Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

5 ročné dieťa má úzkosť zo škôlky. Ako mu môžem pomôcť?

Zodpovedané
7. feb 2021

Dobrý deň,

chcela by som Vás poprosiť o radu, nakoľko sa cítim už bezradná. 5 ročný syn odmieta chodiť do škôlky. Už len pri spomenutí škôlky reaguje úzkostne, nechce ani počuť to slovo, začne plakať, kričať.

Je to môj mladší syn. Starší má 11. Tam sme adaptáciu prežívali tiež nie ľahko, ale povedala by som štandardne. Nikdy nemal škôlku rád, ako niektoré deti, ale zvládal to, zvykol si. Do školy chodí od začiatku rád.

Mladší syn začal chodiť do škôlky, keď mal 3,5 roka. Od druhého dňa panika a situácia sa nezmenila dodnes. Odmieta v škôlke jesť aj piť (bol schopný nejesť a nepiť aj celý deň), tak sme museli zariadiť, že babka preňho chodila na obed. Začal mať doma neurotické prejavy - trhal si kožu na perách až do krvi, neprestajne.

V noci bol schopný o tretej ráno vyskočiť z postele s revom, že on nechce ísť do škôlky a prosím, prosím, prosím, záchvat plaču a hrôzy.

Okrem toho má problém s kakaním. Keď mu nedám po týždni čípok, tak sa ani nevykaká (som presvedčená, že je to tiež psychosomatika). Strašne je mi to ľúto, ako každej mamičke by bolo a chcem mu pomôcť. Ale neviem ako. Nehovoriac o tom, že celá rodina už má za chrbtom ohovára a smejú sa mi, že nezvládal vlastné dieťa. Ale na to kašlem.

Chcem hlavne pomôcť synčekovi, aby podobným problémom netrpel aj v škole. Keď mal 4 roky bola som u psychologičky a tá povedala, že asi nie je ešte zrelý, že niektoré deti dozrievajú neskôr.

Intelektuálne je veľmi šikovný. Matiku ovláda už minimálne na úrovni ukončeného prváka, lebo príkladov sa vyslovene dožaduje, to ho baví, ale tá sociálna stránka zaostáva. Nehovoriac o tom, že keď ho silno nemotivujem niečím silným, odmieta vôbec vystrčiť nohu z domu, aj vtedy sa prejavuje úzkostne, akoby mal strach, ani nevie z čoho.

Čo môžem pre neho urobiť?

Ako mu pomôcť?

Ďakujem

Dobrý deň,

to, čo vášmu synčekovi najviac pomáha je váš postoj k veci, teda to, že mu dôverujete a chápete ho. Preto v prvom rade pokračujte v podpore a povzbudení v zmysle, že komunikujete bezpečie a istotu o tom, že jeho výzvy sú riešiteľné len k tomu potrebujete čas.

Spôsoby ako účinne komunikovať podporu/povzbudenie nájdete v mojej knižke Ako prežiť rodičovstvo viac o nej tu https://martina.vagacova.sk/?page_id=1086
Na základe silných prejavov správania Váš synček komunikuje problémy, ktoré odporúčam skonzultovať s odborníkom psychológom.

Vaše dieťa je zjavne obdarované v istej oblasti a súčasne citlivé. Zdá sa, že množstvo emočných podnetov, ktoré vníma ho „zahlcujú“ a tým pádom vytvára isté vami popísané stavy. Potrebuje sa naučiť pracovať so svojimi emóciami, pomenovávať ich, upokojiť a využiť ich energiu konštruktívne.

Strachy, ich prežívanie, mu treba uznať ,pomenovať a popisovať. Nech vám ukáže, kde na tele cíti, keď sa bojí, alebo či nejako vyzerá, či sa mení keď je ho stále viac. Tým, že sa „zhmotní“ či už do slov, obrazu, alebo pocitu v tele (stiahnutie, guča v hrdle, krik) získate možnosť s ním pracovať. Môže si strach skúsiť nakresliť a potom ho prefarbiť na príjemnú farbu, alebo ho roztrhať a odhodiť.

Môže ho skúsiť vyskákať, vybehať, striasť, odfúknuť. Sústredenie na dýchanie, rátanie môžu byť tiež dobrými upokojovacími nástrojmi.

Jednoducho povedané treba nájsť spôsob vyrovnania sa so strachom, ktorý dokáže mať po ruke, a tým aj samostatne zvládnuť upokojenie. To mu môže postupne priniesť väčšiu sebaistotu a dôveru vo vlastné schopnosti.
Dôležité je prechádzať to s ním v dôvere a pokoji, aby sa cítil prijatý a v bezpečí.

Všetko dobré želám.