Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Koronavírus je tu: Zostaňte doma, spomalíte epidémiu!

Ako sa chrániť pred nákazou v bežnom živote?

🚩 Jedným z opatrení na Slovensku, ktoré majú zabrániť šíreniu ochorenia, je povinnosť prekryť si na verejnosti ústa rúškom. To nechráni teba, ale chráni ostatných, ak by si bola nakazená (a ešte to nevedela), čím sa znižuje riziko prenosu ochorenia. Rúško je však nutné často meniť. Papierové ideálne najneskôr po 2 hodinách (alebo skôr, ak začne byť vlhké). Ak si si rúško ušila, čas kedy ho vymeniť je rovnaký, no nemusíš ho vyhadzovať ako papierové, stačí ho vyvariť (5 minút na 90 stupňov a vyžehliť, ideálne parou). Ak nemáš k dispozícii žiadne rúško, použi šatku, vreckovku, kus handričky - všetko je lepšie, ako nič.

Video: Spolu s tehotnou snúbenicou prekonali Covid-19

🎞️ Pozrite sa aj na Video rozhovor: ČEŠI sú disciplinovanejší, vedia sa v boji proti nákaze zomknúť, v USA to nehrozí.


🚩 Ak máš respirátor, môžeš nosiť respirátor. V porovnaní s rúškami respirátory s filtrom FFP3 významne chránia proti vírusovým ochoreniam teba a jeden je možné nosiť až 24 hodín (závisí od typu, vlhkosti, prašnosti,...). Pokiaľ však majú výdychový ventil, nechránia ostatných pred tým, čo vydychuješ ty. Respirátory s ventilom je teda vhodné prekryť ešte rúškom.

Prosíme ťa, zváž, či je skutočne nutné ho používať, keď si s ním ideš napríklad zabehať do lesa, kde nikoho nestretneš, či to nie je zbytočné plytvanie. Porozmýšľaj, či ho naozaj potrebuješ, či by nebolo lepšie, venovať ho nejakému zdravotníkovi (napríklad tvojmu zubárovi alebo praktickému lekárovi), ktorí majú naozaj stále nedostatok ochranných prostriedkov a veľkú spotrebu, aj keď je nejaké malé množstvo ochranných prostriedkov v súčasnej dobe prerozdeľovaných (preto napríklad viacero zubárov neordinuje, pri zubných zákrokoch je totiž veľmi vysoké riziko nákazy).

Ako sa chrániť pred nákazou v bežnom živote


🚩 Nákaza sa tiež významne prenáša dotykom - napríklad keď si niekto zakašle do dlane a potom sa chytí držadla v električke. Prevenciou je poriadne si umývať ruky pred odchodom z domu (chránime ostatných pred nákazou od seba) a samozrejme po príchode domov, pred jedlom, po použití toalety,... Stále, často, radšej častejšie. Tiež sa snaž nesiahať na často ochytávané veci (kľučky, mince, nákupné košíky, držadlá v MHD). Nesiahaj si neumytými rukami na tvár.


🚩 Ruky si poriadne umývaj v teplej vode s mydlom. Ak používaš aj dezinfekciu, mala by si ju po rukách rozotierať aspoň 20 sekúnd (napríklad, kým si zaspievaš "veľa šťastia zdravia"). Dôležitou prevenciou je tiež udržiavať odstup od ostatných ľudí - napríklad v rade v obchode dodržiavaj väčšie rozostupy.


Ako môžem chrániť ostatných?

Udržiavaním odstupu chrániš nielen seba, ale aj ostatných, ak by si bola bezpríznaková prenášačka. Pokiaľ na verejnosti musíš kýchať a kašľať, snaž sa priložiť pred ústa lakťovú jamku (ak na ruky - vírus ďalej roznášaš, lakťom sa ničoho nedotýkáš). Tiež si stále poctivo umývaj ruky.

V prípade príznakov, ktoré ťa nebudú ohrozovať na živote, nechoď nikam von, ideálne sa úplne izoluj od ostatných, zavolaj svojmu praktickému lekárovi, na Regionálny úrad verejného zdravotníctva tvojho kraja alebo na špeciálnu linku Národné centrum zdravotníckych informácií – 0800 221 234, poradia ti, čo ďalej.

Pozri sa na web Ministerstva zdravotníctva. Pokiaľ ti nejde o život, prosíme, nevolaj linku 155 alebo 112, tie sú určené pre najzávažnejšie stavy (infarkt, bezvedomie, autonehoda a podobne). Ak sú príznaky len mierne alebo máš na nákazu len podozrenie bez príznakov, nechoď bez konzultácie s lekárom na odberové stanovište do nemocnice.

Ako môžem chrániť ostatných


„Zostaňte doma. Zostaňte doma. Budem to stále opakovať. Stále vidím na uliciach priveľa ľudí. Najlepšia odpoveď na vírus je nechodiť po uliciach. Neviete si predstaviť, čo sa deje v nemocniciach. Zostaňte doma,” - Christian Salaroli, 48-ročný lekár z nemocnice v Bergamo (severné Taliansko).

Viacerí talianski doktori pripodobňujú situáciu v nemocniciach k vojnovej chirurgii. Nával pacientov v kritickom stave je tak veľký, že si musia vyberať, koho ešte majú šancu zachrániť. Lôžka s pacientami sú aj na chodbách. Zdravotné sestry a lekári sú povolaní z dôchodku a armády.

Nie je to chrípka!

Koronavírus (SARS-CoV-2) nie je len silnejšia chrípka. Je to vážnejšie ochorenie, ktoré nesmieme podceniť. Od chrípky sa zásadne líši v dvoch veciach:

  1. Koronavírus sa oproti chrípke šíri dvojnásobne rýchlejšie. 10 ľudí nakazených chrípkou v priemere nakazí ďalších 13 ľudí. 10 ľudí nakazených koronavírusom nakazí cca 20 ďalších ľudí.
  2. Z nakazených zomrie na koronavírus 10 krát viac ľudí ako na chrípku. Viaceré odhady sú ešte výrazne pesimistickejšie.

Kombinácia týchto faktorov robí z koronavírusu chorobu, ktorú treba brať veľmi vážne.

Ja som mladá, mne sa nič nestane

Je pravda, že u väčšiny mladých ľudí má nákaza koronavírusom priebeh, ktorý sa dá zvládnuť bez hospitalizácie. “U väčšiny” však neznamená “u všetkých”. Skončiť v nemocnici s ťažkým zápalom pľúc, kedy je dýchanie človeka odkázané na ventilátor, je niečo, čomu sa chceme vyhnúť aj za normálnych okolností. Ďaleko horšie to je v prípade kolabujúceho zdravotného systému a preplnených nemocníc. Tam, našťastie, Slovensko ešte nie je. Musíme sa snažiť, aby ani o pár týždňov nebolo.

Zároveň chceme ochrániť starých ľudí, pre ktorých predstavuje koronavírus výrazne vyššie riziko. Rodičia alebo starí rodičia mnohých z nás sú v rizikovom veku. Ako by sme reagovali, ak by prišla epidémia choroby, ktorá zabije jedného z desiatich nakazených? Treba si uvedomiť, že starí ľudia sú v tejto situácii dnes. Musíme robiť všetko preto, aby sme ich ochránili.

Čo je panika, primeraná reakcia a podcenenie situácie?

Najlepšie si to vysvetlíme na príklade. Predstavte si, že bývate na piatom poschodí a jeden večer pozeráte seriál v televízii. Zrazu zacítite dym z kuchyne…

  • Panika: vyskočíte z okna.
  • Primeraná reakcia: okamžite vstanete a bežíte vypnúť sporák, na ktorom prihára jedlo - a zabránite tak prípadnému požiaru.
  • Podcenenie situácie: pozeráte ďalej TV, “veď to je len dym, to ešte počká”…

Väčšina krajín a ľudí na koronavírus zareagovala tretím spôsobom.

V prípade epidémie je primeraná reakcia:

  • čo najrýchlejšie zareagovať, kým je epidémia len v začiatkoch,
  • výrazne obmedziť stretávanie ľudí a tak brániť šíreniu nákazy,
  • výrazne zvýšiť hygienu: dôkladné umývanie rúk, pravidelné dezinfikovanie prostredia a vecí ktorých sa dotýkame.

Prečo je potrebné epidémiu spomaliť? Komu to pomôže?

Momentálne sa počet nakazených neustále zvyšuje. Rešpektovaním výrazných opatrení, ktoré zaviedla vláda môžme výrazne epidémiu spomaliť a tak získať v tejto situácii to najcennejšie. Čas. Čas pripraviť nemocnice, dostatok lôžok, zdravotníckeho materiálu, ochranných pomôcok, umelých pľúcnych ventilácii a dostatok zaškoleného personálu.

Ak epidémia napreduje príliš rýchlo

  • Pribúda rýchlo počet kritických prípadov v nemocniciach. Mnohí z nich musia byť napojení na prístroje.
  • Nemocnice nestíhajú nápor nových pacientov - nemajú ich kam umiestňovať. Nemôžu sa venovať iným pacientom.
  • Kvôli preťaženosti zdravotného systému je počet mŕtvych vyšší.

Ak epidémiu zodpovedným správaním spomalíme

  • Počet kritických prípadov pribúda, ale v množstve, ktoré nemocnice stíhajú prijímať.
  • Pacienti dostanú plnú starostlivosť a majú vyššiu šancu sa úspešne zotaviť a následne uvoľniť lôžka pre ďalších pacientov s ochorením.
  • Výsledkom je nižšia úmrtnosť a funkčný zdravotný systém aj počas epidémie.


Popis obrázku: Aj pri rovnakom celkovom počte nakazených ľudí, je veľký rozdiel, či sú nakazení naraz alebo postupne. Červený graf ukazuje epidémiu bez včasných zásahov, ktoré ju spomaľujú. Zelený graf ukazuje spomalenú epidémiu rozloženú v čase. Oranžová čiara je schopnosť zdravotného systému liečiť nakazených (hlavne kapacita nemocníc).

Čo môžem urobiť, aby som chránil seba, svojich blízkych a zároveň pomohol spomaliť epidémiu koronavírusu?

  • Zostaňte doma. Ak to je možné. Obmedzte stretávanie sa s inými ľuďmi na nevyhnutné minimum. Hlavne sa vyhýbajte miestam, kde sa stretáva viac ľudí, a to hlavne, ak to je v uzatvorených priestoroch. Preto bolo správnym krokom rušenie športových a kultúrnych podujatí, omší a zatváranie škol.
  • Umývajte si ruky. Často a dôkladne (aj obyčajné mydlo je účinné). Pravidelne dezinfikujte veci, ktorých sa dotýkate vy alebo iní ľudia (mobily, klávesnice, kľučky na dverách…).

Užitočné odkazy a články v slovenčine a češtine

Užitočné odkazy v angličtine

Ako sa dostať k číslam?

Vhodný zdroj sú data z World Health Organization. WHO denne získava, vyhodnocuje a zverejňuje počet nakazených a počet úmrtí v jednotlivých krajinách. Ďalšie celosvetovo uznávané zdroje ako John Hopkins CSSE alebo Our World In Data takisto vychádzajú najmä z čísel WHO.

K oficiálnym dátam je potrebná aj ich analýza a interpretácia. Odborníci sa snažia odhadnúť počet nezistených prípadov (napr. takých, ktoré majú mierny priebeh), ku ktorým nie sú k dispozícii presné čísla. Predpokladané percento úmrtí z nakazených sa tak zníži. Podľa odhadov odborníkov smrťou končí 5 - 40 prípadov z 1 000, s najväčšou pravdepodobnosťou 9 z 1 000, teda cca 1%. Odhady sú zväčša dané formou intervalu, rozsahu. Držali sme sa konzervatívnej strany intervalov.

Vychádzali sme tiež z rozhovorov s uznávanými odborníkmi ako Dr. Richard Hatchett (Coalition for Epidemic Preparedness Innovations), Nicholas Christakis (Sterling Professor of Social & Natural Science, Yale University), Michael Osterholm (Center for Infectious Disease Research and Policy, University of Minnesota).


Text po odbornej stránke skontrolovala:
MUDr. Milada Madleňáková
všeobecný lekár

Pýtajte sa odborníčky aj v jej Poradni na Modrom koníku: Poradňa všeobecného lekára

Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Kam ďalej?