Ako mám reagovať na záchvaty zúrivosti u ročného syna?

Zodpovedané
13. sep 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom záchvatov hnevu nášho ročného syna. Posledné týždne, keď nedostane čo chce (čo je väčšinou niečo ako oblizovať kľúče, pichnúť prsty do zástrčky, vysypať smeti, alebo iné podobné neželané činnosti), tak chytí strašný záchvat zúrivosti.

Reve, vrieska, leje sa z neho pot a lapá po dychu. Nič nepomáha. Skúšala som všetky možné stratégie, dokola vysvetľovať, objímať, ukľudňovať, hladkať, ignorovať, rozptylovať hračkou. Mám pocit, že on ešte ničomu z tohto nerozumie a nič nezaberá. Niekedy to trvá aj vyše pol hodiny, kým niečo pomôže a ukľudní sa a častokrát len na pár minút.

Je to veľmi zlé. Nemôžme s ním ani nikam ísť, lebo takéto záchvaty má niekoľkokrát za deň.

Ako mám správne reagovať, aby som ho ukľudnila a podchytila to už teraz?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

väčšina detí si medzi 15. mesiacom až 5. rokom prežije fázu záchvatov hnevu ako súčasť normálneho vývoja.

Jedným z podnetov k zúrivosti sú situácie, ako tie vaše, keď dieťa nedostane, čo chce. Inokedy to môže byť aj fyziologický stav, teda dieťa je unavené, nenajedené, smädné, podráždené, prechádza nejakou zmenou.

Intenzita hnevu závisí od individuality dieťaťa. Temperamentné či cieľavedomé dieťa reaguje intenzívnejšie. Typ reakcie však nehovorí o jeho budúcom charaktere. Avšak to nemení nič na tom, že situácia je náročná pre Vás oboch. Tu je zopár tipov na zvládanie:

Naučte sa , ako zostať pri synových výbuchoch pokojná. Potrebujete si to nacvičiť, zistiť, čo Vám vyhovuje. Či dýchanie, pohár vody, odčítavanie veľkých čísel a podobne. Keď ostávate v pokoji syn bude cítiť, že má vo Vás oporu. Potom skúste k nemu pristúpiť a krátko skonštatujte: „ Viem nepáči sa ti, že som ti zobrala kľúče. A ponúknite mu napríklad vychladené hryzátko alebo detskú zubnú kefku. Ak je už vo veľkom záchvate, nemá zmysel hovoriť, skúste ho pohladkať. Ak nechce ani dotyk môžete odstúpiť, ale nikdy neodchádzajte. Je len málo detí, ktoré by v tomto stave chcelo byť samo.

Nedá sa iné len počkať. Ak by to bolo niekde na verejnosti alebo návšteve je potrebné ho zobrať niekde, kde budete mať kľud a nikto Vám do situácie nebude vstupovať.
Keď už intenzita ustupuje skúste sa priblížiť a syna objať. Uistite ho, že ste tu pre neho. Povedzte: „ Vidíš je koniec. Vždy to skončí. Zvládli sme to. Mám ťa rada. Uvidíš raz to odíde navždy.“

Dôležitá je aj prevencia. Doma odložte všetky nebezpečné a nežiadúce predmety z jeho dosahu aj pohľadu. Nepotrebujete si zbytočne vyrábať scény. Nie je totiž v moci Vášho syna, aby dokázal v tomto období hnev ovládať. Ak viete o miestach či situáciách, kde záchvat môže byť podnietený, radšej sa im vyhýbajte, ak môžete. Ak vidíte nábeh či signály k hnevu, môžete aj odviesť pozornosť v jeho veku.

Venujte dieťaťu pozornosť a všímajte si aj malý pokrok. Oceňte ho.

V situáciách, keď ste už unavená a nevládzete opakujte si, že je len dieťa, ktoré prechádza vývojom a tým sa posúva dopredu. Aj to sa raz skončí. Skúste si pripomínať, čo krásne ste už spolu doteraz prežili a aká je to radosť mať ho vo svojom živote.

Veľa šťastia !