redakcia
25. mar 2019
2707 

S kočíkom v MHD: Dodržujte bezpečnostné doporučenia pri nástupe a výstupe

    Cestovanie s kočíkom je ďalšia z disciplín, ktorú sa musia mamy naučiť a ovládať tak dobre, aby v mestskej džungli dokázali prežiť. Na autá je potrebný vodičský preukaz, avšak na prepravu vášho pokladu v kočíkovom tátošovi vás nikto nepripraví.

Nechajte si poradiť, aké vychytávky o cestovaní MHD nazbierali skúsené šoférky kočíkov na Modrom koníku a čo radia mamičkám samotní prepravcovia na svojich weboch.

Zásada číslo jedna: Dobré kolieska!

    Väčšina z mamičiek má ako prvý kočík nejakú dvoj/trojkombináciu, ktoré sú z veľkej väčšiny vybavené obrými kolesami. Je to veľká výhoda na dlažobných kockách, dlažbách, ale aj pri nájazde do dopravného prostriedku - najmä ak sa zaaretujú.

Veľké kolesá sa málokedy v chodníku zaseknú, kočík zvláda parádne niekoľkocentimetrový schod z nástupného ostrovčeka do električky alebo autobusu. Aj ten neskutočne príšerný zvuk klopkajúcich koliesok napríklad po zámkovej dlažbe, s ktorým sa stretnete hneď, ako vaše bábätko vyrastie z hlbokého kočíka a presedláte na nejaký športovejší model, chýba.

Športové korby z kombinovaných kočíkov bývajú ťažké, veľké, nepraktické a tak z veľkej väčšiny prichádza sklamanie a následná kúpa golfiek alebo športiaku - tie však mávajú kolesá aj o polovicu menšie a naučiť sa s nimi jazdiť po dlažbách a rozmlátených chodníkoch chce čas. 

Zásady správneho cestovania MHD

    Pokiaľ nerada žiadate o pomoc s vynesením kočíka do MHD, je fajn si plánovať cestu tak, aby vám na ňu vyšiel nízkopodlažný prepravný prostriedok. Bohužiaľ, nie vždy a všade je to možné a nie vždy podľa cestovného poriadku deklarovaná nízkopodlažná električka naozaj príde.

Preto sa nie vždy zvládnete nalodiť bez cudzej pomoci. Zo skúseností mamičiek z Modrého koníka ale vyplýva, že ochota pomôcť s kočíkom je pomerne bežná, takže sa nemusíte báť - dosť často k vám niekto sám priskočí, aby vám pomohol.  

Ešte pred nástupom

    Dopravné podniky majú rôzne predpisy, cez ktoré dvere treba nastupovať. Je dobré prichystať sa s kočíkom na miesto, z ktorého predpokladáte, že do električky alebo autobusu budete nastupovať. Vyberajte si vždy dvere, ktoré sú na nástup kočíka určené - v starších prostriedkoch to sú tie zadné, v nových električkách a autobusoch zase zvyčajne tie prostredné. Na týchto miestach je priestor dopravného prostriedku prispôsobený na zaparkovanie kočíka tak, aby bol čo najpohodlnejší ako pre vás, tak pre ostatných cestujúcich.

Pri príchode električky či autobusu dajte vodičovi najavo, že hodláte nastúpiť - niekedy postačí očný kontakt a kývnutie, niekedy si môžete pomôcť zdvihnutím paže. To, že o vás vodič vie, vám dá dostatok času na manévrovanie, zaparkovanie kočíka i k prípadnému posadeniu sa.  

Ako nastupovať do MHD?

    Pri nástupe do nízkej električky alebo autobusu tam, kde nie je nástupište upravené na rovnakú úroveň, je vhodné zaaretovať (zablokovať) si predné kolieska, aby sa pri dotyku s podlahou nepretočili a nástup prebehol hladko. Do nízkopodlažného vozidla vojdite kočíkom popredu.

 

Ak nastupujete do dopravného prostriedku so schodmi, kočík vynášajte vždy madlom napred, nikdy nie s dieťaťom popredu. Ak musíte zdolať schody, požiadajte niekoho o pomoc - v prípade, že sa nenachádza nikto, kto by vám pomohol, nebojte sa poprosiť vodiča. Jeden zo zdvíhačov kočíka stojí hore v dopravnom prostriedku a ťahá kočík za madlo, druhý môže kočík uchopiť za spodnú tyč medzi kolieskami či za spodok korbičky - tak docielite to, že kočík bude vo vodorovnej polohe a vaše bábätko bude v bezpečí.

Ako sa správne zviesť?

    Pri jazde dopravným prostriedkom postavte kočík pozdĺž steny dopravného prostriedku a vždy ho zabrzdite. Najbezpečnejšie je umiestniť kočík tak, aby bolo dieťa chrbtom k vodičovi, teda proti smeru jazdy. Nie vždy to ale stačí. Pomôcť si môžete ešte pridŕžaním rukami alebo aj nohami, ak sedíte. Pri prudkom zabrzdení majú hlavne ľahké kočíky tendenciu sa prevracať, pozor na to aj u trojkolesových kočíkoch.

Miesto, kde sa po dobu jazdy uvelebíte, vyberajte hlavne podľa odporúčaní dopravného prostriedku - teda na vyznačených miestach pre kočíky. Zaparkujte tak, aby ste pri vystupovaní musela čo najmenej manévrovať - nikdy neviete, koľko ľudí ešte nastúpi, či nepristúpia ďalšie kočíky alebo vozíčkar. 

Ak je to možné, sklopte madlo kočíka, aby čo najmenej vyčnievalo do priestoru. Aj za jazdy sa aretácia predných koliesok vyplatí. Kočík nebude jazdiť, v zákrutách sa nebude nakláňať.

"Ja jazdím s chalanmi veľa vlakom. Keď som jazdila tehotná s pupkom ako vráta a s golfáčom, kde som mala rok a pol starého synčeka, mala som tieto postrehy: chlapi - dvadsaťpäť až cca štyridsaťpäť len ma videli, tak zdrhali. Pomáhali poväčšine ženské všetkého veku, seniori. V MHD ako kedy, často bolo narvané a nebolo miesto na kočík. Začala som nosiť v šatke, nebavilo ma sa kohokoľvek doprosovať."

Sme na konci cesty! Ako na výstup?

    Pred plánovaným výstupom a príchodom do zastávky dajte vodičovi znamenie, že sa s kočíkom chystáte vystúpiť. V niektorých prostriedkoch je na to určené tlačidlo s obrázkom kočíka. V drvivej väčšine sa dodržiava pravidlo, že dvakrát rýchlo stlačíte tlačidlo "znamenie vodičovi".

Pri výstupe by malo byť pravidlom, že sa v dopravnom prostriedku otočíte chrbtom ku dverám a s kočíkom vystúpite pozadu.

"U nás v meste je MHD výhradne o vodičoch. Keď je v pohode, tak zastaví tak, že z chodníka krásne nabehne rovno do busu, vezme aj viac kočíkov a cestovanie je pohoda. Keď je to nejaký frfloš, tak nabehne tak, že pri nastupovaní malého skoro vyklopím, má reči, že zle stojím a prekážam a alebo napríklad nevezme viac ako jeden kočík, a to je potom cesta za trest. 

Sme malé mesto, takže už mamičky vedia, ktorý vodič je ktorý a ako bude cesta prebiehať. Ale inak všeobecne máme nízkopodlažné busy s dostatkom miesta. Pomoc od ľudí je tiež ako kedy. Cesta vlakom je vždy príjemnejšia. Vždy niekto pomôže, sprievodcovia sú úžasní."

 

Kočík ako nákupná taška

    Pokiaľ využívate prepravu pomocou hromadnej dopravy často, je dobré tomu prispôsobiť výbavu. Ak chodíte pešo nakupovať alebo sa hrať, určite vám pomôže veľa vychytávok, ktorými možno kočík vylepšiť k vašej maximálnej pohodlnosti.

Kapitolou samou o sebe sú prebaľovacia tašky na kočíky. Na hlboké veľké kočíky ich je nepreberné množstvo, podľa vkusu a cenových možností každej z mamičiek. Úžasná vec, ak chodíte nakupovať pešo, je taška zo sieťoviny, ktorú so suchými zipsami pripnete na konštrukciu a madlá kočíka - zmestí sa do nej veľa vecí. 

Super vychytávky sú tiež rôzne háčiky, ktoré sa na kočík pripevnia. Vďaka nim vyrobíte z akejkoľvek kabelky kabelku na kočík, alebo k nim pripnete tašky.

Aby cesta deti bavila 

    Jednou zo súčasťou prepravy MHD je fakt, že nie všetky deti sú z polhodinovej jazdy električkou nadšené. Niektorým deťom pomáha, ak vidia von. Škatuľky s chrumkami, ovocné kapsičky a sušienky je občas to, čo deti zabaví. U starších detí potom toto všetko premôže pozorovania a rozprávanie sa o tom, čo sa deje za oknami - v tejto fáze už ste za vodou, bude trvať naozaj dlho.

Používateľka Modrého koníka opisuje stav prímestskej dopravy: "Ja koľkokrát radšej idem dopravou než autom. Tam to malý neznáša, ako musí byť pripútaný. Teda najlepšie je za nás vlak. Kočík necháme na to určenom mieste a prechádzame sa po vlaku. V autobuse zvládame max. hodinu. Tam sa predsa len musí sedieť na mieste.

Inak vždy som mala šťastie na ochotných ľudí, čo mi s kočíkom pomohli. Teraz s golfáčom si ho naložím prípadne aj sama. A áno, ešte naša zábava pri cestovaní je jedlo. Takže vždy so sebou nabalím škatuľky - s chrumkami, nakrájaným ovocím, zeleninou - a s tým potom cestujeme. Hračky sa mi veľmi neosvedčili, väčšinou ich chcel niekam hádzať. Snáď len pohyblivá knižka ho chvíľu zabavila."

Nebojte sa cestovania s kočíkom, trénujte, vyrážajte často. Neostýchajte sa požiadať o pomoc a vždy zachovajte pokoj - stále lepšie prejsť zastávku alebo nechať utiecť jeden spoj, než v strese manévrovať s kočíkom sama na schodoch - vždy myslite hlavne na pohodlie a bezpečnosť toho najmenšieho, prepravovaného vnútri kočíka.

zdroj:

dpp.cz

Ja práveže nemám rada, keď mi pomáhajú s kočíkom, sama si s ním viem poradiť, mám to už v ruke, ale keď mi niekto sám od seba chce pomáhať, koľkokrát mi skoro dieťa z kociku vykotili, mňa prevalcovali, dobre že som nepadla.

25. mar 2019

"milujem" poväčšine babičky, ktoré vystupujú z autobusu s dieťaťom napred- viď ako foto v článku uf uf😨

25. mar 2019

Ja mam bohuzial len zle skusenosti. Minule mi takmer privrelo ruku do dveri ked som davala kocik von z eliny. Kocar vonku, ja vo vnutri a tlacila som dvere od seba aby sa mi nezatvorili kedze kocar som mala uz vonku z elektricky. A sofer si to evidentne uzival. Pre mna desny zazitok. A takto by som mohla pokracovat. Ked mi pani s bicyklom v buse vynadala ze nech si pockam na dalsi spoj kedze mam kocar a na vyhradene miesto sa nezmestime obe. Cele zle 😢

25. mar 2019

Vďaka za článok občas jazdím elektrickou a videla som tam tlačítko na kočík a aj pre vozičkárov. aj na dverách. Takže keď chcem nastúpiť s kočíkom, mám stlačiť to na dverách rýchlo dvakrát? A keď chcem vystúpiť mám stlačiť opäť? Vďaka

25. mar 2019

Keďže žijem vo veľkom meste, cestovanie v MHD s kočíkom minimálne 2x za týždeň je pre mňa nutnosť. Chodím čo najviac peši, ale nie vždy je to možné. 90% jázd v MHD je bezproblémových, ľudia sú slušní, uhnú sa z vyhradeného miesta, či ponúknu pomoc, no občas zažívam aj veľmi nepríjemné pohľady a šomranie smerom ku kočíku, keď si dovolím nastúpiť do vozidla, ktoré je plnšie a ľudia sa musia uhnúť, lebo „mamka je lenivá aby sa s tým deckom prešla po svojich“. Čo je však najsmutnejšie, takýmito pohľadmi a komentármi ma častujú starší/starí ľudia, zvyčajne panie, ktoré by mohli byť môjmu dieťaťu prabakami. Ako keby len ony mali právo voziť sa bezplatne mestskou hromadnou dopravou. Extrém som zažila v jeden škaredý zimný deň, keď sa pustil mrznúci dážď, ja som si zabudla pršiplášť na kočík, navyše fúkal ľadový vietor a mne nezostávalo nič iné, len ísť domov MHDčkou. V celom trolejbuse bolo 5 ľudí, nastúpila som dverami vyhradenými pre kočíky, zaistila som kočík a už sme sa viezli. Zrazu po mne začala kričať cudzia stará pani, že kvôli tomu ako som sa drzo trepala do autobusu s tým „hebedom“ ona nemohla vystúpiť. Potom spustila kriky aj na šoféra, že či je debil slepý, ona chcela vystúpiť a nestihla. Ostala som stáť úplne zaskočená jej reakciou a len som si chránila kočík, keby jej náhodou preplo. Našťastie vystúpila na ďalšej zastávke. Ešte dlho som mala „vďaka“ nej nepríjemný pocit z cestovania.
Aj cestovanie prostriedkami hromadnej prepravy je o tolerancii a slušnosti. Netrepem sa do preplneného autobusu, vždy dám znamenie šoférovi, keď chcem nastúpiť/vystúpiť. Kočík parkujem len tam, kde mám a snažím sa zaberať čo najmenej priestoru. Poďakujem sa, keď mi niekto uvoľní miesto. Zabávam dieťa, aby nekričalo/nerevalo vo vozidle a neobťažovalo cestujúcich. Prípadne vystúpim o zastávku skôr, keď je MHDčka úplne preplnená. Ale aj tak to nestačí. Niektorým ľuďom proste nevyhoviete.

25. mar 2019

Nočná mora to MHD, jedine šťastie že už sú skoro všetky busy nizkopodlazne a ak je poloprázdny bus cestuje sa iba vtedy celkom dobre, elektricky tie staré to je tragédia vytrepat hore kočík , a ešte zbožňujem že v priestore pre kočík vecne sedia staré babky alebo stoja mladí a kukajú sa prečo sa tam trepem a bus má 11 metrov a oni stoja v jedinom priestore kam môžem ísť s kočíkom. A keď je zlý šofér zastavi viac ako pol metra od obrubníku tak sa nedá vôbec nastúpiť. A nechápem medzimestsku dopravu ktorá má 90% busov staré sp schodami čiže radšej ani nevyužívam, bus do Hainburgu uplna tragédia, a total plny okrem nedele kedy sú obchody zatvorené .

25. mar 2019

* odporučenia nie doporučenia

25. mar 2019

Začni písať komentár...

Odošli