Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako dať synovi sebavedomie, aby sa cítil prijatý?

Zodpovedané
11. mar 2021

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom mojich deti. Mám 6 ročného syna a dcéru, ktorá bude mať o mesiac 5 rokov. Rozdiel medzi nimi je 1,5 roka. Môj syn má od začiatku inú povahu, v ktorej sa sama priznám moc nevyznám.

Keď mal rok, tak nás nechcel chytiť ani za ruku. Nikdy nijaké dieťa neudrel a je dosť utiahnutý do seba. Nevyhľadáva pozornosť a ani iné deti. Niekedy mi príde, že deti sú mu až na obtiaž. Nevie sa brániť, keď príde ku konfliktui.
Aj v škôlke je skôr samotársky. Tento rok mal nastúpiť do školy - má odklad. Tým, že má málo sebavedomia, tak nechce v škôlke narátať ani do 10. Doma to vie.

Keď sa trošku zneistí, tak ustupuje a nemá záujem skúšať nové veci. Šport ho neoslovil. Problém máme aj s obliekaním. Pol hodinu mu trvá obliekanie a neustále je upozorňovaný. Je dosť uplakaný.

Niekedy sa stáva, že keď je upozornený na pomalé obliekanie, tak sa rozplače. Sama mám výčitky z obdobia, keď sa dcéra narodila. Bola som na nich sama. Muž chodil domov okolo 18:00 a medzi 7 - 8 chodili spať. Veľakrát som potrebovala oddych a tak som ho dávala spať s dcérou aj keď on nespával od 1,5 roka cez deň. Potichu sa hral v izbe.

Viackrát som ho od seba odohnala, keď som dcéru uspávala a potrebovala som, aby ju nebudil. Ona je úplný opak a je priebojná od začiatku. Chodia spolu do škôlky.

Dcéra bola od narodenia bola veľký maznáčik, stále sa objímala a pusinkovala. Tým, že u syna to takto nebolo, tak sme si to užívali. Na manžela ostala veľmi naviazaná. On je ten, ktorý sa viac s deťmi hráva. Ja musím variť a upratovať. Posledný rok je jej správanie dosť zlé. Neustále si dožaduje pozornosti, stále len ona. Akonáhle v niečom uprednostníme syna, tak hneď plače a ofučí sa. Skúšali sme ich aj rozdeliť Manžel zobral syna, aby ho naučil nejaké chlapské veci, lenže ona plakala.
Manžel cez zimu nepracuje a cca 2,5 mesiaca je doma. Vtedy to vidím ako zlé obdobie, lebo on má benevolentnejšiu výchovu a ja som tá, ktorá zakazuje. Syn začal odmietať byť s manželom. Hovorí, že dcéra bude s ním a on bude s maminkou. Ani von s ním nechce ísť a viackrát zdôraznil, že preto, lebo je tam dcéra a stále sú oni.

Manžel sa pritom venuje aj jemu. Dokonca ho uprednostňuje, aby si dcéra nemyslela, že len ona všetko môže. Stále trávime čas spolu.

Z môjho pohľadu trávi veľa času manžel pri deťoch. Keď sú deti len so mnou, tak sa pekne hrajú. Veľakrát majú rozohratú hru, príde manžel a vstúpi im do hry. Deti vychovávame rovnako. Dokonca by som povedala, že dcéra je viac napomínaná a karhaná kvôli jej povahe, že si všetko chce vydupať po svojom.

Kde robíme chybu?

Ako dať synovi sebavedomie, aby sa cítil prijatý?

V škôlke sa po 1,5 roku dcéra už trošku od syna oddeľuje a ide za dievčatami. Inak súrodenecký vzťah majú krásny. Hrajú sa spolu, nebijú sa, nehádajú sa.

Môže dcéra žiarliť aj kvôli tomu, že som nastúpila do práce?

Som učiteľka v škôlke a často spomínam, že moje deti v robote. Teraz učím online a vidia to spoza dverí.

Ďakujem

Dobrý deň,

najúčinnejším nástrojom pre budovanie zdravého sebavedomia je povzbudenie. Ako na to? Odpoviem citátom z mojej knihy Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.

Nevyhnutným predpokladom povzbudzovania je váš dôverujúci postoj k dieťaťu. Znamená to, že veríme v jeho jedinečnú výbavu a vrodenú chuť učiť sa, teda rozvíjať sa. Dôverujeme, že ono najlepšie vie, kedy, ako a na čom pracovať, ako sa pohnúť k ďalšiemu kroku. Ako sprevádzajúci rodičia sa k dieťaťu správame s rešpektom, čo sa prejavuje najmä v empatickej komunikácii.
Postoj k synovi či dcére preverí zopár jednoduchých otázok: Prijímame dieťa so všetkými jeho osobnostnými črtami, a teda aj s chybami? Alebo ho vidíme skôr také, aké ho chceme mať, aké by mohlo byť?

Či je naša odpoveď taká alebo onaká, nemení nič na skutočnosti, že jedine bezvýhradné prijatie a podpora jedinečnosti dá dieťaťu pocit, že si ho ceníme a milujeme so všetkým, čo k nemu patrí. Dieťa prirodzene dôveruje rodičovi, ktorý rešpektuje jeho jedinečnú osobnosť.

Rešpektujúci postoj sa prejaví u dieťaťa aj tým, že sa správa s rešpektom k iným.
Ak k dieťaťu pristupujeme ako k ľudsky rovnocennému partnerovi, zaujímame sa o jeho skutočné prežívanie. Potom kontrolu nahradíme tým, že prenecháme adekvátnu zodpovednosť dieťaťu. Namiesto chvály a odmien mu ponúkneme uznanie a ocenenie. Nebudeme naliehať, aby zdokonaľovalo svoje výkony, ale podporíme vzájomné spojenie spoločnými zážitkami, ktoré prehĺbia náš vzťah a sebadôveru dieťaťa.
Tipy ako povzbudzovať:
➔ Buďte úprimne zvedaví, pozorujte bez posudzovania. Dieťaťu tak dávate najavo záujem a uznanie, že je pre vás dôležité. Môžete ho napríklad požiadať o radu alebo oceniť, že má nápady, ktoré by vám nikdy ani na um nezišli.
➔ Buďte otvorení novým veciam a ochotní počúvať. Lepšie tak spoznáte svet vášho dieťaťa a dozviete sa, ako ho prežíva. Pýtajte sa, aký má pocit z novej aktivity, vyzdvihnite, že na ňu našlo odvahu, podporte ho, keď je pripravené začať.
➔ Nešetrite láskavosťou a priazňou, ktoré vytvárajú spojenie. Povedzte dieťaťu, že je vám s ním dobre, povzbuďte ho, keď sa mu nedarí, stojte pri ňom za každých okolností.
➔ Vyjadrujte uznanie a ocenenie. Dieťaťu tým sprostredkujete informáciu, že je užitočné a dôležité pre okolie. Pripomínajte mu, že ho milujete presne také, aké je. Oceňte, že stále skúša niečo nové, pretože sa všeličo pri ňom naučíte. Vyzdvihnite, keď sa vám podarí dohodnúť a spoločne vyriešiť náročnú situáciu. Všímajte si pokrok a zlepšenie aj v maličkostiach.

Silné puto pomáha zvládnuť všetky ťažkosti. Vzájomné spojenie stojí na tom, že primerane reagujeme na pocity a prežívanie dieťaťa. Necháme ho čeliť výzvam a podáme mu pomocnú ruku, ak si ju vypýta. Tým ho podporíme v budovaní odvahy a odolnosti. Dávajme si pozor, aby sme vlastným prežívaním nespochybňovali úsilie dieťaťa. Práve naša dôvera môže byť jazýčkom na váhach smerom ku konštruktívnemu riešeniu.
Povzbudzovanie je niečo, čo podporí aj dcérku v jej momentálne náročnom vývojovom čase.

Pekné dni!