Ako reagovať na zlosť, krik, kopanie a odmietanie škôlky trojročnou dcérou?

Zodpovedané
27. sep 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom skoro trojročnej dcérky, ktorá máva výbuchy zlosti, keď nie je po jej. Keď ju vezmeme na ruky, lebo chceme ju upokojiť, začne kopať, kričať. Ja už neviem ako reagovať. Snažíme sa ju upokojiť, hovoríme, že ju ľúbime a že to nie je pekné ako kričí, zlostí sa. Snažíme sa jej dohovoriť. Keď už nevládzem, tak aj kričím. To ma potom veľmi mrzí. Ona nie je zlá. Krásne sa vieme porozprávať, pohrať, stíska nás a je super parťačka.

Častokrát sa stane, že v noci zo spánku začne kričať, plakať a nevieme ju upokojiť. Mám pocit, že všetko akoby spracovávala v noci. Od jej narodenia sme sa nevyspali. Vždy sa budila v noci aj niekoľkokrát a ešte sa to nezmenilo.

Ďalšia vec, ktorá nás trápi je že s krikom, plačom, kopaním chodí do škôlky. Prvý týždeň, chodila s radosťou, sama nás budila, že ide do škôlky. Zrazu sa to zlomilo a začala škôlku odmietať. Už doma plače, že nejde a v škôlke pokračuje. V škôlke ma upokojujú, že to prejde, ale ja neviem. Snažila som sa zistiť, že prečo tak reaguje otázkami, rozhovormi. Nič nepomáha. Ona mi odpovie, že plačkala za mamkou a chce byť s mamkou doma.

Čo robiť?

Čoskoro nastupujem do práce. Nechcem ju stresovať, alebo privodiť jej nejaké psychické problémy.

Ako mám reagovať?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

podľa veku Vašej dcérky usudzujem, že jej výbuchy sa dajú pripisovať vývoju, teda procesu osamostatňovania a sebauvedomovania. Obdobie vzdoru je sprevádzané veľmi intenzívnym správaním a výbuchy zlosti k tomu patria. Ako postupovať?

Nevhodné správanie zastaviť, ak ubližuje sebe, druhým, alebo ničí veci okolo seba. Ak je to potrebné, treba ju zobrať na miesto, kde máte väčší kľud, najmä na verejnosti. Keďže sa jej dotyky nepáčia, iba s ňou ostaňte a počkajte kým emócia poľaví. Potom ponúknite objatie a blízkosť. Snažte sa pomenovať jej emóciu, aby vedela, že chápete, čo sa s ňou deje: „ Máš v sebe veľkú silu, ktorá letí von rukami, nohami, ústami.“ Môžete vyskúšať pripodobniť jej krik nejakému zvieratku napr. mne to pripomína leva. Nechajte nech povie ona. Ak sa jej to bude páčiť poraďte jej, že ona mu môže rozkázať, aby si sadol do kúta a nekričal tu. Možno sa jej to bude páčiť a skúsi to.

Dajte jej najavo, že vy každý výbuch spolu zvládnete a že ju máte rada aj vtedy, keď robí ťažké veci.

Cielene sa s ňou hrajte hry na uvoľnenie vnútorného nepokoja, teda tie pri ktorých sa nasmeje. Vankúšová vojna, naháňanie, kde ju nechávate sa vyšmyknúť a ona stále uteká smeje sa.

Mnohým deťom pomáha húpanie, trampolína. Trávte veľa času v zeleni, ktorá všeobecne upokojuje.

Čo sa týka škôlky, prechádza adaptáciou a tá môže trvať aj 8 týždňov, je to veľmi individuálne. Pokiaľ nevykazuje výrazné zmeny (zajakávanie, nechutenstvo), čo nepopisujete, patrí to k vyrovnávaniu sa s odlúčením.

Vytvorte si spolu nejaký rituál pri odchode, na ktorý sa bude tešiť. Dajte jej do vrecka napríklad kamienok, ktorý ste spolu našli a pri ktorom si na Vás spomenie. Po škôlke jej venujte vyhradený sústredený čas iba s ňou, aby sa dosýtila.

Želám Vám, aby ste tento náročný čas dcérkinej zmeny postupne zvládli.