Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako motivovať trojročného syna k učeniu?

Zodpovedané
Vplyv hier na psychiku a správanie detíPredškolák (3 - 6 rokov)Voľnočasový program pre predškoláka
10. jan 2020

Dobrý deň,

náš 3,5 ročný syn má problém s rozprávaním, a preto navštevujeme logopedičku. Má ju rád, teší sa tam. Ona nám dáva na doma úlohy na precvičovanie. Nie sú náročné. Keď sa snaží, pekne ich zvláda. Ale mám problém motivovať ho, aby doma cvičil. Treba to opakovať denne, ale on to berie ako niečo veľmi obťažujúce.

Doma sme mu vytvorili pekné pracovné miesto, určené len na to. Je to v miestnosti bez hračiek, bez zbytočných rozptýlení. Na začiatku mu dám vybrať, koľko úloh chce spraviť. Dám mu vybrať knižku. Keď vidím, že už má toho dosť, dám mu len niečo nakresliť. Za každú splnenú úlohu dostane pečiatku a na konci učenia odmenu.

Vždy ho veľmi chválime, aj keď mu to nejde. Aj tak ledva obsedí a máme problém ho k tomu donútiť.

Neporadíte mi niečo ďalšie?

Je dôležité, aby precvičoval, ale nechcem ho nútiť a znechutiť mu to.

Ďakujem

Dobrý deň,

Váš synček je vo veku, kedy učenie pre neho znamená hrať sa. To je spôsob, ktorým mu to dáva zmysel, má vnútornú motiváciu danú činnosť robiť, sústrediť sa na ňu. Priestor vyčistený od hračiek predpokladám nemá ani pani logopedička. Iste má úspech aj preto, že zapája hru. Ide teda ako dané činnosti nejakým spôsobom zapojiť do jeho hry.

Keďže neviem aké konkrétne úlohy má, viem vám len zhruba odporučiť použitie obľúbeného plyšáka, autíčka alebo stavebnice, cez ktoré by ste precvičovali potrebné slová zapojené do deja hry, ktorá je pre synčeka príťažlivá.

Minimálne „logopedické knižky“ čítajte spolu tak, že vy čítate hravým hlasom: povieme to ako- požiarnik Samo. Akým hlasom by to povedal had?

Veľa mu čítajte príbehy, ktoré má rád a rozprávajte sa o nich. Pýtajte sa ho ako sa kto cíti, či aj on by urobil to isté, čo hlavný hrdina, ako by to urobil.

Ide o to, aby sa mu správna výslovnosť dostala do uší, správne si ju fixoval. Čítaním s vami získava radosť z príbehov, postupne sa učí rozoznávať slová, hlásky, znenie a oddeľovanie slov, viet. Rovnako spoločné rozprávanie sa o príbehu rozvíja jeho rečovú gramotnosť a porozumenie.

Ocenenie by malo prichádzať s každým malým krokom vpred, nie však formou hodnotenia jeho osoby, ale konkrétneho popisu, čo sa mu darilo. Napríklad:

Ty si šikulko, krásne si to vyslovil (hodnotenie) nahradíte: počujem, že už je jazýček na správnom mieste a „L“ jasne zneje. Je to tak? Teším sa s tebou, že sa ti darí!
Takto sa precvičovanie môže stať príťažlivejším a účinnejším.

Držím palce a prajem pekný deň.