Amálka sa nám narodila začiatkom augusta 2016 ako naše prvé dieťatko. Všetko šlo veľmi rýchlo, do pôrodnice som prišla síce plánovane, ale už otvorená na 4cm. Na epidurál už nebol čas. Moja mamka porodila štyri deti bez neho a povzdbudzovala ma, že aj ja to určite "dám"! Prvú aj druhú dobu pôrodnú sme zvládli hrdinsky aj za pomoci môjho manžela Palka, ktorý sa mi snažil pomáhať, ako vedel - a tým nemyslím to, že občas urobil nejakú fotku 🙂 Veď nie nadarmo sme niekoľko mesiacov pred pôrodom chodili spolu na predpôrodný kurz a po večeroch si čítali knihu O matke a dieťati.
Pôrod bol o to pohodlnejší, že sme mali k dispozícii nadštandardnú pôrodnú sálu s masážnym sprchovacím kútom. Keby nie Palka, v tých kŕčoch by som nevedela prísť na to, kde sa zapína voda, veď uznajte. 🙂 Ale prúd teplej vody na kríže a bruško a obľúbené tóny Drum & Bass, ktoré sme si púšťali z JamBoxu, mi pomáhali zmierňovať bolesti. Palko meral kontrakcie a poctivo ich zaznamenával do mobilnej aplikácie, konkrétne BabyBComin. Tá umožňuje zapisovať dĺžku a intenzitu kontrakcií a automaticky vyráta ich frekvenciu. Medzi bolesťami ponúka povzbudivé vety na utíšenie rodičky, ktorými sa Palko inšpiroval. 🙂
A tak dýchanie, plávanie cez kontrakcie ako cez vlnky, disciplinované tlačenie podľa pokynov úžasného lekára spolu s každou kontrakciou, ma pomerne rýchlo približovali k bábätku. Sestričky boli fantastické, jedna z nich mi počas tlačenia nenápadne zaplietla vrkoč, aby mi vlasy nepadali do tváre. Všimla som si to až na fotkách neskôr. Na štyri potlačenia bola naša 52-centimetrová dcérka s váhou 3830 gramov po 41 týždňoch konečne na svete. Palko nestíhal updatovať rodinku, tak bleskovo to šlo. Celý pôrod trval 3,5 hodiny a keď som začula jej plač, vravela som si: "To je všetko?" Akoby ma tie kurzy, články, knihy a hrôzostrašné príbehy pripravili na niečo oveľa horšie a bolestivejšie. Mala som pocit, že pôrod sa dal zvládnuť v pohode aj bez epidurálky. V tej chvíli som sa cítila silná ako Lara Croft. 🙂
Ešte som sa opýtala primára: "museli ste nastrihnúť?"
"Nie", odpovedal, "ale ak chcete, skočím pre záhradné nožnice a môžeme to napraviť", zavtipkoval. Potešila som sa, rýchly pôrod, navyše bez nástrihu. Wow! Manžel sa venoval foteniu maličkej pri prvom vážení, zatiaľ čo ja som zistila, že skutočné peklo na mňa ešte len čaká.
Pri pomerne rýchlom pôrode nemalého dieťatka sa mi roztrhlo všetko, čo sa mohlo. Hrádza a tiež cieva po celej dĺžke až po maternicu. Dvadsať minút nesmierne bolestivého zašívania mi pripadalo ako večnosť. A pritom som počula aj cítila, že som dostala injekcie na umŕtvenie. Kričala som, stonala, od bolesti si hmkala zúfalú melódiu a miestami som mala pocit, že z tej bolesti zošaliem. Aj primára prešiel humor, krvácanie bolo dosť silné, ale reagoval pohotovo a všetko poriadne zašil bez zbytočných komentárov. Videla som však, že mu nie je všetko jedno, tričko mal kompletne prepotené.
Nasledovali 4 dni v nemocnici, síce v nadštandardnej izbe, ale s adekvátne nadštandardnými bolesťami, ku ktorým sa pridal hemeroid veľký ako dve prepeličie vajcia. Neexistovala poloha, v ktorej by som cítila úľavu od bolesti. K tomu silná svalová horúčka a pichľavá bolesť v krížoch, ktorá vystreľovala do nôh, čo mi znemožňovalo chôdzu. Môj muž so mnou bol na izbe počas celej tej doby, podopieral ma, obskakoval, pomáhal s maličkou. Napriek tomu prišlo na tretí deň baby blues, hádam z tej bezmocnosti a hlavne hnevu, koľko času a energie som venovala príprave na pôrod a na toto popôrodné obdobie plné trapenia, o ktorom neviete, kedy sa skončí, ma nikto nepripravil...
Na štvrtý deň zvíťazil rozum nad emóciami, zaplietla som si vrkoč, nalíčila sa, poskakujúc na jednej nohe aspoň provizórne upratala izbu. Dala som si do poriadku bábätko rozhodnutá, že dnes ideme domov. A tak aj bolo. V ten deň nás pustili a hoci v bolestiach, dcérku som si užívala oveľa viac doma, kde mi ju nikto nikam nebral a kde mi 15-krát za deň niekto nevstupoval do izby.
Bolesť po pôrode ma veľmi zaskočila a budúcim mamičkám by som chcela odkázať, aby venovali primeraný čas prípravou na toto obdobie ako venujú príprave na pôrod. Keď si uvedomíme, že nás po pôrode čakajú dlhé roky zodpovednej výchovy, pýtam sa sama seba, či je adekvátne, koľko času som strávila vyzbrojovaním sa na pôrod. Je pravda, že som sa o ňom naučila veľa a informovanosť určite znižuje stres. Už akékoľvek naše nemocnice sú a majú čo vylepšovať, rodíme v sterilnom prostredí pod dohľadom odborníkov a mnohé z nás, čo porodili dnes napríklad cisárskym rezom alebo mali vnútorné krvácanie ako ja, by pred 100-200 rokmi pôrod ani neprežili.
Štyri týždne po pôrode ma nebolelo už takmer nič. Síce mi šli odpadnúť zápästia z toľkého dvíhania štvorkilového klbka, no hemeroid sa stiahol, jazvy takmer necítim, a ostatné bolesti sa už tiež skoro pominuli. Vychutnávame si bábätko plnými dúškami.
A ako konkretne sa teda da pripraviť na toto obdobie po? Praveze jedine tou predporodnou prípravou,predsa toto su nasledky napriklad aj nesprávneho tlačenia (nevravim,ze toto je konkrétny pripad),nevhodne polohy pri pôrode...myslim,ze na take veci sa neda pripraviť,ale s nimi pripadne ratat,ze aj to sa stava -nie je to pravidlom