Budúca škôlkarka kaká do nohavičiek. Ako jej môžem pomôcť?

Dobrý deň,

kakania aj cikania je fyziologická potreba, ktorá funguje inštinktívne a až postupným biologickým dozrievaním je schopné ju dieťa ovládať. Preto ide o individuálne načasovanie u každého jedinca. Snaha urýchľovať proces nepomáha, naopak môže priniesť komplikácie. Fyziologická podpora zdravého vylučovania prostredníctvom dostatku pohybu a tekutín, vlákniny v strave, môže napomôcť tomu, že vylúčime zdravotné dôvody a prípadný strach z bolesti pri kakaní. Potom ostáva psychologické uchopenie problému, ktoré súvisí najmä s rodinnou atmosférou. Tá je ovplyvnená najmä štýlom výchovy , intenzitou súrodeneckej rivality a kvalitou rodičovského vzťahu.

Láska v spojení s rešpektom je tou najlepšou kombináciou, ktorá vedie k spolupráci rodiča s dieťaťom. Je tomu tak preto, že láska navádza rodiča, aby prijímal dieťa také ako je, aby sa pozeral na veci a situácie aj z pohľadu dieťaťa.

Rešpektom prejavujeme dieťaťu dôveru, že ono najlepšie chápe a rozumie tomu, čo v danom momente cíti a potrebuje. Rešpekt znamená opustiť manipulatívne (odmena) a mocenské (tresty) nástroje v interakcii s dieťaťom. Dieťa potom vníma pochopenie rodiča a má ochotu spolupracovať. Rešpektujúci prístup vám pomôže nájsť účinné riešenia problému.

To znamená v prvom rade ak pociťujete stres, že do septembra musí dcérka kakanie zvládnuť, uvoľňujte ho. Mohol by viesť dcérku k tomu, že ho preberie na seba. Tlak môže dcérku zneisťovať respektíve viesť do boja, ktorým vás chce presvedčiť, aby ste ju brali do úvahy. Teda chápali, že za jej správaním sa skrýva dôležitý odkaz pre vás, o tom, čo potrebuje vyriešiť. Skúste sa s ňou v prvom rade porozprávať čo bráni tomu, že na nočníku nechce kakať. Niečo jej vadí, bojí sa, je nepríjemné. Potom skúste vytvoriť opatrenia, ktoré pomôžu napríklad vyskúšať záchod s redukciou a stolčekom pod nohami, aby mala stabilitu a nebála sa, že spadne do záchoda alebo zo záchoda dole. Pre dcérku je dôležité, aby cítila, že nie je v tom sama.

Preto, keď príde s tým, že sa pokakala empaticky odpovedajte, rozhodne ju neposudzujte, nekritizujte ani nevyčítajte. Povedzte jej, že rozumiete a spýtajte sa jej, čo potrebuje. Potom ju nechajte nech robí, čo najviac úkonov samostatne. Vy jej len asistujte. Môžete jej povedať, že je úplne v poriadku vykakať sa na nočník alebo záchod a nech to na budúce vyskúša. Skonštatujte, že bude mať menej roboty s upratovaním po sebe. Uistite ju, že raz to príde a aj ona bude používať záchod.

Berte to ako jednu z vecí, ktorú dcérka potrebuje zvládnuť ako bežnú súčasť života.
Pekné dni prajem.