem zoznamovať, je to predsa len osobná vec. Ale myslím si, že 99% mužov to odradí a nebudú chcieť ísť do vťahu so ženou a uvedomujem si, že chlap, ktorý by mal záujem, by to mal vedieť. Rozmýšľam, ako k tomu pristúpiť vhodne. Či tým, že som chorá, už nemám možnosť sa spoznávať s mužom? Kde mám teda hľadať chlapa? V liečebni, v ústave, vo výkone trestu, medzi gamblermi a alkoholikmi?
Len pre ucelený obrázok - som už žena v zrelšom veku a nejdem si zakladať rodinu ani nehľadám otca svojich detí, iba potencionálneho partnera.
Chceš sa len zoznamovať lebo sa to patrí alebo aj nájsť partnera? Podľa tvojich odpovedí mám dojem, že to prvé. Nemúť im hlavu keď ich nechceš.
@anonym_autor robíš z tej diagnózy väčšiu vedu, ako ozaj je. Teda myslím k nastaveniu povedať to muzom. Nie z diagnózy samotnej. Si nastavená na lieky. Deti už nechceš. Muži z toho žiadnu vedu robiť nebudú. Myslím, že ich to ani zaujímať nebude.
@koniarova ked vypustis z ust takuto nebotycnu hlupost, nevies o tejto strasnej chorobe absolutne nic
@koniarova ked vypustis z ust takuto nebotycnu hlupost, nevies o tejto strasnej chorobe absolutne nic
@anonym_636496 Ano je strasna, pre celu rodinu a partnera zvlast. Preto by si zasluzil vediet clovek vopred, do coho ide a nerobit z toho dramu. Raz taku chorobu mam, tak ju mam, neviem to zmenit, musim sa prijat taka aka som a az potom ma bude vediet prijat aj partner. Ale ak chce len chodit na tinder randicka a dokazovat si, ze je stale ziadana, tak to potom oznamovat nikomu ozaj nemusi..
@anonym_636496 Ano je strasna, pre celu rodinu a partnera zvlast. Preto by si zasluzil vediet clovek vopred, do coho ide a nerobit z toho dramu. Raz taku chorobu mam, tak ju mam, neviem to zmenit, musim sa prijat taka aka som a az potom ma bude vediet prijat aj partner. Ale ak chce len chodit na tinder randicka a dokazovat si, ze je stale ziadana, tak to potom oznamovat nikomu ozaj nemusi..
@dadis suhlas...aj ked toto nebol komentar autorky
Kým neuvidis že to myslí stebou vážne nehovor mi to načo v podstate.A nemyslím si že človek s depresiou nemá právo na vzťah alebo čo
@koniarova ked vypustis z ust takuto nebotycnu hlupost, nevies o tejto strasnej chorobe absolutne nic
@anonym_636496 mám dieťa so schizofréniou. Tak si dovolím tvrdiť, že viem o čom píšem. Milujúci človek s tebou ostane, aj keby si mala lepru.
A bude ťa milovať a podporovať.
A skús porovnávať depresiu a schizofréniu.
@anonym_636496 mám dieťa so schizofréniou. Tak si dovolím tvrdiť, že viem o čom píšem. Milujúci človek s tebou ostane, aj keby si mala lepru.
A bude ťa milovať a podporovať.
A skús porovnávať depresiu a schizofréniu.
@anonym_4cda92 to je nieco celkom ine, vztah matka-dieta je bezpodmienecna laska...potencialny partner je na zaciatku cudzi muz
Jeden môj postreh. Bola som v nemocnici a boli tam prevažne veľmi mladí ľudia. 17-20 roční chalani a dievčatá s HPO, s úzkosťami, s depresiami, s poruchami osobnosti, po suicidných pokusoch. Naozaj som si ku niektorým vytvorila vzťah staršia sestra... uvedomte si len jednu vec, pri dnešnej generácii detí budú psych. diagnózy úplne bežné.
Jeden môj postreh. Bola som v nemocnici a boli tam prevažne veľmi mladí ľudia. 17-20 roční chalani a dievčatá s HPO, s úzkosťami, s depresiami, s poruchami osobnosti, po suicidných pokusoch. Naozaj som si ku niektorým vytvorila vzťah staršia sestra... uvedomte si len jednu vec, pri dnešnej generácii detí budú psych. diagnózy úplne bežné.
@anonym_autor No, ved to sa ti tu celu dobu snazim povedat.. kazdy treti clovek ma uzkosti, panicke ataky, dalsi depresie, iny je zavisly.. je to hanba? Podla mna nie, ale ak by mi to oznamil priatel po 3 mesiacoch randenia, tak sa citim podvedena. Rovnako, ak by sa mi s tym kamoska nechcela priznat..pricom sa k depresii priznalo nemalo osobnosti verejneho zivota a vytvorili podu pre nestigmatizovanie psychiatrickych diagnoz..evidentne zbytocne..
@anonym_4cda92 to je nieco celkom ine, vztah matka-dieta je bezpodmienecna laska...potencialny partner je na zaciatku cudzi muz
@gelifil keď je to ten pravý, je to úplne jedno. Či je to na začiatku , či po čase. Choroba ho neodradí.
@anonym_autor No, ved to sa ti tu celu dobu snazim povedat.. kazdy treti clovek ma uzkosti, panicke ataky, dalsi depresie, iny je zavisly.. je to hanba? Podla mna nie, ale ak by mi to oznamil priatel po 3 mesiacoch randenia, tak sa citim podvedena. Rovnako, ak by sa mi s tym kamoska nechcela priznat..pricom sa k depresii priznalo nemalo osobnosti verejneho zivota a vytvorili podu pre nestigmatizovanie psychiatrickych diagnoz..evidentne zbytocne..
@dadis úplne s tebou súhlasím. Dnešná generácia mladých s tým nemá absolútne problém. To len naša generácia je taká, že bože, čo povedia ľudia. Synovi kamaráti vedia všetci, rovnako má už dlhšie priateľku. Nikto neochká a nehýka. Berú ho, aký je. To len ich rodičia sa boja, že je to vrah malých detí, čo behá so samopalom. Lieči sa, liečba zaberá. Žije v rámci možností normálny život.
Nezavrie sa teraz doma a v živote nevyjde von.
Neverím, že pri ťažkých depresiách, liekoch, potom ako si bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii na tebe vôbec nevidieť. To si len ty myslíš.
Psychicky zdravý človek tie odchýlky v správaní zbadá pomerne skoro a ak to budeš tajiť, bude to jasný dôvod na skončenie vzťahu. Mám blízko seba osobu s týmito diagnózami už celé roky a veru, vidieť to na nej. Napriek liekom. A všetky vzťahy jej stroskotali po pár mesiacoch.
@anonym_autor kludne by som to povedala po par stretnutiach, ked uz ide do nejakych hlbších rozhovorov. Mam pocit, ze uz sa s úzkosťami stretávajú ludia bezne v rodinách a kamosov. Ci mladi, ci stari. Depresie su vážnejšia diagnoza, tak to by som asi vysvetlovala az keby ten potenciálny partner mal zaujem o vysvetlenie, pytal sa a snazil sa to pochopit. Kazdopadne ziadna choroba nie je hanba. Nik si ju nevybral dobrovolne.
Neverím, že pri ťažkých depresiách, liekoch, potom ako si bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii na tebe vôbec nevidieť. To si len ty myslíš.
Psychicky zdravý človek tie odchýlky v správaní zbadá pomerne skoro a ak to budeš tajiť, bude to jasný dôvod na skončenie vzťahu. Mám blízko seba osobu s týmito diagnózami už celé roky a veru, vidieť to na nej. Napriek liekom. A všetky vzťahy jej stroskotali po pár mesiacoch.
@anonym_7809ca a čo na nej konkrétne vidieť? Ja som nepribrala od AD, cvičím, šoférujem dlhé trate kľudne sama, a to hovorím 400 km apd. Som aktívna, cvičím a pracujem na pomerne vysokej pozícii v manažmente. Čiže neviem ako myslíš, že to je vidno.
Neverím, že pri ťažkých depresiách, liekoch, potom ako si bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii na tebe vôbec nevidieť. To si len ty myslíš.
Psychicky zdravý človek tie odchýlky v správaní zbadá pomerne skoro a ak to budeš tajiť, bude to jasný dôvod na skončenie vzťahu. Mám blízko seba osobu s týmito diagnózami už celé roky a veru, vidieť to na nej. Napriek liekom. A všetky vzťahy jej stroskotali po pár mesiacoch.
@anonym_7809ca áno, vidieť to
na mne to tiez nevidno, okolie ma berie ako sexicu, trpim depresiou a uzkostami a niekedy prespim pol dna, ale ja som vydata, az pocas manzelstva som dostala depresie. Tym, ze clovek s depresiou nema taku kapacitu na bezne cinnosti ako zdravy, asi by som to spomenula na 4-5 sretnuti
na mne to tiez nevidno, okolie ma berie ako sexicu, trpim depresiou a uzkostami a niekedy prespim pol dna, ale ja som vydata, az pocas manzelstva som dostala depresie. Tym, ze clovek s depresiou nema taku kapacitu na bezne cinnosti ako zdravy, asi by som to spomenula na 4-5 sretnuti
@anonym_46ac18 ja nespím pol dńa, ráno vstávam o 5:45 každý deň. Zväčša ráno cvičím. Potom pracujem a prichádzam domov po 18.00. Do toho sa buď ide do kina, niekde von, alebo upratujem, varím, dorobím si niečo do práce. Cez víkend neležím, nespím. Na mňa keď príde depresívna epizóda plačem a som nešťastná. To sa vtedy zavriem doma, stiahnem sa z obehu a snažím sa z toho dostať. Pomedzi to si dám terapie intenzívnejšie. Keď som bola 2x v nemocnici, raz to bolo dva týždne a to som bola oficiálne na dovolenke a 2x som bola na PN akože "doma". To, že som bola v nemocnici vedela iba mama a môj priateľ vtedy. Jediné, čo musím mať vždy pri sebe sú moje lieky, bez nich sa nepohnem. Keď mám horšie obdobie, väčšinou poviem, že som unavená, zle som spala, že ma bolí brucho. Žiaľ som ten typ, čo sa pretvaruje. Aj keď si siaham na dno svojich síl, tak v práci som profesionálna, usmievavá a snažím sa to prekryť mojím humorom. To mi lekárka povedala, že je zradné, to sú práve tie typy, o ktorých by ľudia vôbec nepovedali, že bojujú s depresiou.
@anonym_46ac18 ja nespím pol dńa, ráno vstávam o 5:45 každý deň. Zväčša ráno cvičím. Potom pracujem a prichádzam domov po 18.00. Do toho sa buď ide do kina, niekde von, alebo upratujem, varím, dorobím si niečo do práce. Cez víkend neležím, nespím. Na mňa keď príde depresívna epizóda plačem a som nešťastná. To sa vtedy zavriem doma, stiahnem sa z obehu a snažím sa z toho dostať. Pomedzi to si dám terapie intenzívnejšie. Keď som bola 2x v nemocnici, raz to bolo dva týždne a to som bola oficiálne na dovolenke a 2x som bola na PN akože "doma". To, že som bola v nemocnici vedela iba mama a môj priateľ vtedy. Jediné, čo musím mať vždy pri sebe sú moje lieky, bez nich sa nepohnem. Keď mám horšie obdobie, väčšinou poviem, že som unavená, zle som spala, že ma bolí brucho. Žiaľ som ten typ, čo sa pretvaruje. Aj keď si siaham na dno svojich síl, tak v práci som profesionálna, usmievavá a snažím sa to prekryť mojím humorom. To mi lekárka povedala, že je zradné, to sú práve tie typy, o ktorých by ľudia vôbec nepovedali, že bojujú s depresiou.
@anonym_autor ale ty mas strach, ze sa to prezradi......ako by si riesila, keby si niekoho znameho v tej nemocnici stretla?...podla mna toto je mega namahave, nonstop byt v pozore, keby daco/dakto...musis byt velmi napatá
@anonym_autor ale ty mas strach, ze sa to prezradi......ako by si riesila, keby si niekoho znameho v tej nemocnici stretla?...podla mna toto je mega namahave, nonstop byt v pozore, keby daco/dakto...musis byt velmi napatá
@anonym_636496 neviem, čo by som robila. Áno mám strach, že sa to prezradí a preto to naozaj vedia traja ľudia v mojom živote. Aj to tá kamarátka len preto, lebo ma stretla v nemocici, na tom poschodí s kufrom v ruke a s priateľom, vedela kam idem. Tak som jej potom zavolala a vysvetlila som jej to, bola naozaj prekvapená, povedala, že ja som posledná, na koho by povedala, že má depresiu xy rokov. Inak to u mňa naozaj nikto nevie. Preto to nechcem hovoriť ľuďom na druhom a ani na treťom stretnutí.
@anonym_46ac18 ja nespím pol dńa, ráno vstávam o 5:45 každý deň. Zväčša ráno cvičím. Potom pracujem a prichádzam domov po 18.00. Do toho sa buď ide do kina, niekde von, alebo upratujem, varím, dorobím si niečo do práce. Cez víkend neležím, nespím. Na mňa keď príde depresívna epizóda plačem a som nešťastná. To sa vtedy zavriem doma, stiahnem sa z obehu a snažím sa z toho dostať. Pomedzi to si dám terapie intenzívnejšie. Keď som bola 2x v nemocnici, raz to bolo dva týždne a to som bola oficiálne na dovolenke a 2x som bola na PN akože "doma". To, že som bola v nemocnici vedela iba mama a môj priateľ vtedy. Jediné, čo musím mať vždy pri sebe sú moje lieky, bez nich sa nepohnem. Keď mám horšie obdobie, väčšinou poviem, že som unavená, zle som spala, že ma bolí brucho. Žiaľ som ten typ, čo sa pretvaruje. Aj keď si siaham na dno svojich síl, tak v práci som profesionálna, usmievavá a snažím sa to prekryť mojím humorom. To mi lekárka povedala, že je zradné, to sú práve tie typy, o ktorých by ľudia vôbec nepovedali, že bojujú s depresiou.
@anonym_autor ja by som to neriešila s potenciálnym partnerom az vtedy,ked by som mala také stavy ako píšeš vyššie (ze plačeš bez dôvodu, nechce sa ti nikde chodiť atď).Vtedy by som mu to vysvetlila ... keď píšeš ze niekedy to na teba príde aj raz za dva roky. Uz za ten čas by ma poznal, určite by to prijal ľahšie.
@anonym_46ac18 ja nespím pol dńa, ráno vstávam o 5:45 každý deň. Zväčša ráno cvičím. Potom pracujem a prichádzam domov po 18.00. Do toho sa buď ide do kina, niekde von, alebo upratujem, varím, dorobím si niečo do práce. Cez víkend neležím, nespím. Na mňa keď príde depresívna epizóda plačem a som nešťastná. To sa vtedy zavriem doma, stiahnem sa z obehu a snažím sa z toho dostať. Pomedzi to si dám terapie intenzívnejšie. Keď som bola 2x v nemocnici, raz to bolo dva týždne a to som bola oficiálne na dovolenke a 2x som bola na PN akože "doma". To, že som bola v nemocnici vedela iba mama a môj priateľ vtedy. Jediné, čo musím mať vždy pri sebe sú moje lieky, bez nich sa nepohnem. Keď mám horšie obdobie, väčšinou poviem, že som unavená, zle som spala, že ma bolí brucho. Žiaľ som ten typ, čo sa pretvaruje. Aj keď si siaham na dno svojich síl, tak v práci som profesionálna, usmievavá a snažím sa to prekryť mojím humorom. To mi lekárka povedala, že je zradné, to sú práve tie typy, o ktorých by ľudia vôbec nepovedali, že bojujú s depresiou.
@anonym_autor podla toho co pises, si celkom stabilizovana, zijes ako zdravy clovek, len chyba informacia ako casto a ake dlhe mavas depresivne epizody, ja som mala vyhorenie v oraci cc kazde dva roky, potom cca 2-4 mesiace pn
@anonym_636496 neviem, čo by som robila. Áno mám strach, že sa to prezradí a preto to naozaj vedia traja ľudia v mojom živote. Aj to tá kamarátka len preto, lebo ma stretla v nemocici, na tom poschodí s kufrom v ruke a s priateľom, vedela kam idem. Tak som jej potom zavolala a vysvetlila som jej to, bola naozaj prekvapená, povedala, že ja som posledná, na koho by povedala, že má depresiu xy rokov. Inak to u mňa naozaj nikto nevie. Preto to nechcem hovoriť ľuďom na druhom a ani na treťom stretnutí.
@anonym_autor Preco sa toho tak velmi bohis? Toto riesis na terapii?
@anonym_autor podla toho co pises, si celkom stabilizovana, zijes ako zdravy clovek, len chyba informacia ako casto a ake dlhe mavas depresivne epizody, ja som mala vyhorenie v oraci cc kazde dva roky, potom cca 2-4 mesiace pn
@anonym_46ac18 je to velmi individualne, takýto mental breakdown som mala po rokoch, čo prestali učinkovať AD a nevedeli sme sa trafiť do vhodných. To som bola hospitalizovaná 2x, skoro rok v kuse sme nasádzali AD bolo to veľmi ťažké obdobie, nežiadúce učinky, posilnené úzkosti, ťažké depresie, vtedy suicidálne sklony. Aktuálne sú to u mňa sú teraz také tri - štyri dni, väššinou to súvisí aj s PMS, tesne pred alebo prvé dni menštruácie. To nevysvetliteľne plačem, všetko je hrozné a chcem zomrieť vtedy, tá depresia je vtedy strašná. Sama vtedy nerozumiem, čo sa deje s mojou hlavou, že mi je tak psychicky zle. Zavriem sa doma, spravím si čaj, zaľahnem pod deku, plačem a pustím si netflix. To sú dni, keď nevyjdem z domu. Ale nie je to tak každý mesiac. O mojom stave naozaj ľudia nevedia.
@anonym_autor Preco sa toho tak velmi bohis? Toto riesis na terapii?
@dadis zničili by ma to pracovne, aj v súkromí. Moja rodina netoleruje takéto psych. diagnózy a pre nich by som bola absolútne dno, už by sa so mnou nikto nebavil. Vie to aj moja mama, preto sme sa už pred rokmi dohodli, že to nikto vedieť nebude.
@dadis zničili by ma to pracovne, aj v súkromí. Moja rodina netoleruje takéto psych. diagnózy a pre nich by som bola absolútne dno, už by sa so mnou nikto nebavil. Vie to aj moja mama, preto sme sa už pred rokmi dohodli, že to nikto vedieť nebude.
@anonym_autor To musi byt hrozne zit s takou maskou a tajomstvom. Nemas asi velmi blizke vztahy. Preco myslis, ze hy to malo dopad na tvoju karieru, ked doteraz to nemalo? Ved sa nic nezmeni.. nevyraduje ta to vyrazne z pracovneho procesu, pracu zvladas.. Nie je to len tvoja domnienka? A preco si myslis, ze ked pojdes s niekym na rande a zdoveris sa mu, ze sa to dozvie tolko ludi? Ty bezne ropzravas o zdravi svojich napadnikov?
@anonym_autor To musi byt hrozne zit s takou maskou a tajomstvom. Nemas asi velmi blizke vztahy. Preco myslis, ze hy to malo dopad na tvoju karieru, ked doteraz to nemalo? Ved sa nic nezmeni.. nevyraduje ta to vyrazne z pracovneho procesu, pracu zvladas.. Nie je to len tvoja domnienka? A preco si myslis, ze ked pojdes s niekym na rande a zdoveris sa mu, ze sa to dozvie tolko ludi? Ty bezne ropzravas o zdravi svojich napadnikov?
@dadis áno, je to náročné. Aj som sa pýtala svojho ex, či na mne niekedy badal, že sa správam inak, alebo nejaký jeho kamarát alebo niekto v jeho rodine. Povedal, že práveže nikto si nikdy nič nevšimol. Dokonca keď som mu povedala, že veď to povedzme tvojej mame, tak nechcel, vraj by to nepochopila a brala by ma už inak. Zatiaľ to teda vidno nie je po 17r. Uvidím, ako to pôjde časom.Možno sa to zhorší, čokoľvek je možné. Nebudem špecifikovať moju prácu, ale veľmi by mi to znížilo kredit a ovplyvnilo by ma to.
@dadis áno, je to náročné. Aj som sa pýtala svojho ex, či na mne niekedy badal, že sa správam inak, alebo nejaký jeho kamarát alebo niekto v jeho rodine. Povedal, že práveže nikto si nikdy nič nevšimol. Dokonca keď som mu povedala, že veď to povedzme tvojej mame, tak nechcel, vraj by to nepochopila a brala by ma už inak. Zatiaľ to teda vidno nie je po 17r. Uvidím, ako to pôjde časom.Možno sa to zhorší, čokoľvek je možné. Nebudem špecifikovať moju prácu, ale veľmi by mi to znížilo kredit a ovplyvnilo by ma to.
@anonym_autor Smutne, drzim palce, nech stretnes muza, ktory ti bude dostatocnou oporou a aj blizkou dusou.
@koniarova ver mi, že ich to bude zaujímať, keď budem mať depresívnu epizódu, budem v kuse plakať bez príčiny, nebudem chcieť ísť nikde, lebo nebudem mať energiu ani chodiť a budem rozmýšľať nad tým, že môj život nemá zmysel, že chcem zomrieť...
@anonym_autor prosim ta, vela zien ma taketo vykyvy aj bez depresie, plac, zlost, atd. Muzi su zvyknuti. Ale jasne, povedat to treba.
@anonym_autor ja by som to nepovedala je to osobna vec.
Autorka a aj chceš teda partnera či nie? Keď zároveň píšeš, že im nedávaš šancu.