Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke nemusí byť vždy jednoduchý. Nielen, že ste vypadli z pracovného tempa, ale potrebujete sa tiež so zamestnávateľom dohodnúť na podmienkach návratu.

Skúška odvahy

Tri roky sú pomerne dlhá doba, počas ktorej môžete ľahko vyjsť z doterajších pracovných návykov. Navyše sa po návrate do práce ocitnete pred úplne novou životnou situáciou – nutnosťou zladiť pracovný život a starostlivosť o dieťa či deti.

Posledné mesiace či roky váš svet točil najmä okolo plienok a kočíkovania. No a zrazu stojíte pred ťažkou skúškou – opäť sa začleniť do pracovného tempa. Dôvody k návratu môžu byť u každej ženy iné. Či už vás k tomu donútila finančná situácia v rodine, váš drobec je dostatočne veľký a chodí do škôlky alebo ste jednoducho pocítili, že už je ten správny čas a máte chuť opäť sa realizovať. Ako teda postupovať?

Nezabudnite to oznámiť

V prvom rade myslite na vašu povinnosť doručiť svoje rozhodnutie pôvodnému zamestnávateľovi. Minimálne jeden mesiac vopred ste povinná mu písomne oznámiť ukončenie vašej materskej alebo rodičovskej dovolenky a vaše rozhodnutie do zamestnania opäť nastúpiť. Pri návrate do práce pre vás platia rovnaké pravidlá a povinnosti, nezáleží na tom, či sa vraciate naspäť z materskej alebo rodičovskej dovolenky.

Povinnosť zamestnávateľa pri vašom nástupe

V prípade, že firma naďalej funguje, matku chráni Zákonník práce a zamestnávateľ má povinnosť do pracovného pomeru ju znovu prijať. Je jeho povinnosťou ponúknuť vám iba to isté pracovné miesto, z ktorého ste pred pôrodom odchádzali? Nie tak celkom. V prípade, že je vaše pracovné miesto ešte stále aktuálne, mal by vás zaradiť tam. Môže sa však stať, že medzičasom vaša pracovná pozícia medzičasom zanikla. V takom prípade by vám mal váš šéf ponúknuť adekvátnu pracovnú pozíciu, vyplývajúcu z vašej pracovnej zmluvy. Takisto by nemala byť horšie finančne ohodnotená, než vaša pôvodná práca. V prípade, že pre vás vhodná pozícia neexistuje a váš šéf vám ponúkne pozíciu, ktorú odmietnete, môže sa pracovný pomer skončiť výpoveďou.

Ako pracujúca matka máte svoje práva

Z práce ste pred časom odchádzali „len“ ako pracujúca žena, do firmy sa však vraciate ako pracujúca matka. Aj preto máte v riadnom pracovnom pomere isté práva, ktoré by mal váš šéf povinnosť rešpektovať. Napríklad je povinný poskytnúť mamičke prestávky na kojenie (pri starostlivosti o dieťa do 3 rokov), ktoré sa jej zarátavajú do pracovného času či poskytnúť jej skrátený pracovný čas (pri starostlivosti o dieťa do 15 rokov).

Všetky tieto náležitosti vyplývajú zo Zákonníka práce. Či ich v praxi skutočne dodržiavajú a riadia sa nimi všetci zamestnávatelia, to je už otázka na inú diskusiu.

#materstvo #nastup_do_prace #zamestnanie
Foto: shutterstock

Kým sa do podobnej situácie nedostanete vy samotné, poriadne si ani rôzne obmedzovania nevšímate. S novou pozíciou rodiča však začínate riešiť aj nové trampoty. Napríklad problém dostať sa s detským kočíkom tam, kam práve plánujete.   

Dnešná doba je iná, ako pred niekoľkými desiatkami rokov, no prekvapivo aj teraz nájdete na mnohých miestach úskalia. Často pritom nejde iba o technický problém, ako sa do obchodu či inej prevádzky dostať (bariérový prístup), ale aj o to, že vás dnu jednoducho odmietnu s kočiarom pustiť.  

Často záleží aj od toho, či bývate v menšom či väčšom meste. V malom mestečku s dvomi obchodmi vás predavačky vás už poznajú, podržia vám dvere či dokonca postrážia bábo, kým vy nakupujete. No práve v menších mestách či obchodoch môžete počúvať ako častú výhovorku, prečo vás požiadajú, aby ste kočík nechali pri pokladni – nedostatok priestoru. Vo väčších mestách sú na prítomnosť mám s kočiarmi skôr zvyknutí a nájdete tu aj kopec dostatočne veľkých obchodov, no ani tu nie je nič nezvyčajné natrafiť na nepríjemné situácie.

Viaceré mamičky preto radšej uprednostňujú nakupovanie v sprievode partnera či niekoho ďalšieho, ktorý s drobcom v prípade potreby zostane vonku. Alebo zvolia miesto kočíka šatku či detský nosič. No nie všetky deti sú na takéto riešenia zvyknuté. A aj pre mamičky, ak sa chystajú napríklad vynoviť vlastný šatník, nejde o ideálne riešenie.

Zákaz vstupu? Tak nakúpim inde!

Ceduľa s nápisom „Zákaz vstupu s kočíkom“ alebo len ústne vetovanie zo strany predavačov. Jedno či druhé dokáže maminy poriadne vytočiť. Nečudo! Či už ide o obchody, banky, potraviny, „čínske“ butiky či dokonca špecializované obchody s potrebami pre deti.

Mnohé ženy sa však zhodujú na jednom: Obchody sa tak sami oberajú o zákazníkov, veď konkurencia je dnes veľká. V takomto prípade si zájdem do obchodu naproti, kde s mojím kočíkom problém nemajú. "Komu nie je dobrý môj kočík, tomu nie su dobré ani moje peniaze. V dnešnej dobe maximálnej konkurencie obchodov to fakt nie je problém," priznáva sa mamička v diskusii na Modrom koníkovi a podobný názor majú aj ďalšie ženy. "Ak do obchodu nemôžem ísť nakupovať s kočíkom, tak tam nepôjdem ani vtedy, keď ho nemám. Ja im na tie nápisy 'Zákaz vstupu so psom a kočíkom' zvysoka kašlem. Svoje peniaze dokážem minúť aj inde," pridáva sa Dahlia.

Bariérové nákupné centrá

Ďalšia mamička sa zdôverila so svojou skúsenosťou z istého, údajne najväčšieho obchodného domu vo Zvolene. Dovnútra ju síce pustili, no o bezbariérovosti strediska sa hovoriť nedá. Výťah v centre budete hľadať márne, takže na poschodie sa dostanete iba po pohyblivých schodoch. Tie tiež vedú iba smerom hore, cestou naspäť budete musieť kočík zvážať po obyčajných schodoch. A určite nie je jediná s podobným zážitkom. Bariérové vstupy na poštu, polikliniku či do obchodov, príliš úzke dvere, nedostatok priestoru priamo na ploche prevádzky... S takýmito patáliami bojujú mnohé z vás.  

Detský obchod bez deti

Čerešničkou na torte je kočíková diskriminácia v obchodoch, kde by ste to najmenej čakali – s potrebami pre deti. "Nechápem, že keď sa predajca rozhodne predávať oblečenie pre detičky, nemyslí na to, ako prídu tie maminy do obchodu. Nie každá je ochotná nechať dieťa pri pokladni, keď je obchod plný a nevidí naň," vybavuje si na ďalšom fóre jedna z mamičiek. Predavačke napokon v obchode s detskými potrebami povedala svoje po tom, čo jej oznámila, že s kočíkom dnu ísť nemôže, pretože sa u nich dosť kradne a na kočík vlastne ani nie je dostatok miesta.  

Nepohodlné bývanie

Viaceré mamičky majú tiež problém, ak bývajú v starších typoch bytoviek. Veď to určite poznáte aj vy, či už z vlastnej skúsenosti alebo z návštev u známych. "Bývame v Bratislave v Ružinove, v starom dome, a medzi bránou a výťahom je asi schodov," popisuje mamička z hlavného mesta. Každodenné posilňovanie rúk a nervov je teda na svete!

Inšpirácia zo zahraničia

Na záver vás zrejme neprekvapíme, ak zhodnotíme aj zo skúsenosti mamičiek z Modrého koníka, že na západe je situácia lepšia. Na mnohých miestach je samozrejmosťou parkovanie pre rodičov s deťmi čo najbližšie pri obchode, na verejných toaletách nájdete prebaľovací pult, kreslo či dokonca tichú miestnosť na kojenie. O bezbariérových vstupoch a absencii akýchkoľvek zákazov vstupu s kočíkom už ani nehovoríme. A aby sa na vás pri vstupe na predajňu či do autobusu s kočíkom pozerali ako na blázna, toho sa tiež zrejme nedočkáte. Mali by sme sa západom inšpirovať, čo poviete?

Stretli ste sa aj vy s kočíkovou diskrimináciou? Napíšte nám, kde to bolo!

#kocik #materstvo 

Zdroj foto: shutterstock

Keď som sa na Facebooku (FB)  nedávno pochválila, že som začala blogovať na "koníku", niektorí moji kamoši len pretočili očami. Omg, veď to je sociálna sieť, kde sa združujú matky antivakciňáčky a kŕmia sa navzájom hoaxami. Pár rokov dozadu som si to myslela aj ja a rady vševedúcich matiek som vytrvalo ignorovala. Dôkazom toho, že som sa neplánovala zviditeľnovať, svedčí aj môj nekreatívny nickname, ktorý som si kvôli prehrabávaniu sa v inzerátoch narýchlo vymyslela. V jeden deň som zistila, že čakám bejby a Modrý Koník (MK) ma doslova vcucol. Ak vaši známi tiež dvíhajú obočie, keď spomeniete názov tohto portálu (priznajme si, toto slovné spojenie naozaj evokuje podozrenie, že jeho autor fičí na tráve) a pritom sami fachčia vo veľkom na Facebooku, vyzbrojte sa nasledujúcimi argaumentami:

V porovnaní s FB je MK rovnako informačne (ne)bezpečný

Facebook je plný hoaxov a nikto z toho neviní samotný Facebook. Tak prečo je Modrý Koník so svojimi členkami terčom častého posmechu? Možno preto, že v snahe poradiť sa mnohé často nominujú do rolí doktoriek a odborníčiek na všetko. Zúfalá mamička postne fotku dieťatka s kožným problémom a za pár sekúnd má instatnú diagnostiku aj s odporúčanou liečbou. Nedovolím si odhadnúť percento úspešnosti, ale viem, že všetky rady, aj keď sú to občas riadne haluze, sú dané v dobrej vôli. O tom, že rodičia na sociálnych sieťach sú pohotoví radiť druhým, svedčí aj americký prieskum, podľa ktorého tak koná až 71% z nás. Ak je nejaká matka schopná dať dieťaťu na zlomeninu homeopatikum miesto sadry, nieje to vina MK. Všetky normálne a zodpovedné mamy (a tých je väčšina!) idú na druhý deň s odborným problémom k odborníkovi. Tu odporúčam sa s ním nehádať a už vôbec nespomínať: "Viete, ale ja som čítala na Modrom Koníku, že..." To preto ho potom lekári nenávidia a o nás si myslia, že sme hlúpe ovplyvniteľné sliepky. Ak neveríte jednému odborníkovi, choďte za iným. FB je plný konšpiračných teórií, skupín, ktoré šíria bludy, ale keď sa niekto chváli tým, čo si tam prečíta, väčšinou to zrejme zaobalí tak, že sa to dozvedel "na internete". Preto sa FB popri MK tvári veľmi nevinne a v súvislosti s internetovou diagnostikou až tak negatívne nerezonuje. V dobe, kedy nám informácie už prerastajú cez hlavu, je kritické myslenie nevyhnutné. Ničomu netreba veriť na sto percent, každú info si treba obrátiť v dlani a kusnúť do nej, ako sa kedysi hrýzlo do zlatky, či je pravá. Sociálne siete mätú neobratných čitateľov a pridávajú dôveryhodnosť nepravdám už len tým, že sa za ne postaví dlhá rada prívržencov. Ešte stále sa len učíme diskutovať, vedieť si vypočuť a rešpektovať názory druhých bez odsudzovania a logicky argumentovať. A to platí, či už si čítame MK, FB, Denník N alebo sledujeme správy na TA3.

Matky matkám, ženy ženám

Výhodou MK je relatívne úzko špecifické publikum. Ženy, ktoré sa snažia otehotnieť, tehuľky, čerstvé rodičky alebo aj skúsené niekoľkonásobné mamky tu nachádzajú podporu, pochopenie i radu. Neviem o tom, že by sme tu mali nejakých tínedžerov, zvedavých manželov alebo nebodaj svokrovcov, ale výnimky sa istotne nájdu. No štatistiky MK môj dojem len potvrdzujú: 98% aktívnych používateľov tvoria ženy, 90% z nich má 23-38 rokov a 86% používateliek má dieťa. Vďaka tomu je obsah na týchto stránkach vysoko relevantný pre jeho čitateľky a pri skrolovaní novinkami netrvá dlho, kým naše oči zavadia o niečo, čo nás zaujme. To, že sme tu samy, má ešte jednu výhodu. Sme otvorenejšie a aj o veciach, o ktorých by sme inde nahlas nehovorili, sa tu nebojíme prehovoriť. Svoj zážitok z pôrodu spolu s detailami o tom, ako sa mi čo roztrhlo, som na FB nedávala. Asi nepovažujem za nutné, aby si o tom čítal môj bývalý spolužiak zo strednej alebo strýko. No tu sa mi dostalo porozumenia a niekomu možno moja skúsenosť aj pomohla. Niekedy sa nám uľaví už len tým, že je na tom niekto rovnako - nechcem povedať, že aj horšie, ale hej. Aj to. Ako vraví COO Facebooku Sheryl Sandberg, ženy sa navzájom nemajú poučovať, ale zdieľať skúsenosti. A tým by sme sa mohli inšpirovať aj tu, na MK. 

Nikto sa nesťažuje na záplavu fotiek našich detí

Verte tomu, že za tie fotky, čo tu dávame, by si nás na FB už mnohí dávno vymazali z priateľov. Tí slobodní a bezdetní sú z baby boomu otrávení a tí ďalší sa pohoršujú, že príliš zverejňujeme svoje súkromie. Jasné, ani ja nie som fanúšik fotiek nahých ratolestí bez plienočky, ktoré si prezerajú cudzí ľudia, ale veď to asi ani vy. No super je, že kedykoľvek pridáte fotku vášho malého v karnevalovom kostýme alebo malej, ako sfukuje narodeninovú sviečku, dostanete kopec úprimných lajkov od žienok, ktorým práve vaše dieťatko vyčarilo úsmev na tvári. Alebo ste ich práve k niečomu inšpirovali. A o to tu predsa ide, nie?

Skvelý bazár s vysoko cieleným vyhľadávaním

Sľubujem, že za tento blog mi MK (zatiaľ) nezaplatil a viem, že to vyznie ako reklama. Ale majú fakt najlepší filter na bazári, aký na Slovensku nemá obdobu. Viem tu nájsť mikinu pre Amálku presne takej farby, značky a veľkosti, akej chcem a to ešte aj s ohľadom na dĺžku rukáva, lokalitu predávajúceho, či ceny. Inak v tejto chvíli je na MK presne 268 353 výsledkov, ktoré obsahujú slovo "mikina", takže poriadny filter sa fakt hodí.  Zdá sa to ako samozrejmosť, ale boli ste sa niekedy pozrieť na Mimibazar? Ak áno, ale pred 10 rokmi, dnes sa nemusíte obťažovať, všetko je po starom. Chodí tam vôbec ešte niekto?? Kým konkurenti MK zaspali na vavrínoch, tu sa inovuje a drží sa krok s dobou. Len za posledné 3 mesiace mal MK podľa online.aimmonitor.sk vyše 80 000 reálnych používateľov. Je na absolútnej špičke v tom, ako dlho sa tu v priemere užívateľ zdrží - vyše 11 minút na jednu návštevu. To je dosť. Samozrejme, aj tu je čo vylepšovať. Ja by som napríklad rada videla históriu všetkých produktov, o ktoré som prejavila záujem, v Mojich nákupoch a nielen tých, kde mi predávajúca odpovedala. Časom to určite ešte vylepšia ;) 

Testovanie produktov a ambasádorky

Môžete na FB testovať produkty a písať o tom recenzie? Neviem o tom. Kvôli vysokej koncentrácii cieľovej skupiny na MK je to však možné a navyše veľmi obľúbené. Takisto ambasádorky niektorých firiem si vedia niečo málo privyrobiť a nemusia sa ani nejako extra premáhať, pretože väčšinou (ak nie vždy) prirodzene propagujú produkty, ktorým samy veria a odporúčajú ich druhým bez postranných úmyslov. V poslednej dobe mám pocit, že tých reklám tu nejako pribúda, ale chápem, že aj oni musia z niečoho žiť. Je to vždy lepšie ako tá inteligentná, super-personalizovaná reklama na FB, kde mi minule vnucovali traktory. Vyzerám ako agro-fanúšik?!

Vzhľadom na názov článku to bude znieť pokrytecky, ale stále chodím na FB častejšie ako na MK. Prečo? Lebo nie som len mama. Som aj kamarátka a práve tam som v kontakte s ľuďmi, ktorých poznám aj osobne. Som aj manželka a práve tam som v kontakte so svojim mužom. Nie, to bol vtip, s ním uprednostňujem každodenný osobný kontakt. Teraz vážne. Som aj občianka SR a tam sledujem politické dianie. Aj správy, lebo počas tých večerných v telke práve kúpem malú. Čoskoro budem opäť zamestnankyňou a na FB sledujem novinky v mojom odbore. Okrem destkej módy ma zaujímajú aj trendy pre dospelých či v bývaní a aj na FB naberám inšpirácie. Tam chodím jednoducho na všetko ostatné, čo ma zaujíma. Keď sa chcem však baviť o deťoch, teplotách, kakách, mamičkovských depkách a iných "trápnostiach", ako to nazývajú neznalí problematiky, idem sem. A je mi tu dobre.   

Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky je častokrát pre mamičky obdobím, kedy sa rozhodnú pustiť do svojho vlastného podnikania. Na rozbehnutie podnikania je toto obdobie veľmi výhodné. Nič Vás netlačí a ak to nevyjde, nič strašné sa nestane (ak ste do toho samozrejme nemuseli investovať tisíce eur) a vy sa môžete vrátiť do práce.

Ak ste aj vy popri kočíkovaní dostali nápad a chcete to rozbehnúť, pravdepodobne zvažujete, či vôbec môžete a ako na to.

Prvé rozhodnutie, ktoré Vás čaká, je vybrať si formu svojho podnikania. Môžete sa rozhodnúť medzi živnosťou, kapitálovou spoločnostou (najčastejšie sro) alebo ,v niektorých prípadoch, slobodným umelcom.

V tomto článku si podrobnejšie rozoberieme podnikanie na živnosť, čo je častokrát najlepšie a najjednoduchšie riešenie pre začiatok podnikania.

Začnem dobrou správou. Podnikať na živnosť možno popri materskej a rodičovskej dovolenke bez obmedzenia. Je jedno, či ste už na živnosť podnikali pred nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku, alebo ste si živnosť založili až neskôr. Nárok na materské a rodičovský príspevok máte stále a o svoje peniaze neprídete.

Pokračovať budem upozornením: Ak ste na materskej alebo rodičovskej zo zamestnania, pozor na zákaz konkurencie. Vaša živnosť nesmie mať konkurenčný charakter s vašim pôvodným zamestnávateľom. Ak by tento charakter mala, môžete ju vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa.

Zamestnávateľovi treba doručiť žiadosť, že chcete takúto prácu vykonávať. Ten vám písomne potrvdí, či môžete. Ak by sa nevyjadril do 15 dní od doručenia žiadosti, tak sa to berie ako súhlas. Súhlas nie je potrebný pre výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

A teraz už k konečne k živnosti...

Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

Živnosti môžu byť:

• voľné,
• remeselné,
• viazané.

Pre založenie živnosti musíte splniť nasledovné všeobecné podmienky:

• vek 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony a
• bezúhonnosť.

V prípade remeselných a viazaných živností existujú ešte osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené. V týchto prípadok sa jedná predovšetkým o požiadavky na vzdelanie pre danú oblasť.

Prvá vec, ktorú treba urobiť, je založenie živnosti a vybaviť si živnostenský list.

Pri založení živnosti, máte na výber z dvoch spôsobov:

• osobne na príslušnom okresnom úrade (zastúpené jednotným kontaktným miestom) podľa miesta trvalého bydliska alebo
• elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. V tomto prípade je potrebné mať občiansky preukaz s čipom, čítačku a certifikát eID.

Na založenie živnosti si treba pripraviť aj  peniaze na poplatok, ktorý je v prípade voľných živností 5 € (elektronicky bez poplatku) a pre remeselné a viazané živnosti je to 15 € (elektronicky za 7,5 €).

Živnostenský úrad vydá Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, známy ako živnostenský list. Veľkou výhodou je, že za Vás  zabezpečí automaticky registráciu na daňovom úrade a v zdravotnej poisťovni.

Daňový úrad

Daňový úrad Vám pridelí daňové identifikačné číslo do 30 dní od založenia živnosti. Toto číslo uvádzate na svojich daňových dokladoch.

Ak budú vaše celkové zdaniteľné príjmy vyššie ako 1901,76€ (suma platná pre rok 2017), máte povinnosť podať Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Túto povinnosť máte do 31.3. nasledujúceho roka. Môžete však požiadať o odklad termínu na podanie daňového priznania o 3 mesiace alebo o 6 mesiacov pri príjmoch zo zahraničia.

Veľkou výhodou živnosti je možnosť uplatniť si paušálne výdavky, a to vo výške 60 % z príjmov. Daň z príjmov sa platí vo výške 19 %, príp. 25 € pri vyšších príjmoch, zo zisku.

Zdravotná poisťovňa

Ako osoba na materskej alebo rodičovskej dovolenke ste poistenec štátu, čo je na začiatok veľká výhoda. Znamená to, že nemusíte platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Prvé dva roky si dokonca môžete zvoliť nulové preddavky, teda neplatíte preddavky vôbec. So svojou zdravotnou poisťovňou sa treba dohodnúť na výške preddavkov, aj na tých nulových.

To však neznamená, že odvody na zdravotné poistenie nezaplatíte. Zaplatíte ich pri ročnom zúčtovaní, a to zo zisku.

Po podaní daňového priznania, vám zdravotná poistovna vykoná ročné zúčtovanie, kde Vám vyjde preplatok alebo nedoplatok a aj výška preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré už budete platiť od 1.1. nasledujúceho roka. Preddavky sú splatné do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Zdravotné poistenie sa platí vo výške 14% z vymeriavacieho základu. Vymeriavaci základ je v prípade živnosti zisk vydelený koeficientom. Koeficient pre rok 2017 je 1,486.

Sociálna poisťovňa

Pri sociálnom poistenie už taká výnimka ako pri tom zdravotnom nie je a platia tu rovnaké pravidlá ako pre každého iného živnostníka.

Počas prvého roka ste od platenia sociálneho poistenia oslobodený. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká po prekročení určitej hranice príjmov. Pre rok 2017 je to suma 5472 €.

Ak hranicu prekročíte, po podaní daňového priznania, sociálna poisťovňa Vám oznámi výšku odvodov splatných od 1.7. v tom roku, kedy sa podáva daňové priznanie. Odvody sú splatné do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Ak vznikne povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, ich výška závisí od Vášho príjmu. Sociálne odvody sa platia vo výške 44,2 % z vymeriavacieho základu (postup výpočtu je totožný so zdravotným poistením). V tomto prípade, existujú však minimálne a maximálne hranice. Minimálne odvody na sociálne poistenie pre 2017 sú vo výške 146,35 € mesačne.

Počas pozastavenia živnosti sa odvody neplatia. A aj toto je dôvod, prečo odporúčam začať zo živnosťou. V prípade, ak by sa Vaše podnikanie rozbehlo, vznikne Vám povinnosť vysokých odvodov, tak vtedy môžete živnosť pozastaviť a založiť si napr. sro.

A ešte pre lepšie pochopenie príklad:

V máji 2017 som si založial živnosť, som na rodičovskej dovolenke. Zvolila som si nulové preddavky na zdravotné poistenie. Príjem za rok 2017 je 4500 €, zisk je 1800 €. Iný príjem (rodičovského príspevku) nemám.

Mám povinnosť podať daňové priznanie do 31.3.2018. Keďže si uplatním na seba nezdaniteľnú časť základu dane, daňovú povinnosť nebudem mať.

Toto daňové priznanie je následne posunuté do zdravotnej poistovne. Tá mi vypočíta nedoplatok na zdravotnom poistení. Od 1.1.2019 budem platiť nové preddavky, prvý krát sú splatné do 8.2.2019.

Sociálne poistenie platiť nebudm.

Poznámka: ak by boli príjmy (príjmy, nie zisk!!) vyššie, napr. 5500€, vznikne mi aj povinnosť platiť sociálne postenie. Prvý krát od 1.7.2018, splatné do 8.8.2018.

Ak ste sa rozhodli, že toto je pre vás tá správna forma zárobku popri materskej alebo rodičovskej dovolenke, čakajú Váš ešte ďalšie povinnosti ako napríklad vystavovanie a archivácia dokladov.

Ak by som ich tu mala všetky vymenovať, tento článok by bol strašne dlhý a nikto by ho nedočítal 🙂.

Tie najčastejšie, s ktorými som sa s mojimi klientami stretla, som dala dokopy vo forme ebooku, ktorý si môžete voľne stiahnuť tu >>

Základné pojmy, ktoré by ste mali poznať, nájdete v článku: 

Ako začať zarábať počas materskej či rodičovskej "dovolenky"

S bábätkom príde aj obdobie sucha. Poznáme to asi všetky. Problém však nastáva, ak neviete utiahnuť úver či hypotéku. Alebo naopak by ste potrebovali napr. hypotéku na bývanie, z dôvodu osamostatnenia sa, či ako investíciu do vlastného bývania (namiesto prenájmu). Dôvodov je veľa. Oba prípady si nižšie rozoberieme.
Poradí nám aj odborníčka na financie Martina Orosová, ktorá sa finančnému sprostredkovaniu venuje profesionálne už siedmy rok. Vďaka tomu pomohla už stovkám klientov vyriešiť otázku osobných financií.

1. Požiadanie o odklad splátok

Národná banka Slovenska vydala zákon o bankách, ktorý hovorí, že banky musia pri narodení dieťaťa ponížiť alebo odložiť splátku istiny. Konkrétne § 75 odst. 4, písm h) zákona 483/2001 Z. z. je „záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa alebo tento klient si osvojí maloleté dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa; hypotekárnej banke sa umožňuje určiť v zmluve o hypotekárnom úvere aj iné okolnosti a dôvody, pri ktorých umožní odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru." – (POZOR! Tento zákon je účinný len do júna 2017, potom príde jeho novelizácia!)

Zákon 483/2001 ďalej špecifikuje zákon §13 odst 16 zákona 90/2016 Z.z., ktorý hovorí: „ Ak je spotrebiteľom osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať aj záväzok veriteľa, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru na bývanie alebo znížiť mesačnú splátku úveru na bývanie až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa alebo táto osoba si osvojí maloleté dieťa a táto osoba o to veriteľa písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.  ...“

Odložiť splátky sa dá, ale...

• Úplný odklad splátok je možný len na pol roka (sú výnimky, ale pol roka je bežná odkladná doba, závisí to konkrétnej banky)
• Odklad alebo poníženie splátok istiny môžete požiadať až na 36 mesiacov, ale to znamená úroky musíte platiť  úroky (t.j. ak máte splátku definovanú na 150 €, 65 € z toho môžu byť úroky). Úver sa vám predĺži a tak isto vznikne vyššia preplatenosť.
• Ak ste požiadali o odklad splátok, ste evidovaní v Úverovom registri. To znamená, že ste vedení takpovediac ako neplatič. V budúcnosti vám to môže robiť problémy pri inom úvere , alebo pri refinancovaní terajšieho úveru.
• Nezabudnite, že o odklad je možné požiadať iba do 6 mesiacov od narodenia bábätka (netýka sa hypotéky pre mladých - tam musíte požiadať o odklad ešte skôr)

Odkladajte, kým sa dá

Ak máte úver a plánujete alebo čakáte dieťatko, je dobré na financie myslieť čím skôr. Ideálne je vytvárať si finančnú rezervu, aj keď na to človek v tomto období asi nemyslí. Keď však  máte znížený príjem počas materskej dovolenky a potom rapídne počas rodičovskej dovolenky, môže to zabolieť váš rozpočet.

Radšej práca popri materskej, ako odklad

Ak už dieťatko máte a nastal tento problém, tak odporúčam si skôr privyrábať popri materskej, ako žiadať o odklad splátok. Napriek tomu, ak nemáte iné východisko, stále je lepšie požiadať o pozastavenie , či poníženie ako „len tak“ prestať platiť (to je najhoršie možné riešenie). Niektoré banky majú žiadosti vopred formulované, pri iných si žiadosť musíte sformulovať sami. Nesmú chýbať informácie ako: dôvod žiadosti – teda narodenie dieťatka, číslo zmluvy, vaše údaje, doba, na ktorú žiadate pozastaviť splátky. Tak isto nezabudnite vziať so sebou rodný list (kópiu by si už mal sám overiť v konkrétnej banke váš finančík). „Pri klasických hypotékach vám banka v žiadosti môže, ale nemusí vyhovieť. Najčastejším dôvodom býva nezamestnanosť alebo dlhodobá PN. Napríklad v SLSP majú podmienku, že PN musí trvať dlhšie ako 60 dní. Možno nie je ani tak dôležité,  čo si zobrať so sebou do banky, lebo keď sa niečo také deje, klient by nemal ísť do banky len raz, ale pred tým ako nevládze splácať sa tam má ísť informovať a aktívne svoju situáciu riešiť,“ hovorí finančný agent Martina Orosová.

Čo by ste odporučili rodine, ktorá nezvláda splácať svoj úver?

Odporučila by som tento problém aktívne riešiť vopred, keď sa už predpokladá, že nasledujúcu splátku si banka nebude vedieť zinkasovať. Keď „horí“, pomôže aj nastaviť si povolené prečerpanie na účte (kontokorent),  ak  vám to banka umožňuje. Tým predídete záznamu o meškaní splátky v úverovom registri. Nie je to však dlhodobé riešenie

2. Refinancovanie úveru

Poznáme aj alternatívu refinancovania úveru. Môže pri nezvládaní splátok pomôcť rodine refinancovanie úveru aj ako dlhodobé riešenie?

Refinancovanie úveru je častým riešením. Pri nezvládaní splátok (a nielen vtedy) je dobré znížiť si úrokovú sadzbu, teda aj výšku splátky. Zdupľovať efekt nižšej splátky v ťažkej situácii a pomôže aj natiahnutie doby splácania. Pri hypotekárnych úveroch je maximálna doba splatnosti 30 rokov, pri spotrebných úveroch len 8 rokov. Štandardom býva podmienka dosplácať svoj úver do veku 65 rokov. To znamená, že človek 45 ročný má maximálnu dobu splatnosti 20 rokov. Existujú však banky, ktoré dokážu úver poskytnúť aj na dlhšie.

Vieme však, že banky si účtujú poplatky, ktoré sa veľmi nespomínajú. Čo obnáša refinancovanie úveru v súvislosti s poplatkami?

Refinancovaním úveru začnite v banke, kde úver máte. Nie je to pravidlom, ale môže vám to ušetriť čas aj peniaze na poplatky za prenos hypotéky.

Podobne však ako je to u mobilných operátorov vám cudzia banka (ktorá vás nepozná – teda nemáte v nej žiadny záväzok) dá často krát oveľa lepšie podmienky ako banka, kde dlhé roky načas platíte a máte u nich všetky doplnkové služby.

Existujú aj banky, ktoré vám spomínané poplatky preplatia, alebo zaplatia za vás a nie je ich málo.

Štandardné poplatky pri prenose úveru sú nasledovné:

1. Hypotekárny úver

• Prenos mimo výročia fixácie Vás bude stáť 1% z aktuálneho zostatku na úvere
• Ak nemáte starý znalecký posudok na nehnuteľnosť pripravte si okolo 120 € a viac podľa typu stavby a lokality
• 66 € kolok na katastri za zápis záložného práva banky

2. Spotrebný úver

• Ak je výška Vášho úveru pod 10.000 €, za predčasné splatenie nebudete platiť pokutu. Ak je úver vyšší, pokuta bude 1% zo zostatku.

3. Úver počas materskej

Keď ste na materskej, či rodičovskej dovolenke a sama žiadate o úver, tak väčší úver nedostanete nikde. Všade je potrebné dokladovať príjem a podľa nového zákona pôžičku nedajú už ani nebankové subjekty. A na tie si aj tak treba dávať pozor. Národná banka Slovenska pred nimi varuje.  

V prípade, že žiadate o úver (hoci aj hypotekárny) s manželom, musí vaša spoločná bonita spĺňať určitú hranicu, aby po odpočítaní životného minima na všetkých členov rodiny a tiež  všetkých ostatných záväzkov ostalo toľko aby vám úver schválili. Každá banka má na to iné parametre. Dôležité je však ostať v pluse.

Čo sa ráta do bonity (príjmu) klienta?

Bonitu klienta určuje každá banka individuálne. Pri posudzovaní bonity sa vychádza najmä z aktuálneho príjmu rodiny, počtu členov domácnosti a existujúcich záväzkov. Kredit vám pridá vysokoškolské vzdelanie a dlhodobé stabilné zamestnanie (aspoň partnera, keď ste na materskej-rodičovskej). Banka zohľadňuje aj ďalšie faktory, ako napríklad doterajšiu platobnú disciplínu pri úveroch, či máte niečo našetrené a či ste jej existujúcim klientom.

Z bonity klienta sa potom sťahujú ostatné záväzky a životné minimá na všetkých členov rodiny. Životné minimum, ktoré sa sťahuje pri kalkulovaní úveru je stanovené každou bankou inak, alebo je na to určená suma 200 €? Je to na každého člena rodiny rovnaká suma, alebo sa líši dieťa – dospelý?

Životné minimum je stanovené každou bankou inak ale nečakajte extrémne odlišnosti.

Za dospelú osobu sa odrátava 200 €

Za druhú dospelú osobu 140 €

Za každé dieťa 91 €

Napríklad známa banka si sťahuje za 2 dospelých a 1 dieťa 426,70 € ako životné minimum. Pri známej stavenej sporiteľni je to 431 €.

V prípade, že si rodina potrebuje požičať menšiu sumu peňazí, čo by ste odporúčili, aby preplatili čo najmenej? Na čo by si mala dať pozor?

Všetky vyššie spomínané úvery aj napriek nízkym úrokovým sadzbám na trhu patria k najdrahším. Nevýhodou je vyššia úroková sadzba a krátka doba splatnosti(nie každý sa dostane k reklamovaným 3,50%). Dlhšiu dobu splatnosti a pritom nič nezakladať viete získať cez stavebnú sporiteľňu. Aby klient preplatil čo najmenej, odporúčam úver z budúcich úspor čím skôr zlikvidovať, prípadne spojiť s hypotekárnym úverom.

Riziká v oblasti financií na nás číhaju všade. A tiež chyby z nedostatočnej informovanosti. Akých rizík, či najčastejších chýb  by sa mala rodina vyvarovať, alebo o čom si vopred zistiť informácie?

Ak si riešite nový úver odporúčam si dať vyhotoviť ponuky zo všetkých bánk. Teda nie len z tej, kde mám bežný účet. RPMN(ročná percentuálna miera nákladov) je podľa zákona akýsi ukazovateľ všetkých poplatkov spojených s úverom vyjadrený v percentách. Pri návšteve pobočky sa s tým stretnete.

• Najčastejšou chybou je porovnávať úver podľa RPMN, hoci vo všetkých médiách počuť, že takto to je správne. Každá banka si to číslo ráta po svojom, a preto si radšej náklady spojené s úverom vyrátajte sami - v každej banke samostatne alebo sa poraďte s nezávislým odborníkom.
• Druhou najčastejšou chybou je nechať sa „prehovoriť“ vo svojej banke, že refinancovanie sa vám neoplatí. Skúsený finančník vám vyráta všetky plusy aj mínusy refinancovania. 

Aj tu sa vyvarujte porovnávaniu úspory na najbližších 20 či 30 rokov. Zaručene určiť úsporu sa dá len do doby, do kedy má klient zafixovaný úrok.

Najčastejšie je to prvých 5 rokov – vtedy vám banka či sporiteľňa garantujú úrok. V bankách sa tieto úroky menia – väčšinou rastú. Avšak preplatenosť vám vypočítajú podľa prvých piatich rokov a aplikujú to na celú dobu splácania (napr. 30 rokov) – čo určite nebude pravda. Napr. v určitých sporiteľňach vám pri takýchto úveroch oznámia známu úrokovú sadzbu, a je vysoko pravdepodobné, že sa nebude meniť a ak áno tak len o nejaké stotiny.

#peniaze #sporenie #hypoteka #materska #materstvo
Foto: pixabay, archív M.O.

Taký krásny titulok, že? Aj hlbokomyseľný, aj nadčasový, aj pravdivý. Ale keď vám trojročná zahlási: "Mami, volaj bocianovi, nech si to berie späť!", znie trochu ako klišé.

Ako pripraviť malé dieťa, ktoré si ešte samo vyžaduje väčšinu vašej pozornosti, na súrodenca? Tak znie dnešná otázka. Mamičky - flegmatičky sa chytia za hlavu a povedia: "Zase tu robia z komára somára". Mamičky - čakateľky, ktorým behá doma po kuchyni už jedno malé stvorenie, zbystrite pozornosť - môžete získať inšpiráciu, ako sa s podobnou situáciou popasovali iné mamičky.

Na veku záleží

Prístup, ktorý zvolíte, záleží samozrejme od veku "staršieho" súrodenca. Ak máte bocianiu donášku zajednanú ešte pred druhými narodeninami vášho "veľkáča", bude to náročné predovšetkým fyzicky. Pre vás. Starať sa súčasne o dve deti, ktoré si vyžadujú aktívnu účasť mamičky na každodenných drobnostiach, dá zabrať. Z druhej strany je to pre deti výhodné. Prvotný šok zvykne rýchlejšie pominúť a ľahšie sa adaptujú na novú situáciu. Vekový rozdiel sa vyrovná "co by dup" a z detí sa stanú parťáci s približne rovnakými záujmami. "Môj starší mal rok, keď som otehotnela. Postupne sme mu povedali, že mamičke rastie bruško, lebo je tam bábätko, že to bude jeho súrodenec, bude to maličké bábätko a potom, keď bude väčšie, budú sa spolu hrať. Krémoval mi bruško, dal pusinku a podobne. Keď sa mladší narodil, tak najskôr z toho nerobil nič. Akože pozrel ho v nemocnici a hotovo. Doma si ho už všímal viac, bral ho hneď s láskou, pusinkoval, dával mu hračky. Vôbec nežiarlil, chvála Bohu. Problémy nastali až neskôr, keď mu začal brať malý jeho hračky, ale nič vážne. Len občas chcú práve to isté auto, hoci majú minimálne 150 podobných. Ale inak sa ľúbia, hrajú sa spolu. Keď dám či kúpim niečo jednému, hneď je, že aj bratovi," popisuje krásny vzťah svojich detí mamička z Modrého koníka.

Prežívať čakanie na jeho príchod by mal spolu s vami

Detičky staršie ako dva roky, ktoré už začínajú viac chápať súvislosti a presadzovať si svoju osobnosť to môžu znášať trošku ťažšie. Ich závislosť na matke je iného charakteru ako uspokojovanie životných potrieb a na matku si nárokujú.

Doprajte mu možnosť rozprávať sa s vami - rodičmi, o narodení súrodenca. Dajte mu priestor na vyjadrenie svojej radosti, očakávaní a možno aj obáv z príchodu bračeka alebo sestričky. Tešte sa spoločne na príchod súrodenca. Nechajte ho hladkať bábätko v brušku a cítiť jeho pohyby. "Každé ráno pribehne dcérka, z nočného stolíka vezme mašinku na počúvanie srdiečka bábätka v brušku a musíme ho "vyšetriť". Rozpráva mi, že počúva srdiečko, že bábätko v bruško pláva, že tam žblnkoce. Bruško mi pobozká, pohladká. Aká bude realita, keď sa malé narodí, som sama zvedavá," popisuje 30-ročná druhorodička na Modrom koníku ich rannú rutinu.

Staršie dieťa môžete zapojiť do príprav na príchod súrodenca - napr. nákup výbavičky, zloženie postieľky a pod. "Ja rodím o mesiac. Začali sme tým, že som prestala nosiť dcérku toľko na rukách, že má mamina v brušku bábätko. Potom, keď sme zistili, že to bude sestrička, tak sme spolu vybrali meno a menom ju aj voláme. Keď kúpim nejaké oblečenie, tak vie, že je to pre sestričku. Teší sa, že ju bude držať, mojkať, kočíkovať," vysvetľuje mama dva a pol ročného dievčatka.

"Moja Kajka brucho a vysvetľovačky ignorovala.  Keď mi odtiekla voda a šla som do pôrodnice, tak strašne plakala a chcela isť so mnou. Mala som sto chutí ostať doma a odrodiť to v kúpeľni. Kúpili sme bábiku, akože darček od bábätka, ale mala ju na háku. Od prvej chvíle sa na bábo nalepila a furt by ho len hladkala, bozkávala a snažila brať na ruky. Z nepríjemnejších vecí je možno fakt, že keď vidí, ako dojčím sestričku, chce tiež. Musím striehnuť, aby ju nezranila, ešte nemá dáku super motoriku. Raz na ňu dokonca spadla. Podarilo sa mi jej pád stlmiť, ale riadne dlho sme boli  toho v strese. Kajka je teraz nejak viac uplakaná a neznesie, aby bola Timka mimo jej dosahu. Keď chem Timku zavrieť do izby, lebo spinká a chcem jej dožičiť kľud, tak sa k nej Kajka stále dobíja a plače. Keď otvorím, hneď beží k nej hladkať ju a skúša ju zobrať so sebou. Takže u nás je to zatiaľ pozitívne, asi až príliš normálne. Mám z toho úzkosť, že kedy sa dačo pokašle 😀. Kedykoľvek počas dňa staršiu bozkávam, objímam, pohladím počas hry a pod. Snažím sa prejavovať jej čo najviac lásky, aby sa necítila odstrčená. Niekedy fakt musí ísť bokom a počkať, kým sa postarám o mimčo, druhý raz zas mimčo musí počkať, kým sa postarám o Kajku. Zatiaľ celkom v pohode fungujeme, ale tak sme doma len necelé dva týždne. Ešte sa to celé len kryštalizuje," zdôverila sa mamička Kajky a Timky.

Nezanedbávajte ho

Aj napriek veľkej radosti a zároveň množstvu povinností nezabudnite mať čas, kedy sa venujete výhradne iba staršiemu dieťaťu, jeho starostiam alebo záľubám. "Chodievala som synom na hudobnú. Samozrejme, že s príchodom bábätka sa náš denný režim radikálne zmenil. K jedného dlhému dennému spánku staršieho pribudli tri krátke mladšieho. V podstate je len pár hodín, kedy jeden z nich nespí. Preto sme prestali na krúžok chodiť. Bola to veľká chyba. Keďže na hudobnú sme chodili do susedného mesta, poprosila som svoju babku, malých prababku o pomoc, ktorá v tom meste býva. Aj keď je už stará, prechádzať sa s kočíkom v blízkosti nášho krúžku zvládne. Malého prístup k bábätku sa zlepšil. A veľmi si dávam záležať na tom, aby sme mali naďalej chvíľku času len pre nás dvoch," zdôveruje sa ďalšia mamička.

Pozor na veľké zmeny

Ak plánujete dať dieťatko do jaslí, škôlky alebo len presťahovať do vlastnej izby, urobte tak skôr, ako sa narodí súrodenec. Každá zmena je pre dieťa náročná a nie je nič horšie, akoby si to malo dieťa spájať s príchodom bábätka na svet. Mohlo by sa cítiť odsunuté, zanedbávané a zbytočne by ste naštrbili krehké vzťahy medzi súrodencami.

Ako ste zvládli príchod súrodenca vo vašej rodine? Ako ste deti pripravovali a aká bola realita? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI (stačí kliknúť sem) a pomôžte tak ostatným mamičkám svojimi radami.

Posledných pár dní ma prenasledujú spomienky, niektoré staršie, iné mladšie, niektoré príjemné, iné menej.

25.3.2012 bol deň, kedy som mala posledný menzes a termín pôrodu vyrátaný na Vianoce, žiaľ, niekto zhora to celé zariadil inak a vianočné bábätko odletelo k anjelom.

V ten istý deň o tri roky neskôr som pocítila v brušku prvé pohyby môjho synčeka. Neplánovaného, náhodne zoslaného k nám. Vedela som, že budem tehotná, snáď druhý deň po osudnej noci, nechcela som, netešila som sa, bála som sa, ALE s postupujúcimi týždňami sa to vo mne celé zlomilo a ten najväčší zlom bol práve v tento deň, v Deň počatého dieťaťa, kedy mi môj malý bezbranný chlapček dal najavo, že je mu u mňa dobre a pošteklil ma v brušku (kopancom sa to nazvať nedá), bola som práve v kostole a až mi slza vyšla. Bože, vďaka, že si mi ho poslal, že je tu s nami a robí náš svet krajším.

No a ďalší zlomový bod je s dátumom zajtrajším, 4.4.2013 som tu smútila, že v roku 2013 už mamou nebudem, keďže zas sa mrcha dostavila. Na moje veľké prekvapenie som však otehotnela, a hoci termín bol na január 2014, naša princezná prišla ešte pred Vianocami 2013 a spravila z nás rodinu, bábika moja.

Každý večer, keď idem spať a pozerám na tie moje poklady, ďakujem Bohu, že ich mám, že sa o nich môžem starať, že som zdravá ja i oni, že môžu chodiť, vidieť, počuť a že ich môžem učiť spoznávať svet, milovať ľudí, zvieratá i prírodu a zároveň prosím, nech to tak ostane aj naďalej a nech sa mi z nich podarí vychovať dobrých, slušných, milujúcich, úctivých, empatických, pracovitých ľudí. Naozaj je to náročné, držte mi palce. 

O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.

Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.

1. deň 

Oprané, nachystané, ide sa skúšať. 

Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si. 

Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.

Poobede plienka vyschla. Vyskúšala som opäť. Namiesto dvoch som dala až tri a častejšie prebaľovanie nás neminulo.

Po ďalších dvoch hodinách boli všetky plienky mokré do nitky. Nevadí. Vyperiem a zajtra skúšame zas. Dovtedy prídem na to, čo robím nesprávne. 

2. deň 

Vstala som o niečo múdrejšia s rozhodnutím, že vyskúšam dať na spodok klasickú bavlnenú plienku a tak vkladku. Rodičia mi dali 6 klasických plienok, veď to bude úplne stačiť. Áno, aj stačilo... na pár hodín. Dieťa kakalo trikrát za deň, pri lepšom dni len dvakrát. 

3. deň 

Raketový štart dňa, žehlenie. Pribudli mi ďalšie kusy klasických plienok. Po dvoch použitiach bola aj vrchná plienka mokrá. Keďže som zatiaľ mala len tú jednu, látkovanie už v tento deň nepokračovalo. Kvôli látkovaniu som malej dávala väčšie body. Bežné jej boli krátke keď sa zapli.

4. deň 

Malá kaká vo veľkom, nestíham vymieňať. Na obed sú všetky plienky plne obsadené. Vonku je krásne, neprší, vešiam plienky von na sušiak. Popod okná prechádza sused. Na šnúre kopa plienok.

5. deň 

Rozhodla som sa dokúpiť dve vrchné plienky a doniesla všetky klasické, ktoré som našla u mojich rodičov. Hádam to bude stačiť.

6. - 10. deň 

"Budete mať ďalšie bábätko a pripravujete plienky, keď každý deň toľko periete?" susedovi nedalo neopýtať sa. Je pravda, že to bruško po pôrode ostalo, ale pri takom malom dieťati myslieť na ďalšie? Najlepšia odpoveď na otázkuje otázka.

"Vaša mama vám neprala plienky?" 

"Áno, ale vtedy neboli tie jednorazové ako teraz."

Ešte dobre, že sa neopýtal, či na ne nemáme, keď  používame tieto.

11. deň

 Mala som pocit, že nerobím nič iné, len každú chvíľu prebaľujem a periem v rukách pokakané plienky. Mydlo sa minulo rýchlosťou blesku. Keď som len namočila a dala prať, škvrny ostali. Plienky sa v minulosti vyvárali, aby ostali biele.  Žehlenie ma ubíja.

12. - 15. deň

Malá si na plienky pomaly zvykla.  Nikdy som nemala odvahu dať jej ich na noc. Predstava budenia sa kvôli plienke ma odrádzala.

16. - 20. deň

Čakala nás poradňa.

"Čo ak sa pokaká, ako to urobím? Plienky budem baliť do sáčka? Keď to prejde aj na oblečenie? Budem brať so sebou aj náhradné?" V predstavách som videla tie pohľady v čakárni. Rozhodla som sa pre iné riešenie. Dám papierovú plienku.

Zuzanke sa to páčilo. Zrazu už nebola taká obmedzená ani v sedení, ani v lození. Nepáčilo sa jej opätovné látkovanie po príchode domov. Striedala som plienky, pokým si opäť navykla. Nastalo obdobie prerezávania zubov. Hnačky malú trápili dlho. To pranie bolo neúnosné.

21. - 25. deň 

Od hnačiek mala vyštípaný zadok, hoci bola hneď prebalená. Vyrážky sa stupňovali, krémy a mastičky nezaberali. Začali sme používať papierové plienky aspoň po dobu, kým sa zadoček nevylieči. Došlo to až do takého štádia, že sme navštívili kožnú lekárku.

2. mesiac

Zadok sme konečne dostali pod kontrolu. Pomohla až štvrtá robená mastička na predpis. Aspoň som si za tú dobu oddýchla od toho denno-denného množstva prania, vešania a žehlenia.

Nastala zima. Nevedela som si predstaviť sušenie v byte. Celý sušiak by zaberali len samotné plienky a čo ostatné prádlo?

Látkovaniu sme dali ešte šancu, no ekzém sa po pár dňoch používania vrátil. Zuzanka má citlivú pokožku a nemôže byť v mokrom. Po tomto zdĺhavom liečení som neušetrila vôbec nič, dokonca ma to stálo oveľa viac. Nielen roboty, ale aj času.

"Miláčik som v 4tt, na teste mám koľajnice, pôjdem si dať spraviť test na HCG, či fakt." O minútu jej pípla SMS s odpoveďou: "Vôbec nerozumiem, že o čom. Si chorá? Skús ešte raz a po slovensky."

Aj takto vtipne môžu niekedy dopadnúť pokusy o oznámenia tehotenstva partnerovi 🙂 Hlavne ak použijete mužom neznámu snažilkovskú terminológiu. Prinášame vám pár rád a nápadov z Modrého koníka, ktoré vás môžu inšpirovať, ako vaše tehotenstvo oznámiť budúcemu oteckovi. Alebo on vám. Poviete si, čo táto tára? Ako môže chlap oznámiť tehotenstvo žene? Tak čítajte 🙂

"O bábätko sme sa snažili pomerne dlho, skoro 2 roky. Každý test, ktorý som si robila, bol len rutinou. Aby som nakŕmila tie vnútorné pažravé hlasy, ktoré sa dožadovali dôkazu, že zase nič. A tak som mechanicky ocikala tehotenský test. Manžela som už ani neupozorňovala. Zistil to vždy sám. Podľa môjho výrazu v tvári. Tak to bolo aj vtedy. Ten kúsok plastu som hodila do koša. Zaspala som zmorená osudom na gauči. Zrazu ma budí manžel so slovami: "Vstávaj maminka!" Myslím si, že to ma budí len preto, aby som si spravila test? A v rukách jeden drží. Hovorím mu: "Už som si robila. Nič z toho, je v koši. " On mi na to: "Ja viem, zbadal som ho tam a aj tú druhú čiarku. Toto je on." Vytrhla som mu test z ruky a fakt tam bola. Taký slabý duch. Ale bol tam! Môj prvý duch v živote. Dnes má už 5 rokov," spomína Zuzka, matka predškoláčky.

Ak patríte medzi trpezlivé osoby, ktoré vydržia kým nepodstúpia prvé ultrazvukové vyšetrenie, tak môžete oteckovi darovať fotku z prvého sona. Chcelo by to buď nejaké slovné alebo obrazové vysvetlenie, keďže z prvého sona je naozaj veľmi ťažko odhadnúť čo chcel básnik povedať. A pri menej chápavých oteckoch by to mohlo dopadnúť, ako v úvode tohto článku 🙂

Milým darčekom aj krásnou spomienkou do budúcna bude nejaká drobnosť, ktorú oteckovi venujete. Cumlík, dupačky, ponožky, či body s vtipným textom.

Taktiež môžete jednoducho položiť tehotenský test na miesto, kde ho otecko objaví, alebo mu ho darovať zabalený.

"Keď som ja čakala dcéru, urobila som to takto. Občas sme si dávali s mojou polovičkou darčeky, hoci aj čokoládu. A tak som kúpila malé ponožky a cumlík, zabalila som ich do malej krabičky a keď prišiel domov, pozerali sme telku, večerali a tak, akože nič. Potom, že ozaj mám pre teba darček a dala som mu tú krabičku. Keď ju rozbalil, usmial sa a pochopil," spomína mamička vo Fóre.

Mamička @catrina_s si pripravila pre svojho manžela takéto úžasné prekvapenie, ktoré mu nechala na nočnom stolíku. "Ja som nevydržala a zobudila ho so slovami: "Vstávaj Adi, máš tu prekvapenie." Adi vstal ako strela, zbadal krabičku a chytro ju otváral. Zbadal test a s obrovskými iskričkami v očiach ma len silno objal a pusinkoval. Hneď sa vypytoval v ktorom som týždni a ako dlho o tom viem."

                                   Takto to oznámila manželovi @lucka211

Čoraz častejšie dostanú budúci oteckovia od svojich partneriek správu svojho života ako SMS. Mamička sa ukráti o možnosť vidieť ako otecko zareaguje, ale za ten moment prekvapenia za to stojí.

"Keď som zistila, že som tehotná prvýkrát, bol to šok (bola som už v 9 týždni). Jediné, na čo som sa zmohla bolo, že som manželovi napísala SMS-ku v znení: "Srdiečko, dnes si daj v robote nadčas, peniaze navyše sa zídu, lebo pôjdeme kupovať kočík." A druhýkrát som sa to dozvedela na Valentína. Manželovi som nič nekúpila a nepripravila a vraví mi, že som zabudla, že je Valentín. Tak som mu povedala, že som veru nezabudla, lebo jeho Valentínku mám v bruchu a má asi 1 mm," prezrádza svoj spôsob oznámenia mamička vo WIKI.              

Občas stačí tak málo, ako položiť ruku na bruško, osloviť ocinko alebo podobne ako to urobila táto mamička, ktorá sa zdôveruje vo Fóre: "Zašepkala som mu pri zaspávaní do uška "Ľúbime ťa". Manželovi to hneď došlo a so slzami v očiach povedal, že aj on nás ľúbi. A odvtedy to inak nepovedal."

V niektorých prípadoch stojí partner pri mamičke doslova od začiatku, už pri robení testu. A tak nie je na nejaké veľké prekvapenie priestor. O to krajší je pocit, ked sa spolu dozvedia, že ich sen sa stal skutočnosťou.

"Vždy som si predstavovala ako manželovi oznámim, že čakáme bábätko. Chcela som si potajomky urobiť test a potom prichystať nejaké super prekvapenie. Ale nakoniec to dopadlo úplne inak. Bola som celá bez seba a nervózna z toho, že si idem urobiť test, až som mu to musela hneď vykecať. Spolu sme potom stáli nad testom a čakali, čo sa stane. Keď sa objavili dve čiarky, manžel začal od radosti plakať. Ešte nikdy doteraz som u neho nevidela ozajstné slzy. Plakali a smiali sme sa potom ešte celý večer," píše snehulienka0905 vo svojom blogu.

Ako ste svoje tehotenstvo oznámili partnerovi vy? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami, nápadmi, fotkami vo WIKI a inšpirujte tak ostatné mamičky.

Predkus, vtáčí profil, zdeformovaný tvárový skelet, dýchanie pusou, nosové polypy, angíny, chrápanie... Toto je len pár z diagnóz, o ktoré si koledujú naše ratolesti s palčekom v puse.

Odhliadnuc od hygienickej stránky a faktu, že sa cmúľanie palčeka považuje za spoločensky neprijateľné, je to naozaj nebezpečný zlozvyk. A predovšetkým veľmi ťažko odstrániteľný.

Osveta v oblasti dojčenia, kedy sa matky snažia pristupovať svedomito k svojej príprave (veľmi správne) má za následok, že veľa mamičiek sa snaží vyhnúť používaniu cumlíkov. Výrobcovia síce argumentujú ich tvarom "priateľským" k detskému chrupu, no aj tento argument má rovnako aj svojich odporcov.

Stále sa však cumlík považuje za rozumnejšiu voľbu, ako nechať si bábätko cmúľať palec. Kým sa pokúsite ponúknuť dojčaťu cumlík, je dôležité ponechať mu dostatok času na osvojenie a zafixovanie dojčenia.

"Dcérke som cumlík neponúkala. Mala som doma asi 4, ktoré sme dostali od rodiny a známych. No chcela som sa vyhnúť jeho používaniu. Dcérke nechýbal. Skôr ho odmietala už od začiatku. Pri jednom nekonečnom záchvate plaču, kedy sme už vyskúšali naozaj všetko, ho cmúľala asi 5 minút a aj tak skončil vypľutý na opačnom konci izby. Až si jedného dňa, nemala ani pol roka, začala cmúľať palec. Najskôr mi to prišlo ako milé, chutné. No keď som si uvedomila, že sa z toho stáva regulárna závislosť, snažila som sa jej ponúknuť dudlík. No žiaden jej nevyhovoval. Na cumlíky som minula dokopy aj 30 eur. Skúšali sme kaučukové, silikónové, menšie, väčšie, tvarované, obyčajné, svietiace. Žiaden jej nevyhovoval. Dcérka má dva a pol roka a palec žužle stále," sťažuje sa na zlozvyk svojho dieťaťa mamička z Modrého koníka.

Reflex či zlozvyk?

Pravda je niekde uprostred. Väčšina bábätiek si cmúľa palček už v maminkinom brušku. Sanie prináša dieťaťu množstvo príjemných pocitov, fyzické a emocionálne naplnenie. Reflex začína miznúť okolo 4. mesiaca, úplne by mal vymiznúť do konca prvého roku. Po tomto čase si môže dieťa vytvoriť alternatívne prostriedky na sprostredkovanie týchto príjemných pocitov, alebo naďalej pokračuje v cucaní si palca.

Dôvody, prečo deti zotrvávajú v saní palčeka, sa rôznia od odborníka k odborníkovi. Niektorí tvrdia, že ide o tzv. "nedokŕmené deti", ktoré by rady cicali, ale nemajú čo. Iní chápu tento zlozvyk len ako dopriatie si pôžitku, ktorý im sanie poskytuje a tak si ho detičky neodopierajú. Odborníci sa zhodujú v názore, že môže ísť o stres či vnútorné napätie, frustráciu alebo slabšiu nervovú sústavu.

Desatoro prvej pomoci pri cmúľaní palca

Každý rodič, ktorý sa pokúšal odučiť svoje dieťa od cmúľania palca, bude súhlasiť, že je to beh na dlhé trate. Chce to veľa trpezlivosti a vytrvalosti. Na oboch stranách. Tu sú najčastejšie rady pri snahe o odvyknutie.

1. Dojčenie na požiadanie. 

Ak ešte dojčíte, ponúkajte dieťaťu prsník čo najčastejšie. Potreba, ktorú si dieťa naplní, sama zmizne.

2. Nenechávajte dieťa zaspávať samé.

Štúdie preukazujú, že 96 % "cucačov palcov" bolo ponechaných pri zaspávaní osamote.

3. Ponúknite náhradu

Odborníci predpokladajú, že saním sa dieťa upokojuje. Skúste mu ponúknuť inú alternatívu, ako je hojdanie, masáž, hladkanie. Niektoré deti sa nechajú "ukecať" a po objavení iných spôsobov na upokojenie po palci už siahať nebudú. Ak zlozvyk pretrváva aj u viac ako trojročných detí, ortodontisti odporúčajú tzv. vestibulárnu clonu - čo je v podstate silikónový pásik, ktorý chráni detskú čeľusť.

4. Palce zamestnajte

Snažte sa ručičky dieťaťa rozptýliť. Ak budú zamestnané, na hlúposti nebudú mať čas.

5. Pokoj, pokoj, pokoj

Ak sa predpokladá, že v niektorých prípadoch cmúľanie palca spôsobuje stres, tak je alfou a omegou pri odúčaní udržovať doma pokojnú atmosféru. Venujte dieťaťu svoj čas, poskytnite mu dostatok pohybu, spoločných aktivít a dobré vzájomné vzťahy. Ak je kameňom úrazu večerné zaspávanie, skúste držať dieťa za ruku, hladkajte ho.

6. Argumentujte

Ak je už dieťa staršie a rozumie vám, určite sa mu snažte situáciu vysvetliť. Môžete navštíviť aj odborníka, ktorý názorne ukáže, čo sa so zúbkami deje.

7. Načasujte si svoj zásah

Každá víťazná bitka musí byť postavená na správnom načasovaní. Ak chcete túto vojnu vyhrať, dobre si vyberte chvíľku, kedy sa medzi palec a ústa postavíte. Ak dieťa nie je v spolupracujúcej nálade, vyústi to pravdepodobne do boja o moc. Váš zásah bude považovať za ohrozenie svojej nezávislosti.

8. Použite pripomienkovače
S dieťaťom nad 4 roky sa môžete dohodnúť na leukoplaste alebo rukavici, ktoré mu vždy pripomenú, keď sa s palčekom k pusinke priblíži.

9. Podvedomý zlozvyk nahraďte vedomou aktivitou
Dieťa staršie ako 4 roky sa už vie lepšie ovládať a môže sa pokúsiť nahradiť cucanie palca inou vedomou aktivitou. Ak dieťa pocíti potrebu cmúľať si palce, môže skúsiť schovať palček pod vankúš, za chrbát a pod.

10. Tabuľka odmien

Predovšetkým školáci si už sami uvedomujú, že ich zlozvyk púta pozornosť, hanbia sa zaň a sami by sa ho chceli zbaviť. Môžete im v tejto snahe pomôcť napríklad vytvorením

tabuľky, kde si bude samé zapisovať počty cucaní v jednotlivých dňoch. Nemusíte následne tabuľku kontrolovať. Môže slúžiť len dieťaťu a môže byť pre neho motivujúce vidieť ako počty klesajú.

Bonusová rada:  Zúfalé pokusy, keď všetky body vyššie nepomohli

Vyššie spomenutá teórie je pekná. Verím, že skutočne niekomu tie rady pomôžu, inak by som ich nepísala. Avšak väčšina rodičov "notorických cucačov palca" ich vyskúšala všetky a bezúspešne. Častokrát zabrali až bizarné pokusy.

"Môj syn začal cucať (intenzívne) asi ako 3 - 4 mesačný. Pokazilo nám to kojenie; a keďže bol naozaj závislák, bol schopný aj 20 hodín denne palčekovať. Naša pediatrička bola názoru, že ho treba nechať, keďže sa upokojuje (to je pravda, krásne zaspával sám). Prerástlo to do toho, že sa mu začal robiť predkus a na palčeku sa vytvoril mokvajúci mozoľ. Skúšali sme rukavice, ponožky, špeciálne laky proti ohrýzaniu, nezaberalo nič. Keď mu vyšli očné zuby (asi v tom roku a pol), začali sme na noc obväzom napevno viazať celú ručičku (plus oblepili leukoplastom - samotný leukoplast vedel dať z palčeka dole a ja som sa bála, že by to v noci prehltol). Znie to možno surovo, ale som presvedčená, že to bolo nevyhnutné. Samozrejme, na samostatné zaspávanie som mohla zabudnúť, bolo treba byt pri ňom a upokojovať ho (to bol ťažký týždeň s rozhádzaným režimom). Po pár mesiacoch (!) sme mohli pristúpiť k tomu že sme obväzovali len palček - najskôr obväzom, neskôr leukoplastom. Po polroku sme prestali s viazaním a závisláčik bol odučený. Odvtedy zaspáva jedine so mnou alebo manželom, a musí nás držať za ucho," popisuje ich boj mamička vo Fóre.

"Už pri staršom synovi sme mali problémy, ten prestal s cucaním palca, keď nastúpil do školy. Mal prekus a zožužlaný palec. Keď s tým začal aj mladší syn, tak som si povedala, že to nenechám zájsť tak ďaleko. Začali sme mu kupovať väčšie pyžamká a všetkým som zašila konce rukávov. Prvé noci bol ako besný, skutočne to trvalo dlho. Ale tento pokus bol úspešný," teší sa ďalšia mamička z Modrého koníka.

Bojujete aj vy doma s palčekom v pusinke? Podarilo sa vám odnaučiť vaše dieťa od tohto zlozvyku? Malo u vás cmúľanie palca následky? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI a pomôžte ostatným mamičkám v neľahkom boji.

"Ideme k svokrovcom a oni otvoria skôr, ako zaklope na dvere. Prípadne otvorí svokor a nie svokra. Tak to dávaj, zavrieť dvere a odznova. Keď sa sprchujeme, tak musí on pustiť vodu aj sprchu," popisuje ich každodennú rutinu Zuzka.

"Ja mám asi najhoršieho čerta. U nás je to naozaj niekedy na psychiatriu (moju). Ako náhle nie je niečo po jej, počujú ju aj do ďalšieho mesta. Napríklad, ideme ráno do jaslí, krásne spolupracuje, všetko funguje, umyť, obliecť, nachystať ruksak na chodbu. A idú na rad topánky. Chce si ich obuť sama, trpezlivo sa jej snažím vysvetliť, že si ich obúva naopak. Od jedu ju už ide rozdrapiť, červená sa, kričí, jeduje sa, nejako sa nám to podarí, ja celá upotená, ešte sme ani z domu nevyšli.  Nasleduje čapica (Bože, nech už je leto). Ona sama. Krásne si ju vie dať, ale už je rozladená z topánok. Nejde jej to. Scenár rovnaký, šľahne čapicu o zem. Krik, nervy, jedovanie. Až jej sliny idú z úst. Tak ja začnem zase svoj monológ... Našťastie ho pochopila. Ideme do auta, samozrejme bez čapice, s kapucňou. Od domu k autu sa dá ísť dvoma smermi, samozrejme ideme tým, čo je bližšie. Samozrejme madam potrebuje ísť tou dlhšou trasou. Sadne na zem, krik, nervy. Ja už zúfalá, naštvaná funiaca lokomotíva. Idem pre ňu. beriem ju pod pazuchu, ona vyvádza, ľudia sa otáčajú. Sadneme do auta, ja vysvetľujem a pani zrazu úsmev ako keby sa nič nestalo," spomína Simona.

"Chystáme sa do škôlky, ona si vytiahne koša na prádlo špinavý kabát, že ten chcem. Poviem nie, je špinavý, že si dáme bundu s uškami. Hneď cirkus, vrieskala, bundu aj sveter najskôr hodila na zem, potom  si to šla dať do skrine, aby som to náhodou nenašla. Tak som sa obliekla, obula, otvorila dvere a vravím čau, ja teda idem. Hneď bola pri mne aj s bundou a svetrom. Potom zas začala revať v škôlke, lebo ona tam nechce byť. Dobre, že nezačala biť deti naokolo, ktoré ju volali hrať sa," vysvetľuje Lucia.

"Môj keď nie je po jeho, tak si ľahne na zem a mravčí. Keď sa k nemu priblížim, tak kope nohami, zásadne sa nám to stáva, keď sa niekam ponáhľam a nemám čas ho tam nechať ležať. Juj. Tak ho beriem na ruky, on so sebou mece, kope. Po ceste, aby som si oddýchla, tak ho občas na tú zem položím. Minule tam stojím nad ním, s pohľadom do nepríčetna a čakám, kým sa upokojí. Okolo idú policajti a kričia na mňa, či je všetko v poriadku. Vravím, že áno, len malý protest. To len môj toto robí?" spytuje sa Iva.

Vzdorovité dieťa

Nie, nerobí to len ten tvoj. Ani tvoja. Štyri mamičky, štyri deti. Všetky vo veku 2 roky a štvrť. Najkrajší vek. Čas na malú maturitu z exorcizmu, nasadenie sedatív (matke, nie dieťaťu) a zakúpenie hrošej kože. Tú poslednú položku kvôli susedom, kamoškám alebo len okoloidúcim, ktorí sa dokážu nekonečne pohoršovať, nad tým nevychovaným, rozmajzlaným a nevyspytateľným deckom. Nech už sa babky tvária akokoľvek rozhorčene, obdobie vzdoru alebo prvá puberta je (bohužiaľ) normálne, dôležité, dokonca žiaduce obdobie vo vývine dieťaťa. Začína okolo roku a pol a vrcholí v treťom roku.

Zrazu máte pocit, že toho vášho malého zlatého anjelika niekto vymenil. V tejto dobe dochádza k vzniku vlastného "Ja" dieťaťa, dieťa začína rozlišovať svoje potreby od svojich túžob. Začína sa presadzovať, používať ja chcem, ja nechcem, ja sám. "Minule spadol. Keď sa mu niečo stane, tak chce len mňa. Manžel ho zodvihol. A on hysák. Tak si znova ľahol na zem a čakal kým ho prídem zodvihnúť ja," spomína na tvrdú povahu svojho mini pubertiaka Zuzka.

Záchvaty plaču, fňukanie, hnev, trucovanie sa stali vašou každodennou realitou? Pokoj, nejedná sa o prejavy zlého charakteru, mocenský boj, nepriateľstvo voči rodičom alebo dôsledok chybnej výchovy. Existujú však faktory na strane rodičov aj dieťaťa, ktoré prežívané obdobie vzdoru ovplyvňujú.

Rodičia by sa mali zamyslieť nad prejavmi hnevu v rodine, ktorých sú deti svedkom. Rovnako, aj svoje reakcie, kedy ich vzdor dieťaťa rozčúli. Prejavy vzdoru môžu zmierniť dostatkom blízkeho kontaktu. Dieťa môže "naštartovať" únava ale aj porušenie denných rituálov, vyrušenie z hry, keď ho neberiete vážne, keď sa mu nedarí. Dieťa má už svoje predstavy a priania. Vie, ako má mať zoradené autíčka, z ktorého tanierika chce jesť a pod.

Čo robiť, keď má záchvat hnevu?

Čo môžete teda reálne robiť, okrem vyčkávania, že to jedného dňa prejde? Snažte sa dieťa zapájať do svojich činností. Dávajte pozor, na svoje správanie. Ak odhodíte topánky do kúta po prechádzke, nečakajte, že ich dieťa bude príkladne ukladať.

Všetko deťom vysvetľujte a plánujte. Čo ich čaká, prečo sa to bude diať.

Príkazy a zákazy sú potrebné, ale obmedzte ich množstvo. Aj vás by vytočilo, keby celý deň počúvať NIE. Dajte dieťaťu pocítiť, že vám záleží na jeho názore. Neprikazujte, dajte mi vybrať z dvoch pre obe strany prijateľných alternatív. Dieťa by sa nemalo trestať, ale podporiť ho a poskytnúť mu povzbudenie. (Mýty a legendy hovoria, že skutočne existujú matky, ktoré svoje vzdorovité dieťa nikdy nepotrestali 😉 ).  Neustupujte však zo svojich požiadaviek len preto, aby ste mali pokoj. Chce to nervy z ocele a vysvetľovať, odôvodňovať.

Niekedy stačí jednoducho odviesť pozornosť na nejakú obľúbenú činnosť. No keď už je dieťa vo vývrtke (odborne v afekte), treba ho jednoducho nechať prežiť svoje emócie. Nechlácholiť, nezahovárať. Ak hrozí, že aj vy vybuchnute, radšej sa vzdiaľte. Reagovali by ste vlastne rovnako ako dieťa. Nezvládli by ste svoje potlačené emócie a neadekvátne by ste ich dávali von. S vysvetľovaním počkajte, kým sa dieťa neupokojí.

Toľko k teórii, teraz prišiel rad na prax. Vaše reálne skúsenosti. Podeľte sa s nami o ne vo WIKI. Ako ste vy prežili obdobie vzdoru? Čo bolo najťažšie a ako ste to zvládli. Ukážte ostatným mamičkám, že v tom nie sú samy. Stač kliknúť sem.

Minulú nedeľu sme krstili neterku. Od svokry už od jej narodenia počúvame, že aká je strašne dobrá, stále spí, neplače, tak sme boli zvedaví na prvé stretnutie bratranca a sesternice. Drobček prespal celý krst, jediné dieťa, ktoré bolo počuť, bol moj Matúš, ktorý sa vytrvalo snažil ukecať anjelika z kostolnej výzdoby na debatu. Drobček prespal sám v kočíku aj obed v rušnej rodinnej nálade a aj afterpárty s kávou a koláčmi. Bilancia u nás: Matúš sa stihol počas obeda dvakrát nakojiť, potiahnuť dedka za ucho, roztrhnúť babke retiazku, ogrckať mužovi kravatu, rozrevať sa v svokrinom náručí (yesss) a vo finále si za všeobecného veselia a svokrinho údesu strčiť do úst fľašu od piva (nealko). Všetci hostia pri rozlúčke s rodičmi tichého drobčeka uveličene konštatovali, že strašne je dobrá tá vaša malá, ani sme ju nepočuli... Nám nehovorili nič, len v jednom momente som odkiaľsi započula, to vieš, ona ho v tom nosí od narodenia, to už si naučili na ruky, to už teraz nič neurobia a navyše ešte stále kojí...

Môj muž nie je veľmi všímavý človek, aj po polroku sa pri každom kúpeli pýta, v ktorej zásuvke má Matúš pyžamko. No večer v posteli mi hovorí: Niečo je na tej malej zvláštne, ťažko to pomenovať, taká apatia. Občas sa pomrví, že by sa možno aj ozvala a potom akoby to vzdala a zase privrie očká s takým múdrym dospelým pohľadom. Na druhý deň od brata opatrne zisťuje, že teda ako si zvykajú, ako sa im darí... Brat že výborne, paráda, malá je dobrá, naučili sme ju.... Muž sa pýta, že ako? A on že normálne, proste decko musí aj porevať, ju to po 15 minútach prejde a zaspí na tom balkóne a normálne dostane fľašu zase až za tri hodiny. Žene to tak vyhovuje a ja jej do toho nekecám.

Mám takú súkromnú hypotézu. Tak ako máme každá vlastný štýl šoférovania alebo spôsob, akým komunikujeme, máme aj vlastné štýly vychovávania. Som presvedčená, že každá chceme byť čo najlepšia matka a každá to robíme najlepšie ako vieme, tak, ako je nám to prirodzené. Príčiny mnohého z toho, ako sa správame k deťom, sa dajú vypátrať v našej osobnosti, temperamente, fungovaní vo vzťahoch, v našom vlastnom detstve, vo vzoroch matiek naokolo, v našich predstavách, ktoré sme o materstve mali pred narodením dieťaťa. Tak ako je každá z nás jedinečná, je jedinečné aj materstvo každej z nás. Niektorá z nás možno musela predčasne dospieť a ukladať mladších súrodencov spať, lebo doma sa často až príliš oslavovalo. Iná celý život bojovala o priazeň kritického otca a plánovala si, že nikdy nebude pokorne trpieť ako jej mama. Ďalšia možno bola tichým svedkom toho, ako rodičia pristúpili k nechcenému sestrinmu tehotenstvu... Ja som nikdy nechodila do škôlky a odjakživa som sa cítila neisto medzi rovesníkmi. Nechodím s Matúšom na plávanie ani do materských centier, je to pre mna veľká výzva, byť medzi inými mamami. Ako Matúš porastie, asi budem mať neodôvodnené obavy z toho, či má dobrú pozíciu medzi rovesníkmi. Už teraz si predstavujem, že je vodcom skupiny. Sú to odo mňa nefér očakávania a nemala by som ho nimi zaťažovať. Všetko toto pramení v mojom vlastnom detstve a keby to vtedy bolo inak, určite som iná matka. No ja som práve takáto, nehnevám sa na seba, lebo tomu rozumiem a som odhodlaná aj napriek tomuto robiť všetko najlepšie, ako viem. Máme v sebe veľa lásky a porozumenia, ak trochu rezervujeme aj samy pre seba, ešte stále našim deťom ostane dosť.

Existuje veľa teórií o psychickom vývine detí, o výchove. Jednou z nich je teória pripútania a hovorí o tzv. vzťahovej väzbe. Dieťa podľa nej potrebuje v prvých rokoch života osobu, ktorá sa o neho bude starať, plniť všetky jeho potreby, na ktorú sa môže naviazať a stopercentne spoľahnúť, ktorá príde vždy, keď zaplače. Plač je spôsob, ako sa dieťa dorozumieva. Dieťa nie je dobré alebo zlé len preto, že komunikuje viac alebo menej. Plač nie je nástroj na manipulovanie ani spôsob, ako vydierať rodiča. Je to jednoducho jeho jazyk. Iný zatiaľ nemá a evolúciu neoklameš. Ak by bábätká  na znak nepohody len tak vkusne pomrnkávali, pračlovečia mať by si nič nevšimla, naďalej oberala mamuta a prcek by ostal so svojimi potrebami sám v kúte jaskyne. Ak bábo plače a matka príde, dieťa získava základnú istotu - toto je môj nástroj ako komunikovať a ak dám najavo nepokoj, niekto príde, naplní moje potreby, niekomu za to stojím. Vieme, že deti si z prvých pár rokov života nič nepamätajú. Nebudú mať konkrétne spomienky na vymenené plienky, vôňu matky, chuť mlieka, teplo postieľky... Niekde v procese vytvárania identity, konceptu JA však budú mať pocit istoty, že keď zaplakali, mama prišla a pomohla. Mama ma prišla zachrániť, stojím za to, som hodný lásky. A tento pocit si ponesie do dospelosti - som hodný lásky, viem, že má niekto môže mať rád, a preto sa mám rád aj sám. Vážim si sám seba a nebudem vstupovať do vzťahov, kde si ma nevážia. 

Ako čerstvá matka asi každá z nás počula "neber ho na ruky, naučíš si ho, bude rozmaznaný, plač je dobrý na pľúca, nech si zvyká..." Neveríme si a počúvame, s párdňovým bábom každá rada dobrá. Akú skúsenosť si v sebe nesie takto vychovávané dieťa? Nemá význam komunikovať, som bezmocný, odkázaný na starostlivosť tých, ktorí nepočujú. Nie je mi dobre, no nik nepríde. Nestojím im za to, asi si nezaslúžim lásku... Po čase prestane, vzdá to, už neplače. Vie, že aj tak nik nepríde, tak odovzdane bdie. Deti nevnímajú čas, nevedia, že mama je len vo vedľajšej izbe, mama proste buď je alebo nie je. 

Niekedy mám chuť sa hnevať na mamy, ktoré poslušne nechajú vyplakať dieťa a neberú ho na ruky, lebo "mama vravela, že si nemám naučiť." Ktoré nervózne pohupujú kočíkom s plačúcim dieťaťom a do telefónu komusi vysvetľujú, že malá je zlá jak čert. Ktoré sa vystrašene dívajú do knihy, či je veľký hriech kojiť skôr ako za tri hodiny. Viem, že robíte najlepšie, ako viete. Viem, že si nie ste samy sebou isté. Viem, že vás možno niekto zneužíval a odvtedy sa bojíte dotykov. Viem, že niekedy by ste toho malého votrelca najradšej zavreli niekam, odkiaľ ho nebudete počuť. V tehotenstve sme vyberali najbezpečnejší kočík, fotky z ultrazvuku vešali do rámikov, žehlili tie najkrajšie dupačky. A teraz im odopierame to, čo najviac potrebujú. Najužitočnejšie rada, akú som kedy dostala, bolo uistenie, že potreba kontaktu a blízkosti je rovnako oprávnená ako hlad, smäd, spánok. Pamätám si na ten pocit úľavy - takže ho môžem brať na ruky!  

Cítite sa dobre, keď vás muž pobozká? Keď vás mama, hoci ste už dospelé, pohladí po vlasoch? Keď sa na vás kamoška usmeje a silno vás objíme? Blahoželám, vaše precitlivené matere vás určite brali na ruky a nenávratne pokazili. Také je to absurdné, veriť, že láskou sa dá pokaziť dieťa. Dieťa na ruky neučíme, dieťa tam chce byť prirodzene, patrí tam. Potreba telesnej blízkosti je prirodzená a spoločná všetkým ľuďom, a malým deťom, ktoré sú v tomto svete stratené, ešte viac. A je to naša zodpovednosť, nech si so sebou nesieme akékoľvek traumy a akokoľvek nás materstvo zasiahlo, deti potrebuju byť v našom náručí. A čím viac blízkosti teraz dostanú, o to samostatnejší, silnejší a odvážnejší sa v správny čas vyberú do sveta.  

V ten večer sme sa s mužom dlho rozprávali. Uvažovali sme, ako sa to stane, že niekto je taký rodič a niekto úplne, ale že úplne iný. Máme ich veľmi radi, aj toho ich spachtoška malého, už od prvého pohľadu. Sú mladí a majú to ťažké, no držia sa hrdinsky. Máme právo hovoriť im, že sa to dá aj inak? Obzvlášť ak ich všetci naokolo utvrdzuju v tom, že tak to má byť a majú dobré dieťa? Kde je hranica medzi užitočnou radou a podkopaním sebadôvery mladých rodičov? Verím, že dievčatko ešte "ožije", veď má len dva mesiace. Začne sa usmievať a jej rodičia jej nebudú vedieť odolať. Dobre je to vymyslené, všetky zvieracie aj ľudské mláďatká sú roztomilé, pretože potrebujú našu ochranu. 

PS Mám len jedno dieťa (aj to len pár mesiacov) a tento článok sa tvári ako že všetko viem a všade som bola. Ste tu skúsené matky, možno ste stavili na studený odchov a decká sa vám vydarili viac než výborne. Verím vám a teším sa. Každé dieťa je iné a nie je nič neobyčajné, ak niektorému stačí menej dotykov. Viem, že na nič matka nereaguje tak citlivo ako na náznak, že azda nerobí niečo dobre. Verím, že som sa nikoho nedotkla (ani teba, Evi, ak to čítaš). Nebol to zámer. 

PS 2 Veľa myšlienok v článku je zo vzácnych knižiek, ktoré som prečítala a pomiešala prečítané dokopy (J. Liedloffová: Koncept kontinua, W. Sears a M. Searsová: Kontaktné rodičovstvo, N. Aldort: Vychovávame deti a rastieme s nimi, ďalej čokoľvek od autora teórie vzťahovej väzby Bowlbyho alebo výborného slovenského odborníka na vzťahovú väzbu, Hašta. Pre hľadanie sily v sebe aj mimo seba Clarissa Pinkola Estés). 

PS 3 Možno z môjho Matúša vyrastie rozmaznaný hajzlík. Som presvedčená, že nie, no keby náhodou, potom mi môžete povedať, vidíš, my sme ti to hovorili. 

Ospevovaná aj zatracovaná. Opradená bájami o bezbolestnom pôrode, aj znecitlivenom tele, bez schopnosti tlačiť. Aká je v skutočnosti epidurálna analgézia, slangovo nazývaná aj EPI?

Ak čakáte jednoznačnú odpoveď, bohužiaľ, tak ako aj vo všetkých iných článkoch na túto tému, vám ju nie sme schopní poskytnúť. No môžeme vám priblížiť osobné skúsenosti, ako pôrod s EPI vnímali iné mamičky, ktoré sa o ne podelili vo WIKI.

Ako epidurálna analgézia funguje?

Špeciálnou ihlou sa cez kožu do epidurálneho priestoru v chrbticovom kanáli (nie do miechy, ako sa často mamičky mylne domnievajú) zavedie tenká cievka, zvaná katéter. Cez ňu sa v prípade potreby opätovne podáva malá dávka znecitlivejúcej látky a lieku proti bolesti. V tomto priestore sa nachádzajú miešne zakončenia nervov, ktoré obsadia určité receptory bolesti a lokálne anestetikum spôsobí, že rodička menej vníma pôrodnú bolesť.

"Zavedenie je skôr nepríjemné, ako bolestivé. A tá úľava potom... Sadneš si, nohy ti visia dole zo stola, zaguľatíš chrbát a anestéziológ nájde vhodné miesto vpichu. Cítiť pri tom tlak, keď ta dáva ihlu," popisuje zavedenie epidurálnej analgézie mamička vo WIKI.

Kto si musí nechať "zájsť" chuť?

Epidurálka nie je pre každého. Všeobecne platí, že nie je vhodná pre mamičky
s problémami s vysokou nadváhou, s niektorými degeneratívnymi neurologickými ochoreniami, pri poruche zrážanlivosti krvi. Rovnaký verdikt očakávajte, ak máte alergiu na lokálne anestetiká, teplotu alebo kožnú infekciu v mieste očakávaného vpichu.

Problémom môžu byť aj výrazné deformácie chrbtice. Tie miernejšie väčšinou nie sú prekážkou, no je potrebné rátať s tým, že epidurálka v takom prípade môže, no nemusí účinkovať.

"Moja skúsenosť je jednoznačne super. Po 24 hodinách bolestí som konečne dostala epidurál a každá kontrakcia bola stále slabšia a slabšia. Nakoniec som necítila absolútne nič. Zavedenie epidurálky som vôbec necítila. Taktiež ma upozornili, že EPI nemusí účinkovať, pretože mám skoliózu. Pri samotnom tlačení som cítila iba tlak, ale tak som vedela, kedy treba zatlačiť. Ak by som si pôrod ešte chcela zopakovať, rozhodne bude s EPI," hodnotí mamička, ktorá epidurálku riskla aj napriek problémom s chrbticou. 

Ak sa u rodičky vyskytuje nejaká deformácia v bedrovej oblasti a nezaberie na prvý vpich, anestéziológ vždy vyskúša aj iné miesto vpichu.

Ľahší pôrod vďaka epidurálke

Vraví sa sto ľudí - sto chutí. A to platí pri všetkom. Niektoré ženy už prichádzajú s jasnou predstavou o tom, že chcú rodiť prirodzene, bez akýchkoľvek utišujúcich prípravkov. Iné ešte skôr ako ucítili prvú kontrakciu vedia, že je EPI je produkt vyrobený priamo pre ne.

Inokedy o všetkom rozhodne osud, respektíve načasovanie. Základom úspešného podania EPI je zvolenie správneho okamžiku. Žena by mala byť otvorená tak na 3 - 4 cm. Nesmie sa podať príliš skoro, ani neskoro, mohlo by to spôsobiť komplikácie, ale o tom až v ďalšom odseku.

"Epi mi nespôsobila vôbec žiadne ťažkosti ani problémy, všetko bolo v poriadku. Aj u mňa, aj u malej. Takže ja jednoznačne odporúčam. Neviem si predstaviť, aké strašné by to muselo byť rodiť bez Epi. Keďže pokiaľ mi ju nepichli, som myslela že umriem. Potom sa bolesti zmiernili, nabrala som silu a porodila krásnu zdravú dcérku," popisuje svoju pozitívnu skúsenosť mamička vo WIKI.            

Všeobecne lekári odporúčajú epidurálnu analgéziu mamičkám, ktoré sú z pôrodu veľmi vystrašené, majú veľmi nízky prah bolesti alebo ich pôrod trvá tak dlho, že už jednoducho nevládzu. Alebo ak to jednoducho tak cítite. Medzi priaznivé účinky epidurálky odborníci zaraďujú tlmenie pôrodných bolestí, zvýšenie prietoku krvi placentou a zlepšenie metabolizmu matky a plodu. Podľa lekárov bábätku nemôže uškodiť.

Pôrod s EPI si chváli aj táto mamička: "Rodila som syna bez EPI a dcéru s epidurálkou a to sa nedá porovnať. Pri synovi som bola hotová a veľmi zle som bolesti znášala a pri dcére to bolo v pohode. Tlaky sa dali predýchať a skôr tie veľké tlaky boli až na konci. A tie už boli predzvesťou konca, čiže pôrodu. Ak by som si mala niekedy vybrať, tak beriem znova epidurál."

Práca chvatná, málo platná

Ako sme už spomínali, základom úspešnej aplikácie EPI je jej načasovanie. Ak sa nepodá v správnu chvíľu, môže to mať za následok zníženie kontrakcií alebo aj zastavenie pôrodnej činnosti. Podaním EPI sa zvyšuje pravdepodobnosť nutnosti akútnej sekcie a použitia klieští či vákuumextraktora, nastrihnutia hrádze a zvýšenia dávok oxytocínu. 

"Mala som veľmi dlhý pôrod, EPI som si dala pichnúť dvakrát. Prvýkrát mi super pomohla, kontrakcie som takmer necítila. Žiaľ, po 3 hodinách mi prestala účinkovať. Dala som si pichnúť ďalšiu, ale vôbec mi nezabrala. Mala som príšerné bolesti, ale necítila som tlaky na konečník a tak som ani nevedela, kedy mám tlačiť," hodnotí ďalšia z mamičiek.      

Podobnú skúsenosť mala aj iná mamička: "Moja skúsenosť s epidurálnou analgéziou je, žiaľ, negatívna. Dala som si ju pichnúť pri prvom pôrode, lebo som mala bolesti celú noc a potrebovala som sa vyspať. Avšak, zabrala mi iba na polovicu tela a tesne pred pôrodom som už nedokázala chodiť. Od pŕs dole som nič necítila a ani tie tlaky. Nič. Takže tlačenie bolo na rýchlo a "naprázdno" keďže som nič necítila, ale malému padali ozvy, takže aj sestrička mi fajnovo poskákala po bruchu. Petechie som mala do polovice tela. Nohy som si necítila ešte večer. Ledva som prešla na WC. Ako ochrnutá. Nikdy viac, aj malý bol spavejší a mal zlý apgar."

Popôrodné komplikácie

Veľa mamičiek si na pôrod spomína denne ešte dlho, nielen vďaka pohľadu na svoju ratolesť. Časté nežiadúce účinky EPI sa objavujú až po samotnom pôrode. Medzi najčastejšie patria problémy s nízkym tlakom, močením, objavujú sa nevoľnosti, zimnica či zvracanie. Môžu sa objaviť aj ťažkosti s bolesťou hlavy či chrbtice.

Negatívnu skúsenosť mala aj táto mamička: "Pôvodne som chcela rodiť bez EPI, ale po 6 hodinách kontrakcií som si ju nakoniec dala pichnúť, keďže som ledva stála na nohách. S EPI bol pôrod úplne super. Nič som necítila, samozrejme okrem toho povestného "tlaku na konečník", kedy som vedela, že mám tlačiť. Avšak super pôrod si vyžiadal daň počas šestonedelia, kedy ma trápili točenie hlavy, nechutenstvo a malátnosť. Chodila som k neurologičke, ktorá žiaľ kvôli kojeniu nemohla pre mňa urobiť viac, ako mi poradiť piť každý deň colu a kávu. Podľa neurologičky dôvodom tohto stavu bola práve zle pichnutá EPI, kde sa mi zasekol pravdepodobne niekde nerv. Po pár týždňoch to však našťastie prešlo. Avšak, keď mi bývalo zle a nevládala som držať svoju dcérku na rukách, resp. bála som sa, že mi nebodaj vypadne z rúk, som prisahala, že EPI nikdy viac."

"Ja môžem odporučiť. Mne určite zabrala a bola to veľká úľava po 5 hodinách s kontrakciami bez Epi. Prvý pôrod bol bez a druhý som mala s epidurálom a rozhodne to bol rozdiel.  Jediné, čo má trápilo, mala som po pôrode asi pol roka problém s chrbticou. Strašne ma trápila krížová časť chrbta počas spánku. Ale nemuselo to byť spôsobené epidurálom, keďže sestra rodila bez a tiež mala taký problém ako ja," popisuje svoju skúsenosť iná mamina.

Pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa

Za každým správnym rozhodnutím je dostatok informácií. Nebojte sa pýtať. Pýtajte sa predovšetkým svojho gynekológa, ku ktorému ste chodili na poradne. Informujte sa u pôrodníka v nemocnici, v ktorej ste sa rozhodli rodiť. Vypočujte si anestéziológa, ktorého poučenie musíte absolvovať, ak chcete rodiť s epidurálnou analgéziou a podpísať tzv. informovaný súhlas. Zistite si všetko o metódach, výhodách, ale aj rizikách či prípadných vedľajších účinkoch.

Aká je vaša skúsenosť s epidurálom pri pôrode? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI a pomôžte tak mamičkám pri ich rozhodovaní. Stačí kliknúť sem. A ja vás odmením srdiečkom.

Speváčka Tina sa vyznala zo svojich pocitov, ktoré prežívala po tom, čo jej syn prišiel na svet skôr, než všetci očakávali. "Nemám právo nikomu hovoriť, čo má robiť, len opíšem svoju skúsenosť," prihovára sa svojim fanúšikom. Jej inšpirujúce slová sú dôkazom, že je to silná žena, ktorá vie, že slzy a sebaľútosť v ťažkých chvíľach veľmi nepomôžu. Namiesto toho je lepšie "prijať to s láskou a ďakovať za nové možnosti," ako píše vo svojom statuse. Ten venovala všetkým mamičkám, ktoré by sa raz možno ocitli v podobnej situácii. 

Prvorodený Leo pripravil svojej mame Tine poriadny šok. Narodil sa predčasne. Po štyroch rokoch si dnes už mamička dvoch detí na svojom instagramovom profile zaspomínala na to, čo by nemala zažívať žiadna žena. 

"Toto je niekoľkotýždňové predčasniatko. Akútna sekcia, inkubátor, prístroje, transport do inej nemocnice, pľúcna ventilácia, kŕmenie cez hadičku do žalúdka.

Nemám právo nikomu hovoriť, čo má robiť, len opíšem svoju skúsenosť. Žiadna panika, stresy, kolapsy, psychózy, ľútosť, opúšťačky, plač, strachy, sebaľútosť podľa mňa nikdy nikomu nepomohli... prijať to s láskou a ďakovať za nové možnosti," píše v statuse, venovanom mamám, ktoré možno raz budú v podobnej situácii, ako ona.

"Ideálna situácia na sebapoznávanie. Namiesto plaču som s ním na diaľku hovorila. Samozrejme, úplné sprostosti (napríklad, že “brácho, to si sa namotal, lebo ja nemám pre teba ani postieľku a neviem, či Šebová už bola doriešiť kočiar, plus celý svoj životopis, ak by mu náhodou na reinkarnačnom nedodali všetky podklady ku kauze matka). 

Dnes je z týpka najväčší čávo. Vyspelý, múdry, kreatívny, láskavý, vnímavý, šikovný a empatický. Nič sa nedeje len tak. Predčasniatka, rulezz... (Kým dorástol do prvých najmenších vecí, mal asi tak 3 mesiace 🙂)“ 

Zdroj: instagram tinaslovakia

Prečítajte si, čo by ste mali vedieť o predčasnom pôrode

Po rozpačitých začiatkoch zoznamovania sa s potrebami dieťatka ste si už na seba zvykli. Od narodenia ubehlo pár týždňov a zrazu vám toho anjelika niekto vzal. V postieľke leží uplakané stvorenie a nad ňou sa skláňa utrápená mama. Pravdepodobne sa začala nová kapitola života s názvom Kolika.

Kolikami trpí 20 - 25  % detí. Prejavujú sa ako nevysvetliteľná nespokojnosť bábätka, ktorá trvá aspoň tri týždne. Dieťa intenzívne plače, spravidla viac ako tri hodiny, častejšie ako trikrát v týždni. Objavuje sa prevažne v prvých troch mesiacoch života dieťaťa, preto sa často označuje ako trojmesačná kolika. Príčiny môžu byť rôzne.

Toto obdobie je náročné pre matku aj dieťa. My vám ponúkame pár tipov, ako ho čo najlepšie prežiť a uľaviť dieťatku.

1. Pozor na stravu!

V prvom rade skúste porozmýšľať, čo tvorí váš jedálniček. Prvé týždne by sa mali mamičky vyhýbať tým potravinám, ktoré môžu spôsobiť nafukovanie. Napríklad kaleráb, kapusta, karfiol, cibuľa, strukoviny. Za pokus stojí obmedziť kravské mlieko, ktoré niektorým detičkám môže škodiť. Zapisujte si svoj jedálniček. V prípade zlej reakcie jednoduchšie zistíte, čo bábätku neprospieva. Je nutné si uvedomiť, že dojčiaca žena potrebuje pestrú a rozmanitú stravu. Jesť suchý chleba niekoľko mesiacov, len aby dieťa nebolelo bruško nie je šťastné riešenie a pomoc treba hľadať inde.

2. Masáž bruška

Jemnou masážou môžete u bábätka podporiť peristaltiku čriev. Nahriatou dlaňou v smere hodinových ručičiek krúžte v okolí pupčeka alebo pritlačenými palcami vychádzajte zo stredu bruška od pupčeka, akoby ste kreslili slniečko. Na masáž môžete použiť aj špeciálne prípravky, ktoré zoženiete v lekárni.  Častým zložením je výťažok z mäty, harmančeka, fenikla či anízu. Silice z týchto rastlín uvoľňujú bruško a majú spazmolitický účinok, čiže uvoľňujú kŕče.

3. Cvičenie s nožičkami

Po masáži skúste dieťatku jemne pocvičiť s nožičkami. Rukami obopnite obe nôžky z boku stehienok a jemne pritláčajte k brušku. Akoby ste chceli z bábätka vypumpovať nadbytočný vzduch. Ono to tak skutočne je. Nahromadené plyny v črevách sa vplyvom masáže a precvičovania uvoľnia a tlak v brušku povolí.

4. Teplom k úľave

Overeným pomocníkom v boji proti kolikám je aj teplo. Môžete skúsiť teplý kúpeľ, ale aj prikladanie termoforu, nahriatej plienky alebo tzv. výhrevných vankúšikov. V obchodoch so zdravou výživou zoženiete vrecúška s čerešňovými kôstkami, špaldovými šupkami, levandulou a pod. Zohrievajú sa v rúre alebo  mikrovlnke, dlho držia teplo. Miernym krúžením vankúšika je môžné bruško jemne pomasírovať. Vždy teplotu vyskúšajte na sebe. Aby ste bábätko nepopálili.

5. Šatkovanie

Niektorí odborníci odsledovali, že v primitívnejších kultúrach bábätká netrpia detskými kolikami, ani záchvatmi plaču. V týchto kultúrach mamičky nosia svoje detičky celé dni či týždne v embryonálnej polohe v šatkách, často ich kŕmia a neustále hojdajú. Taktiež predpokladajú, že príčinou týchto kolík a záchvatov plaču je nedostatočne vyvinutý nervový systém a hlavne nevyvinuté spánkové rytmy. Bábätkám chýba tzv. „štvrtý trimester“, aby sa vyrovnali s obrovskou zmenou prostredia. V maternici boli zvyknuté na určité prostredie a podmienky, ktoré sa im po narodení úplne zmenili. Preto je vhodné snažiť sa čo možno najviac napodobniť prostredie, na ktoré bolo bábätko zvyknuté.

6. Fitlopta

Táto nafukovacia pomôcka je u mamičiek veľmi obľúbená, hlavne pri zaspávaní. Ale oceníte ju aj pri kolikách. Prirodzenou reakciou matky na plač dieťaťa je, že si ho vezme do náruče. Niekoľkohodinové pestovanie však môže byť fyzicky náročné. Plačúce dieťatko si vezmite na ruky alebo uviažte do šatky či ergonomického nosiča a pohupujte sa. Spievajte mu, prihovárajte sa, túľte. Počas dňa môžete preventívne pokladať dieťatko na bruško na fitloptu a jemne po kúsku pohupovať.

7. Bylinky a koreniny

Kedysi patrili medzi prvú pomoc pri bolestiach bruška čaje s rasce, feniklu či anízu. Veda ide dopredu a odborníci neodporúčajú piť dojčeným deťom čaje do ukončeného šiesteho mesiaca. Liečivý účinok byliniek však môže prejsť do bruška bábätka vďaka mamičkinmu mlieku. Deti pijúce umelé mlieko môžu dostať za lyžičku nie príliš koncentrovaného čaju.

8. Probiotiká a prebiotiká

Rovnako ako pri bylinkách, najrozumnejším riešením je ak sa probiotiká dostávajú do tela dieťaťa prostredníctvom materského mlieka. Priamo užívať sa odporúčajú len nedojčeným deťom. (Pri bábätkách je však namieste konzultovať užívanie akýchkoľvek doplnkov výživy a voľno predajných liekov s pediatrom.)Probiotiká udržujú zdravú črevnú mikroflóru a zlepšujú trávenie. Znižujú priepustnosť čriev pre potenciálne alergény. Usídleniu správnych baktérií napomáhajú zase prebiotiká.

9. Kvapky

Pokiaľ ste vyskúšali všetky možnosti ako pomôcť dieťatku takpovediac podobrotky, poslednou možnosťou je navštíviť lekáreň a zadovážiť si jedny z množstva kvapiek určených na pomoc pri dojčenských kolikách. Niektoré štúdiá poukazujú, že podávanie tzv.  simetikonu (Lefax, Infacol, Espumisan, Sab Simplex) nemalo na redukciu dojčenských kolík odlíšiteľné účinky od placeba. Okrem toho tieto prípravky obsahujú sladidlá, konzervačné látky a aŕomy, ktoré nevyzretému brušku bábätka určite nijako extra neprospejú.

10. Rektálna rúrka

Rovnako kontroverznou pomôckou je tzv. rektálna rúrka. Aj medzi lekármi existujú jej zástancovia i odporcovia. Väčšinou sa však zhodnú, že to má byť jedna z posledných možností, ktorá má byť využívaná nepravidelne a určite nie dlhodobo. Po 3 mesiaci by mala byť rektálna rúrka tabu.

Pri zavádzaní je potrebné byť nanajvýš opatrný. Koniec, ktorý sa zavádza do konečníka sa natrie prírodným olejom a krúžením pomaly vsunie do zadočku dieťaťa. Nič nerobte nasilu. Zasunutú rúrku možno otáčať. Úľava prichádza pomerne rýchlo.

Podeľte sa aj vy so svojou skúsenosťou a radami ako prežiť obdobie dojčenskej koliky vo WIKI (stačí kliknúť sem). Pomôžte svojimi cennými radami ostatným mamičkám v tomto ťažkom období. Ja vás za to odmením srdiečkom.

Ak patríte medzi mamičky, ktoré majú možnosť, chuť a priestor pracovať v zamestnaní, tak tento článok je pre vás. Dozviete sa, čo všetko môžete, aby ste o svoje materské alebo rodičovský príspevok neprišli. 

Možno to niekoho prekvapí, ale aj popri materskej či rodičovskej  je možné byť zamestnaný, či už u svojho pôvodného zamestnávateľa alebo u nového zamestnávateľa. 

A teraz už k veci🙂

Práca pre pôvodného zamestnávateľa

Popri materskej dovolenke je možné uzatvoriť pracovný pomer so svojím pôvodným zamestnávateľom. Dôležité však je, aby bol uzatvorený nový pracovný pomer. Z toho pôvodného, z ktorého bolo platené nemocenské poistenie, je momentálne vyplácané materské. A teda, aby ste neprišli o materské, nesmiete z tejto zmluvy platiť nemocenské poistenie.

Pôvodná zmluva ostáva, z nej ste na materskej. Uzatvorí sa nová zmluva na nový pracovnú pozíciu. A môžete pracovať.

Počas rodičovskej môžete pracovať a už aj na svojom pôvodnom mieste. O rodičovský príspevok neprídete. Rodičovská dovolenka ako taká je ukončená, ale rodičovský príspevok vám bude vyplácaný naďalej.

Tu len malá poznámka. Štát vypláca aj príspevok na starostlivosť o dieťa. Teda, ak máte dieťa v jasliach, môžete sa rozhodnúť pre dávku, ktorá sa vám viac oplatí.

Práca pre nového zamestnávateľa

Ďalšia možnosť ako si privyrobiť popri materskej, je zamestnať sa u nového zamestnávateľa. S tým môžete uzatvoriť akýkoľvek pracovný pomer. O svoje mateské neprídete.

V prípade rodičovskej dovolenky sú pravidlá rovnaké ako pri materskej. Nie je tu žiadne obmedzenie.

Pozor však na zákaz konkurencie. Práca, ktorú budete vykonávať, nesmie mať

konkurenčný charakter s vašim pôvodným zamestnávateľom. Ak by tento charakter mala, môžete ju vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa. Zamestnávateľovi treba doručiť žiadosť, že chcete takúto prácu vykonávať. Ten vám písomne potrvdí, či môžete. Ak by sa nevyjadril do 15 dní od doručenia žiadosti, tak sa to berie ako súhlas. Súhlas nie je potrebný pre výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Či už s pôvodným alebo novým zamestnávateľom môžete uzatvoriť:

• pracovný pomer,
• dohodu o pracovnej činnosti a
• dohodu o vykonaní práce

Ešte existuje aj dohoda o brigádnickej práci študentov, tej sa však venovať nebudem.

Pracovný pomer je základný druh pracovnoprávneho vzťahu. Pracuje sa na základe pracovnej zmluvy. Upravuje ho Zákonník práce. Pracovná zmluva je najčastejšie uzatváraná zmluva.

Platia tu rovnaké pravidlá ako pri iných pracovných zmluvách. Je tu skúšobná doba. Máte nárok na dovolenku, stravné a pod.  Základná výmera je 40 hodín týždenne. Pracovný pomer môžete uzatvoriť aj na kratšiu dobu, aj napr. na 4 hodiny týždenne.

Z pracovného pomeru sa platia odvody na zdravotné poistenie vo výške 4 %, odvody na sociálne poistenie vo výške 9,4 % a daň vo výške 19 %.

Dohoda je práca mimo pracovného pomeru.

Dohoda o pracovnej činnosti sa používa v prípade práce vymedzenej druhom. Uzatvára sa písomne, maximálne na jeden rok a 10 h práce týždenne. Môže sa však odpracovať aj menej či vôbec v niektoré mesiace.

Dohoda o vykonaní práce je určená pre prácu vymedzenú výsledkom práce. Uzatvára sa písomne, maximálne na jeden rok a 350 hodín ročne spolu u jedného zamestnávateľa. Ak by aj boli uzatvorené dve dohody v rámci roka, nesmie sa prekročiť 350 hodín.

Základný rozdiel medzi nimi je teda vo vymedzení práce. Dobrý poznávací znak je aj to, že či je možné presne určiť, kedy je práca hotová. Ak by ste sa so zamestnávateľom dohodli, že budete prepisovať texty, jedná sa o dohodu o pracovnej činnosti. Ak sa však dohodnete, že prepíšete 10 textov ročne, jedná sa o dohodu o vykonaní práce.

Pri dohodách je tiež potrebné posúdiť, či sa jedná o dohodu s pravidelným alebo nepravidelným príjmom. Od toho sa odvíjajú aj odvody.

Dohoda s pravidelným príjmom je v podstate vtedy, ak je v zmluve uvedené, že mzda bude vyplácana mesačne ako u akéhokoľvek iného zamestnanca. Z takejto dohody sa platia aj rovnaké odvody, teda odvody na zdravotné poistenie vo výške 4 %, odvody na sociálne poistenie vo výške 9,4 % a daň vo výške 19 %.

Dohoda s nepravidelným príjmom je v podstate všetko ostatné. Je to dohoda, ktorá trvá mesiac a menej, ktorá je vyplacaná v inom intervale ako mesačnom (napr. 3-mesačnom) alebo po vykonaní práce. Pri dohode sa neplatia odvody na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, teda na sociálnom poistení sa ušetrí 2,4 %. Platia sa teda odvody na zdravotné poistenie vo výške 4 %, odvody na sociálne poistenie vo výške 7 % a daň vo výške 19 %.

Na záver by som ešte rada upozornila na dve dôležité veci, ktoré sa týkajú dôchodkového poistenia a teda aj našich dôchodkov (ak nás niekedy nejaké čakajú).

Ak sa zamestnáte počas rodičovskej dovolenky, a teda začnete si platiť odvody na dôchodkové poistenie, treba sa ísť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne odhlásiť z dôchodkového poistenia, na ktoré ste sa boli prihlásiť po skončení materskej dovolenky (ak ste tak neurobili a ste na rodičovskej dovolenke, treba to rýchlo napraviť). Na dôchodkové poistenie sa môžete kedykoľvek opätovne prihlásiť, keď prestanete pracovať.

Druhá vec, ktorú si treba zvážiť, je výška príjmu na dôchodkové poistenie. Aktuálne nám štát platí 60% z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Ale keď sa zamestnáte a zarábate menej, tak sa vám do dôchodku započítava ten nižší príjem. Treba si to zvážiť. Prípadne je tu aj možnosť využiť niektorú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, v tomto prípade sa dôchodkové poistenie neplatí, alebo živnosť (o tom zase inokedy).

Základné pojmy, ktoré by ste mali poznať, nájdete v článku: 
Ako začať zarábať počas materskej či rodičovskej "dovolenky"

Kým sa mi nenarodil Matúš, mala som skvelý život. Permanentky do filmového klubu i do divadla, čašníci v kaviarňach a reštauráciách, ktorí vás už poznajú, milovaná práca, v ktorej môžete klopkať podpätkami a služobné cesty na zaujímavých miestach... Svojho muža mám po boku už polovicu života, takže pohoda aj na tomto fronte. Nosí občas oblek, čo je veľká výhoda - môžete z neho po návrate z kultúry ten oblek tak vášnivo filmovo strhávať... Skrátka pohodlný život dvoch intelektuálov z povolania. Bábo bol v našich plánoch ďalší logický krok, nad vínom sme si predstavovali, ako mu budeme na večer čítať Pána prsteňov a púšťať Pink Floyd. V práci som sa rozlúčila so slovami: "Za pol roka má máte naspäť!" a zamávala som zoznamom jasličiek v našom meste. 

V psychoterapii sa používa jedna zaujímavá metóda - nakreslite čiaru vášho života. Vzostupy a pády, dôležité míľniky a kľúčové udalosti. Ak by som si ju teraz nakreslila, deň Matúšovho narodenia by bola veľká zvislá čiara cez celý papier. Život pred Matúšom bol ako čiernobiely obrázok. Jasný, predvídateľný, elegantný. Život po Matúšovi je divoký film plný farieb, zvukov, vôní a špeciálnych efektov, ktorý nestíham sledovať, lebo mi kradne a ožužláva 3D okuliare. Ešte stále ma prekvapuje, ako som sa zmenila. Začalo to už v pôrodnici. Tašku plnú Cosmopolitanov, ktorú mi priniesla sestra ("začínaš dovolenkovať, nech sa nenudíš") som zasunula pod posteľ a začala opatrne listovať Mama a ja, čo sme dostávali v takom zadarmo balíčku... Reklama na Sunar, prizriem sa tomu prckovi lepšie... Zrazu cítim hrču v hrdle a už sa tomu nedá brániť. Dojato obzerám tu reklamné bábo, tu moje spiace v plastovej postieľke, a revem. Odvtedy revem stále, bez upozornenia a často aj bez dôvodu - pri reklamách, pri tom, ako sa muž hrá s Matúšom, pri Zem spieva, pri pomyslení na to, ako ho veľmi ľúbim (Matúša, muž ma popravde občas trochu štve)... Minule som revala, keď si kýchol s plnou pusou príkrmu (tiež od dojatia, no už trochu aj od únavy). 

Pocas tehotenstva sme veľmi zodpovedne a systematicky pristupovali k nákupu výbavičky. Medzi siahodlhými zoznamami na nete blikol komentár jednej mamičky - stačí prso a šatka... Pche, hipisáčka, pomyslela som si a vypisovala si na papier ďalej parametre vaničiek a výhody troch koliesok oproti štyrom. Kočík je v pivnici, už pol roka sa čuduje, prečo sa ocitol medzi bicyklami našich susedov. Niekedy si spomeniem na ten krásny letný deň, keď sme ho kupovali, a príde mi ho ľúto, zaslúžil by si krajší osud... Máme v albume fotky z návštevy u svokrovcov. Svokra hrdo a s úsmevom drží rúčku kočiara a ja stojím obďaleč. Na fotke to nevidno, no ten pocit si pamätám. Na čo tu som? Prečo je malý tam a ja tu? Cítim, že to takto nechcem... akoby mi chýbala nejaká dôležitá časť tela. Na toto sa nedalo pripraviť. 

Obdobie čerstvého rodičovstva je o hľadaní foriem, aké dáme novému životu. Ten malý cudzinec plače, ja som ubolená, nevyspatá a v pyžame, pozerám na svoje lodičky a kabelky a plačem tiež, lebo neverím, že život ešte niekedy bude ako predtým. Povedzte mi niekto, že bude. Najväčší hriech je vziať čerstvej matke sebaistotu - ako ho to držíš, daj mu aj ponožky, máš slabé mlieko... Počúvame rady, prehrabujeme sa v množstve vecí, ktoré sme pred narodením dieťaťa kúpili, čítame knihy a diskusie a túžime po nejakom signále, ako to vlastne robiť. A potom možno príde okamih, kedy cez tie mračná hlučných inštrukcií a rád prebleskne pocit, že takto to rob, ver mi, ja som inštinkt a viem, že to dokážeš, len ma v tomto zmätku nepočúvaš. Vytiahnem odniekiaľ lacnú šatku, ani nepamätám, kedy som ju kupovala, asi som ju k niečomu prihodila, veď nech ušetrím na poštovnom. Uviažem dieťa, hlávku si oprie o moju hruď a ako lusknutím prstov zrazu viem, že áno, takto to bude a budem ho nosiť a kojiť kým sám nepovie, že už dosť. 

Zrazu viete a strašne by ste to chceli vypovedať. Skúsenosť rodičovstva sa nedá sprostredkovať. Všimnite si to niekedy v rozhovoroch s inými rodicmi. Obligátne sa posťažujeme na spánok, bruško, únavu a potom na krátky okamih pozrieme na svoje deti a usmejeme sa, lebo vieme. Ostáva to medzi riadkami a rozumieme si. Sme na jednej lodi a vieme, ze to podstatné sa nedá vypovedať. Tá nesmierna šírka, hĺbka a intenzita lásky, o akej sme ani netušili, že existuje, ma ešte stále občas ohromí. Tie šikovné rúčky, keď uchmatne niečo zakázané, tá otázka v očiach, keď ho bolia zúbky, to uvoľnenie v tváričke, keď spí, ten hlasný smiech, keď ho bozkávam pod pazuchou...

Vzťah s mužom bol pre mňa vždy najstabilnejšou veličinou vo vesmíre. Odkedy máme Matúša, často sa hádame. On smutne pozerá na plagáty s divadelnými premiérami a uniká na viacdňové cesty. Veľa hovorí o tom, ako ho jeho mama vychovávala a ako sa to líši od našej výchovy a to ho hnevá. Začal písať Matúšovi denníček. Obaja vieme, že ho píše hlavne kvôli sebe. Povedal, že chce naspäť svoju manželku a už nezvládneme ďalšie dieťa. Utešujem sa, že to chce čas, že je to ťažké, no vyjdeme z toho silnejší. Premýšľam nad tou nesmiernou silou, akú musia mať rodičia, aby sa vysporiadali s úzkosťou, že im bola zverená najdôležitejšia úloha na svete. 

Ani v knihách ruských klasikov som nevidela toľko lásky ako tu, keď postujete fotky svojich detí alebo o nich píšete. A nikde som nevidela ani toľko odvahy, ako tu - keď idete po šiestich rokoch doma na prvý pracovny pohovor, keď ste s dieťaťom v nemocnici alebo keď v tehotenstve zistíte, že bábo nebude úplne v poriadku. Ani toľko rozmanitosti - niektoré žijeme samy tisíce kilometrov od rodiny, iné v rodičovskom dome s mamkou poruke. Niektoré máme pozorných partnerov, ktorí nám pomáhajú, iným sa muž vracia z kamiónu raz mesačne. Niektoré máme kočíky za niekoľko mesačných platov, iné po večeroch preratúvame, či ostane deťom na lyžiarsky. A nikde som nevidela ani toľko konfliktov a súťaženia. Ale blbosť, videla. Raz v telke bola diskusia s dámami, ktoré vedú organizácie na pomoc týraným ženám. V závere relácie boli také rozhádané, ako to len my ženy vieme.  Byť na mieste týranej ženy, ktorá čakala na niečo konštruktívne, asi sa radšej poobzerám po inom type pomoci, prisámbohu radšej od chlapa...

Viem, že keď je skoro ráno ešte tma a niekde v okne sa svieti, je tam jedna z vás a robí deťom raňajky, kojí, prebaľuje, vyrába masku na karneval...  Milióny malých vecí, ktoré nik nepočíta, no vo výsledku je to tá najväčšia vec na svete. 

Kým sa mi nenarodil Matúš, netušila som, aký ťažký a nádherný môže život byť. Teraz už viem, že som dôležitá a musím sa starať o svoje zdravie aj dušu, lebo ma potrebuje vo forme. Že som silná, dokážem počúvať svoj vnútorný hlas, mám v sebe strašne veľa lásky a ak mu niečo hrozí, dokázala by som aj nemožné. Že môžem byť milovaná, aj keď mám ešte stále brucho od pôrodu a nehviezdim v práci a ani v posteli. A že to treba zažiť. 

PS Počas písania článku som po prvýkrát zažila situáciu z kategórie "dieťa je podozrivo ticho a ja som si to všimla neskoro." Chcem veriť, že toho sudocremu nespapal veľa...

PS 2 Do práce som sa zatiaľ nevrátila a ani tak skoro nechcem. Minule som sa tam v rámci prechádzky zastavila a kolegyňa (tiež matka) mi trochu jedovato pripomenula, že už som mala byť späť. Usmiali sme sa na seba a obom nám to bolo jasné. 

PS 3 Určite vám napadne niečo z nasledovných možností A) nechápem, čo stresuje, veď má len jedno B) nemala by ho nosiť v šatke, zničí mu chrbatik C) mala by sa viac venovať mužovi, inak sa určite rozvedú. Prosím, nepíšte mi, čo si o tom myslíte. Všetky vieme, že nevyžiadané rady sú na dve veci. Ale môžete mi napísať, či aj vaše deti jedli sudocrem a ako to dopadlo. 

Už počas tehotenstva som rozmýšľala o tom, čo všetko si zaobstarám - či už pre seba alebo pre svoje bábätko, aby sa nám “zjednodušil” alebo len spríjemnil náš spoločný život. Jednoducho, čím by som potrebovala doplniť domácnosť.  Tých vecí je mnoho. Veď už len bábätko treba obliecť, okúpať, nakŕmiť a to sa častokrát bez nových vecí, ktoré doteraz v domácnosti neboli, nezaobíde.

Tiež som stále premýšľala, ako bude vyzerať detská izbička a do čoho sa oplatí investovať, alebo čoho je lepšie sa vzdať, lebo to nie je až taká dôležitá vec. Ale ešte pred narodením dcérky som prišla na to, že s utrácaním peňazí to nebude až také ťažké… 

Mne sa podarilo počas tehotenstva pribrať skoro 17 kíl a skoro všetko to išlo do bruška, ktoré bolo už v 4. mesiaci celkom pekne vidieť. Taktiež som bola zvyknutá nosiť obtiahnuté veci, či blúzky alebo kabáty a nosiť vyššie opätky. Takže prvé investície išli do oblečenia ako nohavice, tričká, svetre, podprsenky, pyžamo, ale aj pohodlné topánky na zimu, aby som sa čo najskôr a najpohodlnejšie mohla obuť bez pomoci druhých.

V tomto článku ale nechcem písať o všetkých veciach, ktoré mamička môže využiť, resp. ktoré potrebuje, (vanička na kúpanie, postieľka…) ale chcem sa sústrediť skôr na veci, pri ktorých kúpe som zvažovala, či danú vec budem využívať, alebo či pôjde len o môj rozmar. A keďže má dcérka 8 mesiacov, zatiaľ neviem, aké veci sa zídu pre väčšie bábätko. 🙂 

Prvou vecou, ktorej kúpu vôbec neľutujem, je tehotenský vankúš s dutým vláknom. Najprv som si hovorila, že je to zbytočnosť alebo že si kúpim nejaký lacnejší vankúš, lebo vyhodiť len 30 euro za vankúš sa mi zdalo veľa. Nakoniec som to dostala ako darček od rodičov, ale rozhodne neboli ich peniaze vyhodené do vzduchu. V tehotenstve som mala už asi od 4. mesiaca problémy s chrbticou a dosť ťažko sa mi spalo až do pôrodu. Vďaka tomuto vankúšu  sa to dalo prežívať príjemnejšie. Dokonca aj manžel lepšie spával, lebo som si konečne počas spánku prestala na neho vykladať nohy.

Po pôrode sa vankúš stal mojím veľkým pomocníkom počas dojčenia a používam ho tak dodnes (dcérka má 8 mesiacov). Musím podotknúť, že som mala možnosť vyskúšať aj vankúš vyplnený guľôčkami, ale to bola jedna veľká katastrofa. Poťah na vankúš bol elastický a keď som naň položila bábätko, guľôčky sa jednoducho rozostúpili a dieťatko bolo položené vlastne len na poťahu - bez výplne, a teda vôbec nebolo vyvýšené, aby bolo bližšie k prsníku.

Ako prvorodička som vôbec netušila, čo dojčenie so sebou prináša. Počas prvých mesiacov, kedy sa prsia dosť nalievajú mliekom a mlieko môže samo vytekať, som veľmi ocenila tehotenskú podprsenku (tá moja vyzerala ako „lambada“), v ktorej som spávala každú noc aj s látkovými vložkami do podprsenky. Mala som aj podprsenky na dojčenie, ale tie mali rôzne plastové krúžky, či zapínanie, ktoré boli síce skvelé na dojčenie, ale v počas spánku ma dosť otláčali.

Keďže som dojčila aj v zime, veľmi sa mi osvedčilo aj tielko na dojčenie. Najprv som myslela, že v pohode sa dá dojčiť aj s vyhrnutým tričkom, ale v zime som dosť cítila, ako mi ťahá na kríže, takže toto tielko bolo pre mňa úplne super.

Keď sa nám narodila dcérka, rozmýšľala som, ako začať stimulovať jej vývin. Dočítala som sa, že čiernobiele obrázky sú na to veľmi vhodné. Preto som sa rozhodla si nejaké vytlačiť a ponaliepať okolo prebaľovacieho pultu - maličká sa nevedela od nich odtrhnúť asi do 4 mesiacov.

Ďalšou vecou, do ktorej sa podľa mňa oplatí investovať, je prebaľovací pult alebo niečo vyvýšené, kde budete dieťatko prebaľovať. My sme si zadovážili komodu, ktorá presne sedela na moju výšku (170cm). Na jej vrch som položila prebaľovaciu podložku (zadovážila som si aj poťah na podložku a bábätko tak aspoň neležalo na studenom, takže tiež dobrá vecička – niekedy som to nahrádzala aj osuškou) a už sa mohlo prebaľovať. Keď sme boli u rodičov, prebaľovali sme na posteli a to sa teda nedá ani porovnať. Po jednom dni ma už bolel chrbát, takže rozhodne sa oplatí ísť do toho... Musím podotknúť, že manžel ma od toho odhováral, že načo, ale nakoniec prišiel na to, že to bol dobrý nápad.

Pri prebaľovaní by som rada spomenula, že počas leta mala dcérka väčšie zapareniny, preto bolo potrebné častejšie vetrať zadoček. To bolo ešte v čase, keď dcérka nelozila. Takže som ju položila na posteľ na prebaľovaciu podložku od kočíka a na ňu som dala látkovú plienku. Keď sa spravila nehoda, tak som plienku vymenila a opäť sme sa mohli vetrať. Takže sme vedeli využiť látkové plienky aj takto. (Drahšia verzia je používanie jednorázových podložiek.)

Čo sa ešte týka stimulácie bábätka a tiež aj jeho dlhšie zotrvanie v postieľke bez plaču, osvedčil sa nám kolotoč nad postieľkou. V našom prípade išlo len o plyšovú hračku v podobe listu, na ktorom je zavesený motýlik, lienka, vážka, nič blikajúce či hrajúce, ale dcérka to priam žrala. Myslím si, že niečo točiace by sa tiež veru vyplatilo kúpiť, ale táto verzia nám postačila.

Na zabavenie nám poslúžil aj mantinel okolo postieľky, na ktorom boli malé kvietky, ktoré tiež naše bábätko rado  sledovalo. Momentálne slúži už aj ako ochrana, lebo dcérka začína  v postieľke loziť a sem-tam si buchne hlavičku o konštrukciu  postieľky..

Keď už sme pri postieľke, dobrou kúpou bol aj spací vak. Keď v ňom bola dcérka, mohla som sa aspoň v kľude vyspať tie dve hodinky, pokiaľ nechcela zase papať a nemusela som stále rozmýšľať, či sa neodkopala. Na druhej strane nie všetky deti majú radi byť zabalené v spacom vaku – ja som mala našťastie možnosť pred kúpou spací vak vyskúšať od kamarátky. Tu by som rada zdôraznila, že najlepší bol spací vak, ktorý sa dobre rozopínal (nebolo treba spájať dve zipsové časti k sebe, ale tieto boli už zošité) a mal zapínanie na ramenách v podobe „pukačiek“. Maličkú som totiž najprv na posteli nadojčila, pri čom zaspala a potom som ju potrebovala čo najšetrnejšie dostať do postieľky a obliecť jej spací vak. Spací vak sme používal od jesene (v lete sme mali ešte zavinovačku a potom som ju prikryla len plienočkou) a neskôr sa už dcérka v postieľke točila, takže kúpa od 6-12 mesiacov už bola pre nás zbytočná... (Obrázok je len ilustračný, spací vak som na internete nenašla zobrazený.)

Veľmi osožnou vecou bolo aj hojdacie kresielko, ktoré bolo možné dať až do úplného ľahu a ktoré vibrovalo a zároveň aj hralo. Keď som sa chcela naraňajkovať alebo navariť, tak som tam dcérku v kľude položila, zapásala a tá sa tam krásne vedela pohrať. Raz sme mali možnosť vyskúšať aj hojdacie kresielko, ktoré sa „samo“ hojdá, stačí len raz doň strčiť a lehátko si zachová konzistentné hojdanie na niekoľko desiatok minút, tak to plakal manžel, že doma to musí robiť on sám :D, no tu už je cena trošku vyššia.

Na záver by som ešte spomenula, že na hranie bola veľmi dobrá aj hracia deka s odopínajúcou hrazdičkou, kde sa dcérka vedela hrať celé hodiny.

Samozrejme, že toto sú moje "vychytávky". Každý má svoje finty a možno tie moje sa môžu niekomu zdať zbytočné, no mne sa ich kúpa zbytočnou nezdala. Nehovorím, že sa bez nich nedá žiť, ale nám veľmi pomohli a preto som sa rozhodla o to podeliť s ostatnými mamičkami.

Veľmi často sa tu vyskytuje otázka: manžel bude žiadať o ročné zúčtovanie, môže si na mňa uplatniť nezdaniteľnú čiastku?

Rovnako je to aj pre tie z vás, ktoré o tejto možnosti nevedia, aby ste o svoje peniažky neprišli.

Takže ako to vlastne je?

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je pre rok 2016 suma 3803,33 €. Túto sumu si môže manžel odpočítať od svojho základu dane, a tým pádom zaplatí nižšiu daň. Uplatňuje sa len z tzv. aktívnych príjmov, teda napr. zamestnanie alebo živnosť.

Kedy si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Manželka musí žiť s manželom v spoločnej domácnosti a zároveň musí splniť niektorú z podmienok:

• stará sa o dieťa do dovŕšenia 3, (pri nepriaznivom stave do 6 rokov) života dieťaťa alebo
• dostáva príspevok na opatrovanie alebo 
• je evidovaná ako na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie alebo
• je zdravotne postihnutá alebo ťažko zdravotne postihnutá.

Aby vznikol nárok na uplatnenie, podmienka musí byť splnená už ku začiatku roka. Ak by vznikol tento nárok počas roka, potom sa môže uplatniť za tie mesiace, kedy je podmienka splnená v pomernej časti. Musí byť však splnená prvý deň daného mesiaca.

Čo všetko treba odpočítať?

V prípade, že manželka má nejaké svoje príjmy, táto čiastka sa žiaľ znižuje o tieto príjmy.

Do vlastných príjmov manželky patria všetky príjmy, okrem:

• zamestnaneckej prémie,
• daňového bonusu,
• zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,
• štátnych sociálnych dávok,
• štipendia poskytnutého študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Takže medzi príjmy sa zahŕňajú napr. úroky z rôznych vkladov, príjmy z dôhod, zamestnania, živnosti, dávky pri PN, materské, dávky v nezamestnanosti, prijatá dotácia na podnikanie, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, doktorandské štipendium, príjem osobného asistenta.

Ako na to?

Manžel musí do 15.2.2017 požiadať svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie na tlačive Žiadosť o ročné zúčtovanie.

V časti II vyplní údaje o manželke a čestné vyhlásenie o vlastnom príjme manželky. 

Doklad, ktorý treba predložiť, je sobášny list alebo doklad preukazujúci uzavretie manželstva. Takisto treba predložiť doklad na preukázanie splnenia podmienok.

Doklad na preukázanie splnenia podmienok môže byť napríklad rodný list dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov, posudok o tom, že ide o občana so zdravotným postihnutím alebo občana s

ťažkým zdravotným postihnutím.

A aj keď to zákon neprikazuje, je možné, že účtovníčka bude žiadať ešte ďalšie doplňujúce doklady 🙂.

Príklady:

V roku 2016 som bola tri mesiace na MD. Dostala som materské vo výške 1500 €. Zvyšok roka som bola na RD. Iné príjmy som nemala.

Manžel si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku za rok 2016 zníženú o vyplatené materské.

Výška NZČD = 3803,33 - 1500 = 2303,33 €

Uplatní si zníženie v sume 2303,33.

Svadbu sme mali v auguste 2016. V tom čase som už bola na rodičovskej dovolenke. Iné príjmy som nemala.

Manžel má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane za mesiace september-december 2016, teda za 4 mesiace.

Výška NZČD = (3803,33/12 ) x 4 = 1267,78 €

Svadbu sme mali v auguste 2016. V tom čase som už bola na rodičovskej dovolenke. Za mesiace január - marec 2016 som dostala materské 1000 €. Iné príjmy som nemala.

Manžel má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane za mesiace september-december 2016, teda za 4 mesiace. Túto čiastku však treba znížiť o vlastné príjmy manželky.

Výška NZČD = ((3803,33 - 1000)/12 ) x 4 = 934,45 €

Počas celého roka 2016 som bola na rodičovskej dovolenke. Z práce mi však vyplatili odmenu vo výške 300 €, ktoré mi zdanili. Iné príjmy som nemala.

Manžel má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane za celý rok 2016, príjmy však treba znížiť o vlastné príjmy manželky.

Výška NZČD = 3803,33 - 300 = 3503,33 €

Manželka si požiada v práci o ročné zúčtovanie svojho príjmu a manžel si uplatní NZČD na manželku ponížené o tieto príjmy, teda v sume 3503,33 €.

Pri výpočte je potrebné zohľadniť to, či boli zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Zo sumy 300 €, bolo uhradené 42 € na zdravotné poistenie.

Výška NZČD = 3803,33 - (300 - 42) = 3545,33 €

Od svojich osemnástich som vždy niekde pracovala. Prvú prácu som mala už cez prázdniny na strednej škole. Pracovala som aj popri výške a rovnako aj popri zamestnaní 🙂 No a keď sa mi pred rokom a pol narodil synček, pracovala som aj popri materskej „dovolenke“. A teraz, keď som na rodičovskej „dovolenke“, pracujem naďalej.

Mám veľké šťastie, že moja práca je aj moja záľuba. Venujem sa totiž účtovníctvu. Venujem sa mu už vyše 10 rokov. Áno, možno pre niekoho nuda, ale mňa to fakt baví. Narodením môjho synčeka začala vo mne rásť túžba byť pánom svojho času aj po skončení tej takzvanej dovolenky. Chcem sa venovať svojmu milovanému účtovníctvu a popritom by som sa chcela zrozumiteľne vysvetlovať veci z tejto oblasti. Tak držte palce 🙂

Časom som sa dostala aj do kontaktu s niektorými mamičkami, ktoré chcú začať zarábať. Majú skvelé nápady, ale nevedia sa vymotať z tých našich zákonov. Nevedia, čo môžu a čo nie. Nevedia, čo kam zahlásiť, prihlásiť, na aký úrad ísť... Budem sa tomu postupne venovať a pevne verím, že sa mi to podarí zrozumiteľnou cestou. Ak však čakáš, že ti poviem, čo máš robiť, tak ťa sklamem. S nápadom musíš prísť sama, ale tých máš určite kopec, posnažím sa však byť nápomocná po tej „technickej“ stránke.

Dôvod, prečo som sa rozhodla stále pracovať, je jasný. Bola to moja potreba realizovať sa, ostať informovaná a mala stále pocit nezávislosti a samostatnosti. A momentálne mám veľkú potrebu pomáhať ;). Dôvodov existuje určite množstvo. Aký je ten tvoj?

Tak poďme na to, žiaľ nedá sa tomu vyhnúť, čaká nás trochu teórie.

Pred pôrodom nastupujeme na materskú dovolenku, počas ktorej poberáme materské. Zvyčajne nasleduje rodičovská dovolenka počas ktorej dostávame rodičovský príspevok. Materskú a rodičovskú dovolenku definuje Zákonník práce. Takže sa týka len tých, čo sú zamestnané. Mamičky podnikateľky si dovolenku nemajú brať od koho. Majú však nárok (po splnení podmienok) na materské aj rodičovský príspevok.

Materskú dovolenku dostávame na to, aby sme porodili a starali sa o narodené dieťa. Trvá 34 týždňov, pre osamelé matky je to 37 týždňov a pre mamičky dvoch a viac detí je to 43 týždňov. Na materkú dovolenku sa nastupuje 6 týždňov (prípadne 8) pred plánovaným pôrodom a musí trvať aspoň 14 týždňov.

Materské je nemocenská dávka. Na to, aby sme ju mohli dostávať, musíme splniť určité podmienky. Tie sú uvedené na stránke Sociálnej poisťovne. Rovnako aj spôsob výpočtu.

A čo sa týka príjmov, je tu jedno obmedzenie pre zamestnanca. Ten nemôže mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého čerpá materské. Iné príjmy mať môže.

Rodičovská dovolenka je voľno zo zamestnania na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. Tá trvá do 3 rokov (pri nepriaznivom stave do 6 rokov) dieťaťa. Voľno sa poskytuje najmenej na jeden mesiac. Kedy na dovolenku treba nastúpiť nie je určené. Dovolenku si môžno predĺžiť do 5 (príp. do 8) rokov dieťaťa.

Dostávame rodičovský príspevok, to je štátna sociálna dávka. Tento príspevok dostávajú aj mamičky, ktoré nesplnia podmienky na dostávanie materskej.

Zarábať možno počas rodičovskej dovolenky bez obmedzenia.

A konečne ideme do finále. Tu sú možnosti, ako možno zarábať:

• zamestnanie - pracovný pomer, dohoda,
• podnikanie - živnosť, kapitálová spoločnosť, slobodný umelec,
• prenájom,
• príležitostný príjem.

Na ich podrobné rozobratie sa môžete tešiť v ďalších článkoch. Je len na váš, čo vám vyhovuje a ktorú možnosť si vyberiete. 

Ak máte k čomukoľvek otázky, prípadne niečo, čo by som mala doplniť, tak mi píšte.

Aj ja som nováčik, teda čo sa týka blogovania.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku - ako sa v tom vyznať?

Prvé kúpanie bábätka vyvoláva rozpaky. Očakávania sú rôzne a reakcie neisté. Ja ako prvorodička som so zatajeným dychom sledovala naučené grify sestričky z novorodeneckého, ktoré pripomínali chvaty Jackieho Chana. A to dcérke len oplachovala riťku pod umývadlom. Upokojovala som sa, že to určite zvládnem a v duchu som si prestavovala všetky tie videá s relaxujúcimi bábätkami s mľaskajúcimi bezzubými pusinkami, ako keď si dôchodcovia popravujú protézy.

Prvé kúpanie u nás bolo peklo. Dom vyhriaty na „príjemných“ 27 stupňov, vo vaničke plávala ružová plastová žaba, ktorej sa cez brucho tiahol teplomer a ukazoval ukážkových 37 stupňov. Namiesto blaženého výrazu sa dcérka tvárila, akoby som z nej vyháňala zlých duchov a nie zvyšky smolky. Neskutočný plač. Opakoval sa večer čo večer, no klesal na intenzite. Postupne sme prišli na to, že aj 37 stupňová voda je málo, že podložka pod chrbátikom ju chladí a oveľa viac sa jej páči mať zanorené ušká. Postupne sme prišli na veľa iných drobností, ktoré z kúpania urobili príjemný rituál zavŕšujúci deň a nie strašiaka.

Kým si povieme pár overených rád a postupov, ako eliminovať možné komplikácie, je potrebné si uvedomiť, že žiadne overené rady a postupy všeobecne nefungujú 🙂 Každé bábätko je iné a či už sa jedná o manipuláciu, teplotu vody či vyhriatie miestnosti. Jeho potreby sú individuálne. Kúpanie k dokonalosti vyšperkujete až overeným vedeckým postupom: pokus – omyl.

Východiskovým stavom pre pokus číslo jeden môžu byť práve tie všeobecne známe overené rady a postupy starostlivosti o novorodenca:

Pár čísel na úvod

Voda by mala mať okolo 37 stuňov a teplota v miestnosti okolo 25. Kúpanie príliš nenaťahujte, stačí 5-minútová rýchlovka. Časom môžete dĺžku kúpeľa predlžovať. Všetko závisí od reakcií bábätka. Novorodencov sa neodporúča kúpať každý deň. Ich pokožka sa ešte spevňuje a každodenné kúpanie ju vysiluje, predovšetkým ak máte tvrdú vodu. Postačí im kúpeľ 1 - 2 razy týždenne.

Všetko potrebné po ruke

Kým sa do kúpania pustíte, majte všetko potrebné na dosah ruky tak, aby ste sa od bábätka nemuseli vzdialiť. Či už je vo vaničke, alebo na stole. Odbehnúť napríklad pre plienku alebo uterák môže mať fatálne následky. 

Nezabudnite na atmosféru 🙂

Nemusíte páliť vonné tyčinky, ani kúpať pri svetle sviečok. Stačí ak budete k tejto činnosti pristupovať s maximálnym kľudom, istými a jemnými pohybmi. Dieťatko ľahko vycíti neistotu a zbytočne ho rozladíte. Rýchlymi pohybmi by ste mohli zbytočne vydráždiť tzv. Moorov reflex a bábätko rozplakať. Niektorí odborníci dokonca radia vkladať bábätko do vody v plienke schúlené do klbka.

Správny timing

Ak vidíte, že je dieťa unavené a má samo osebe zlú náladu, ísť ho v takom rozpoložení ešte aj kúpať by bol pokus o rituálnu samovraždu. Predpokladám, že sa nezapotilo pri žiadnej fyzicky náročnej práci a jediná činnosť, ktorú treba poriešiť je tlačenie do plienky. Opláchnite zadoček vodou a kúpanie nechajte na ďalší deň.

Masáž ako zlatý kliniec programu

Po kúpeli môžete bábätko pekne vymasírovať, kozmetické prípravky vyberajte rozvážne, s ohľadom na potreby bábätka a predovšetkým na jeho vek.

Aké skúsenosti máte s kúpaním bábätiek vy? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI a ja vás odmením srdiečkom. Stačí kliknúť sem.

Kedysi som s mužom zvykla žartovať, že radšej porodiť, ako ísť k zubárovi. A tak mám namiesto ošetreného (ale udržiavaného 😀) chrupu štyri krásne deti.

Už desiaty rok som mama na plný úväzok a materstvo je pre mňa školou života, kde každý môj krok sledujú štyri páry očí, ktoré ma naučili, že...

1. Ak stíhaš vypiť rannú kávu doobeda, je to znamenie, že si máš dať ešte jednu
2. Aj prsia A+ dokážu zázraky 😀
3. Štyri deti sú samostatnejšie ako 1, opačne to bohužiaľ neplatí
4. Ak tlačíš v potravinách plný košík s jedlom, nechystáš sa na koniec sveta, len ide víkend 
5. Ak zvládneš obliecť v zime (!) škôlkara,  mladšie dieťa a novorodenca,dokážeš všetko na svete!
6. Nakupovať (čokoľvek) s deťmi v istom veku je ako vypustiť výbeh goríl do voľnej prírody
7. Neexistujú zlé deti, len málo kreatívni rodičia
8. Najmilšie dieťa je spiace dieťa 😀
9. Pani učiteľky v škôlke oslovuješ krstným menom, keďže tam chodí už tvoje tretie dieťa 😀
10. S otcom tvojich detí sa vzájomne dopĺňate: Ty v noci kojíš, pretože on nemôže a on v noci spí, pretože ty nemôžeš 

V roku 2017 sa matky dočkajú konečne zmien vo výške materskej aj rodičovského príspevku.

Maximálne materské sa zvýši

Od januára 2017 sa maximálne materské  zvyšuje. Pri 31 dňovom mesiaci dostane matka 1260 eur namiesto doterajších  918,20. Ak má mesiac o deň menej, mamičky dostanú namiesto 888,60 až 1219,30 a to, ak dôvod na poskytnutie dávky vznikne po 31.12.2016.

Dôvodom nárastu tejto sumy je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu, z 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Poistencom, ktorým dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2016 a dávka bola určená z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného v tomto roku (z maxima 1287 eur) a nárok na túto dávku im bude trvať aj po 31. decembri 2016, sa nemocenská dávka automaticky prepočíta podľa zákona účinného od 1. januára 2017.

Materské vo výške čistej mzdy už v máji

Ministerstvo práce pripravuje zvýšenie materského zo súčasných 70 % vymeriavacieho základu na 75%. Ak parlament tento návrh schváli, tak by sa mamičky mali v máji tohto roku dostať približne na úroveň svojej predošlej čistej mzdy. Zmeny sa dotknú nielen  žien, ktorým nárok na vyplatenie materského vznikne až po schválení tejto zmeny, ale aj tých, ktoré začali materské poberať skôr, materské sa im automaticky prepočíta.

Rodičovský príspevok bude vyšší

Máj by mal byť priaznivým mesiacom aj pre rodičov poberajúcich rodičovský príspevok, ktorý sa zvýši zo súčasných 203,20 na 213,20 eur.

Úspešným patrí svet a hlavne ak sú ešte vo všetkom NAJ. Školou prejdú, ani nevedia ako, ľahšie si nájdu prácu, ktorá je aj dobre platená, sú obľúbení v kolektíve, bez väčších problémov si nájdu životného partnera...

Ako mama troch piškotiek chcem pre svoje deti len to najlepšie. Chcem aby boli milované, šikovné, vzdelané, úspešné a aby sa im darilo vo všetkom, na čo siahnu. Však napríklad ešte teraz si pamätám ten skvelý pocit, keď mi stačilo prečítať si učivo pred hodinou a hneď som excelovala v triede. Tak nech ten pocit poznajú aj ony. Ten, a samozrejme veľa ďalších.

Nie je podľa tabuľky? No a čo?!

Všetky tri deti sú viac-menej tabuľkové, v podstate taký zlatý stred. Nikdy neboli v ničom prvé, ale ani posledné, akurát trošku nám „zaostávala“reč. Leuška ako dvojročná stále nehovorila. Teda mlela, len čo otvorila očká a pusa sa jej nezavrela, až kým nezaspala, ale boli to len základné slová a ten zvyšok nezrozumiteľná hatlanina. Úplne normálne pre deti v tomto veku. Musím ale úprimne priznať, že ma vždy trošku zamrzelo, keď som sa stretla s mamičkami rovnako starých detí a tie sa chválili, ako krásne a čisto ich deti rozprávajú a tá moja nie (priznajte si úprimne, koľké z nás i napriek nekonečnej láske nepocítili maličké sklamanie, ak dieťatko nenapredovalo či neurobili niečo podľa našich predstáv). Leuška neskôr všetko dobehla a dnes rozpráva ako jej rovesníci. Celú vec so svojimi pocitmi som teda hodila za hlavu.

V lete sa moje deti chodili hrávať s chlapčekom, ktorý je starší o pol roka od môjho Teuška a zase prišla reč na „reč“. Ako hrdá mamina som sa chválila, čo všetko Teuško už vie povedať a ako každým dňom napreduje. Chrlila som samé chvály a ódy na môjho šikovného pipíkovca a po pár minútach som zbadala ten známy malý zármutok -zamrzenie v očiach druhej mamičky. Jej synček nevedel ani spolovice to, čo ten môj. Vydával len zvuky. Spomenula som si, ako som sa ja cítila v takej situácii a tak som sa opäť začala zamýšľať - a tentokrát detailnejšie, ako to bude v budúcnosti s tými mojimi pocitmi.

Som človek, nie stroj a aj keby som si neviem ako zakázala nepripúšťať si negativizmus voči mojim deťom, tak to jednoducho nebude možné. Klobúk dolu, ak to niektorá dokážete. Nevravím, že nebudem i napriek tomu pyšná na ne, ale taký mini ostník sa mi do srdiečka určite zabodne. Dôležité pre mňa teda bude a je už teraz si priznať, že moje deti nie sú dokonalé a nebudú vo všetkom najlepšie, a mojou úlohou je i napriek tomu ich nekonečne milovať, veľa chváliť, povzbudzovať, podať im pomocnú ruku a poslať ich do sveta čo najlepšie vyzbrojených.

NAJ nie je len ten, kto je prvý

Mesiace sa míňali a máme december. Čas mikulášsky a vianočný. V škôlke mali fotenie a bude aj besiedka. A JE TO TU! Prvá ťažká skúška pre mňa, lebo samozrejme mám predstavu, ako to všetko bude prebiehať a ako chcem, aby to prebiehalo. Bude to úplne prvé vystúpenie v živote mojej dcérky - veľká vec pre všetkých.  Ja som nikdy s ničím takým nemala problém. Vystupovala som, kde prišlo, trému som dobre znášala a väčšinou som stála v prvom rade či mala sólo vystúpenie. Dobrý predpoklad, že aj Leuška bude taká. Na generálke žiarila, žiadna hanba, žiaden strach. Už v piatok som jej nachystala oblečenie, v nedeľu nabíjala foťák a kameru a v osudný pondelok som si celý deň prehrávala, aké to bude všetko dokonalé, aká bude Uška hviezda a ja pyšná mama budem všetkým hrdo oznamovať, že to úžasné dievčatko je moja dcérka. Chudáka muža som hnala do škôlky pol hodiny pred vystúpením, aby sme chytili dobré fleky, ideálne v prvom rade, nech všetko vidíme, pofotíme a natočíme. Pol štvrtej odbilo, krátky príhovor riaditeľky, a už cupitajú mini ľudkovia spolu s tou mojou, aby predviedli rodičom, čo sa s pani učiteľkami naučili. Deti posadali, začali spievať a tá moja nič. Ani slovko. Sedela a pučila svoje veľké očká na ten dav ľudí. Srdce mi stislo. Nasledoval tanec a ona opäť nič. Stála ako soľný stĺp. Vlastne nie. Asi na minútku niečo zatancovala a opäť sa zasekla. Posledná časť, opäť spev a tá moja krásna piškotka spustila plač. Pani učiteľka jej utrela slzičky a ona namiesto toho aby utekala za mnou, sa statočne postavila k ostatným a ostala s nimi až do konca. A tu to prišlo. Začala som plakať. Nie preto, že to celé nedopadlo podľa mojich predstáv, ale preto, aké mám statočné a úžasné dievčatko. Aj napriek obrovskej tréme a strachu neutiekla. Postavila sa tomu tvárou v tvár a ustála to. Poviem vám, že v živote som nič krajšie nevidela (pôrody a prvé stretnutie s deťmi nerátam) a v živote som nebola taká pyšná na svoje dieťa,  ako vtedy. Nesplnila moje očakávania. Ó nie, ona ich predbehla! Vďaka tomu som pochopila, že NAJ nie je len ten, kto je prvý ale aj ten, kto spadne, postaví sa a skúša ísť ďalej. Všetkým naokolo som oznamovala, že to uplakané dievčatko je moja dcéra. Po vystúpení som ju vystískala a celou cestou domov chválila.  A chválim sa aj vám a všetkým, koho som stretla a koho ešte stretnem. A chválim sa nielen mojou krásnou, šikovnou a statočnou dcérkou, ale aj sebou a tým ako som to celé zobrala

Je dôležité priznať si, že aj my mamy môžeme cítiť sklamanie zo svojich detí, aj keď ich nadovšetko milujeme. Je to normálne a prirodzené a netvrďte mi opak, lebo neuverím.  Treba sa však naučiť s tým žiť a pracovať. Takýchto situácií bude pre mňa ešte strašne veľa, no myslím, že som sa vydala tou správnou cestou.

Blíži sa polnoc, konečne popratané, môžem si kľudne ľahnúť do postele. Som spokojná. Zajtra nás čaká vyšetrenie, to bude zase plaču. Syndróm bieleho plášťa u nás funguje dokonale.

Zaspali sme. No super, máme 30 minút, aby sme sa s dcérkou obliekli a dostavili na vyšetrenie k lekárke. "Mami, hami!" Jasné Zuzka, už to bude. O chvíľku dcérka nakojená a ja utekám do kúpeľne. Nestihnem spláchnuť,  keď vo dverách sa malá objaví a kričí: "Kaki" a ukazuje na plienku. Paráda, v rýchlosti si umývam ruky a utekám za ňou. Malá si stihla už sama vyzliecť overal, keďže je na zips. Super, ušetrila som minútu času. Prebalená a už oblečená teraz čaká na mňa.

Obliekam sa rýchlo, čas letí ako šialený. Nestíham registrovať, keď mi malá z obývačky kričí: "Voda, moké, oliala!" Môžem prezliekať znova. Podávam malej princezné, nech sa trochu zahrá, pokým ju oblečiem. Princezná putuje naspäť ku mne: "Čevená," odpovedá mi Zuzanka. Opravujem ju: "Ružová." Malá pozrie na mňa: "Pink?" Pozeranie anglických rozprávok má svoje čaro. 

Pozerám na hodinky, prešlo 15 minút, najvyšší čas rýchlo sa obuť a ísť von. Nestíham sa začesať, tak vlasy aspoň zopnem do gumičky. To som mala ešte v pláne si ich ráno umyť. Ešte šál, čiapku a môžeme vyraziť. Som hrdá na seba, ako rýchlo sme sa dostali von a ešte máme 5 minút. Ideme dole a počítame schody. Zuzanka počíta so mnou: "Jeden, da, ti, štyji, päť."

Plaším, tlačím kočík, celá spotená, unavená, zadýchaná, ledva chytám dych. Natešená stláčam kľúčku na čakárni. Hurá, meškáme len 8 minút, nie je to až také zlé. Sadám na stoličku a Zuzanka: "Mami, juky, dole." Áno Zuzka moja, už to bude. Vyberám lásku z kočíka a dávam ju na zem. Pripravím si kartičku poistenca, rozopnem sa, pozriem sa na seba a naspäť sa zapínam. V tej rýchlosti mi ostal pyžamový vrch na sebe. Nevadí, nie je to také hrozné, vydržím byť vo vetrovke. Stále mám pocit, že niečo som zabudla. Nie, nie, všetko mám... Naozaj mám?

Mala som si ráno len vlasy umyť, nestihla som. Zuby? Fúha, ani tie som nestihla vyčistiť, zato Zuzanka si stihla vyčistiť aj za mňa. Horšie veci sa stávajú, čo už. Hovorím si: "Jani, kľud, zhlboka sa nadýchni, vydýchni, nič sa nedeje." Ešte si ponaťahujem krk, hlavu, oči sa mi dostanú na moje topánky. To už nevydržím a začnem sa smiať... Čo smiať, rehotať. Rehocem sa s celej duše. V tej rýchlosti som si obula rôzne topánky, jedna čierna zateplená topánka moja, druhá čierna botaska manželova. Keďže máme rovnakú veľkosť obuvi, nič ma netlačilo, len mi na jednu nohu bolo chladnejšie, čomu som nepripisovala veľký význam. 

Nekonečné čakanie prelomila sestrička: "Poďte ďalej, no čakali sme vás až zajtra." Pomóc, ja to už nevydržím a začínam sa hlasno smiať. Lekárka so sestričkou len nechápavo pozrú na seba. "Prídete zajtra? Dnes máme plno objednaných, nestihla by som vás vyšetriť." Obzerám sa, v čakárni nikoho, pokým stihnem odpovedať na otázku, do čakárne už prichádzajú ľudia. Nie jeden, dvaja, ale rovno piati. "Áno, prídeme zajtra." Hádam už zajtra nezaspíme.